Horsens – Dánsko

Za nasledujúci článok ďakujeme čitateľovi Peťovi Lukáčovi :).

Hranice Dánskeho kráľovstva sme preťali 17. Augusta asi okolo 8 hodiny ráno. Spolu s otcom a s bratom sme išli autom cez Brno, Prahu, Ústí n. Labem, Dresden, Leipzig, Hannover, Hamburg a naším cieľom bolo dánske mestečko Horsens. Horsens je prímorské mestečko, nachádzajúce sa na Jutskom polostrove, asi 130 km od nemeckých hraníc.
Cesta bola dlhá približne 1260 km a trvala necelých 12 hodín čistého času jazdy. Mesto ma zaujalo na prvý pohľad. Či už to boli tehlové budovy, ktoré stáli všade pri ceste, alebo všetka tá zeleň, čo vo mne dotváralo pocit, že mesto skutočne dbá na svoj zovňajšok a pre cudzincov je zážitok prejsť sa ulicami mesta alebo zájsť sa pozrieť do rôznych parkov, k jazerám alebo dokonca k moru do prístavu, či na pláž.
Po ceste sme boli príliš unavení na to, aby sme prešli mesto krížom-krážom, no napriek tomu sme si prezreli centrum mesta a prístav. Ja osobne som túto našu prechádzku nejako neurgoval, prišiel som sem študovať a plánujem tu stráviť nasledujúcich pár rokov a povedal som si, že príležitostí, aby som spoznal mesto a jeho okolie, bude ešte neúrekom.
Keď brácho s tatkom odišli naspäť na naše krásne Slovensko a ja som v priebehu nasledujúceho dňa spoznal pár nových ľudí, vybrali sme sa aj my na potulky mestom. Mesto nie je ani veľké, ale ani malé, žije tu asi 52 000 obyvateľov a nájdete tu všetko, napr. kluby, bary, divadlo, kino, obchody so značkovým oblečením, supermarkety, pláž, prístav, parky, jazerá atď.. Celé mesto na mňa pôsobí dojmom syntézy historickej architektúry s modernými prvkami. Na námestí sa vypína veľký historický kostol z 11. storočia, pred kostolom sa nachádza zaujímavá moderná fontána a takto sa to tiahne celým centrom mesta, môžete vidieť tehlové staršie budovy, do nich zasadené trendové obchody s oblečením, ktoré ale ani náhodou nerušia dojem historicko-moderného mesta, no dotvárajú dokonalú syntézu.
Neskôr sme sa išli pozrieť na pláž. Mal som fakt šťastie, že som do Dánska prišiel v čase, keď teplota vzduchu bola 28 stupňov Celzia niekoľko dní za sebou a slnko pálilo ako šialené. Cestou na pláž sme minuli veľké množstvo zaujímavo navrhnutých rodinných domov, či už boli jedno alebo viacpodlažné, každý jeden z nich mal krásnu zelenú záhradu a žiaden plot, maximálne nejaký ten živý plot po obvode záhrady. V okolí mesta je viacero pláží, my sme našli jednu menšiu, pieskovú, no bolo tam asi tak 30 ľudí, väčšinou domácich, ktorí sa buď opaľovali alebo si išli na chvíľku zaplávať. Voda bola veľmi príjemná a aj keď trochu studená (keďže sa jedná o Severné more), pre osvieženie v tej horúčave bola ako stvorená.
Osobitný odsek by som chcel venovať miestnemu cintorínu, ktorý je veľmi rozľahlý a celý zelený, vyzerá úplne ako park. Žiadne pomníky a náhrobky natlačené jeden na druhom. Ja osobne som neveril vlastným očiam.

Ďalšia vec, ktorá ma zaujala v meste, bola šírka cesty a chodníkov. Cesta je veľmi široká, 3 autá by sa vošli vedľa seba bez problémov, na oboch stranách cesty sú chodníky pre bicykle (o tom, koľko bicyklistov tu uvidíte myslím, že nemusím písať), po ktorých jazdia aj skútre a okrem toho je na každej strane ešte široký chodník pre chodcov. Všade naokolo sú pekne navrhnuté zelené plochy, parky, stromy, kríky, farebné kvetiny, človek sa cíti, ako keby prišiel do iného sveta (aspoň ja to tak cítim) a to sa týka aj ľudí v meste. Ľudia sa usmievajú, pozdravia vás s úsmevom na tvári, aj keď vás nepoznajú, aj keď idú sami alebo sedia na lavičke, tak sedia a usmievajú sa.
Mesto som zatiaľ nepochodil celé, ešte tu sú jazerá, parky a iné uličky, ktoré treba preskúmať, no toto mesto ma dostalo na prvý pohľad a verím, že počas nasledujúcich rokov strávených tu, ma vždy niečím novým prekvapí.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *