Očarujúci Lisabon: mesto moreplavcov, fada a výhľadov

Tento článok je hosťovským príspevkom od Mišky Struhárovej a vznikol v spolupráci s portálom dovolenka.sme.sk.

O Portugalsku som počúvala samé chvály od roku 2012, keď som sa zoznámila s partiou Portugalcov. Vraj ma dostane za pár minút. O rok neskôr som sa šla sama presvedčiť, čo za úžasnú krajinu to je. Musím priznať, že mali pravdu. S Lisabonom sme zažili lásku na prvý pohľad.

Alfama a azulejos

Najstaršia štvrť Lisabonu Alfama je prvou zastávkou. Prechádzam úzkymi uličkami s mojím kufrom a v duchu si vravím, že už nikdy necestujem s kufrom. Alfama je totiž na kopci a niektoré stúpania dajú poriadne zabrať. O to viac som sa neskôr tešila z výhľadov na okolie.

Aby som nemyslela na únavu, sústredila som sa na bloky domov zdobených tradičnými kachličkami azulejos. Neviem sa vynadívať na rôzne vzory a farby, ktoré vytvárajú veľmi fotogenickú mozaiku.

Azulejos patria k Portugalsku asi ako Eiffelovka k Parížu. Ich pôvod sa datuje do 13. storočia, keď Pyrenejský polostrov obsadili Maurovia. Využívali sa na zdobenie kostolov, pričom často boli na kachličkách zobrazené udalosti z portugalskej histórie (napríklad v Porte je takto vykachličkovaná vlaková stanica São Bento). Najčastejšie sa používali v bielo-modrej kombinácii, ktorá mala vzniknúť počas Veku objavov, no dnes už v uliciach uvidíte množstvo iných farieb.

S Maurmi súvisí aj Hrad sv. Juraja alebo Castello São Jorge, ktorý sa týči na kopci nad Alfamou. Počas okupovania Portugalska poslúžil hrad ako sídlo Maurov. Neskôr hrad patril kráľovi Alfonsovi Henriquemu a kráľovskej rodine. Prejdite sa po areáli, prezrite si takmer 1000 rokov staré hradby a nesmiem zabudnúť na nádherné výhľady na celý Lisabon.

Kopcovitý terén už cítim v nohách, preto som sa rozhodla na cestu domov využiť električku 28, ktorá jazdí zo stanice Martim Moniz okolo najkrajších miest v Alfame, preto ju často využívajú turisti. Odporúčam sa jej vyhnúť v dopoludňajších hodinách, kedy vychádzajú do ulíc všetci turisti a jazdu si vôbec neužijete. Vtipné je, keď električke prekáža zaparkované auto. Čakali sme takto asi 15 minút, vodič zvonil, nikto neprichádzal, tak spolu so 4 chlapmi auto posunuli.

Po stopách moreplavcov a sladkých pokušení

Hrdosť a vďaka portugalského národa svojim objaviteľom je zdokumentovaná v štvrti Belém. Dostanete sa sem električkou, ktorá stojí priamo pred Kláštorom sv. Jeronýma. Dal ho postaviť kráľ Manuel I. na počet výpravy moreplavca Vasca da Gama do Indie. Od roku 1983 je kláštor v zozname UNESCO.

Stačí prejsť na druhú stranu cesty a objaví sa pred vami 56-metrový pamätník všetkým moreplavcov Padrão dos Descobrimentos – Otcovia Objavitelia. Z miesta, kde pamätník stojí, sa moreplavci vydávali na svoje cesty. Tie sú zdokumentované na veľkej mape pred pamätníkom. Nemenej dôležitým symbolom je veža Torre de Belém, ktorá bola v 15. storočí vstupnou bránou do mesta a súčasťou obranného systému mesta.

Štvrť Belém je však preslávená aj z iného dôvodu. V roku 1837 tu bola otvorená cukráreň Pasteís de Belém, ktorá pečie vanilkové koláčiky. Malá predajňa sa nachádza v dome, zdobenom bielo-modrými kachličkami hneď vedľa kláštora, no jej návštevu som si nechala až na záver. Koláčiky Pastel de Nata sú pre Portugalsko tak typické, ako pre Taliansko pizza.

“Portugalsko spieva, keď má chuť plakať”

Presne takto miestni charakterizujú hudobný štýl fado, ktorý vznikol v 19. storočí. Každý Portugalec je pyšný na históriu svojej krajiny a to, čo sa im podarilo počas Veku objavov. Práve fado vyjadruje smútok a melanchóliu za starými časmi, kedy im patrila veľká časť sveta. Gitara, precítený spev a texty sú zážitkom, preto si pri návšteve Lisabonu zájdite do niektorého z mnohých barov, kde sa večer konajú koncerty fado.

Horúce centrum mesta

Centrum Lisabonu je zložené zo štvrtí Baixa-Chiado, Rossio a Bairro Alto. Počas zemetrasenia v roku 1755 bolo centrum Lisabonu kompletne zničené a ulice museli byť vybudované nanovo.

Moje prvé kroky v centre vedú k námestiu Praça da Figueira, ktoré je lemované obchodmi a terasami reštaurácii. Prechádzam cez ulicu Rua da Augusta, na konci ktorej je obrovský oblúk Arco da Rua Augusta. Oblúk oddeľuje ulicu od námestia Praça do Comércio, kde sa dá veľmi príjemne posedieť pri rieke. V diaľke už vidím most Ponte de 25 Abril, pomenovaný podľa dátumu, kedy sa Portugalsko v Karafiátovej revolúcii definitívne zbavilo diktatúry.

Cestu späť som sa nechala unášať lisabonskými uličkami, až prichádzam k vyhliadke Elevador Santa Justa. Ukrýva sa v malej ulici a chýry tvrdili, že je dielom Gustava Eiffela. V skutočnosti ju navrhol jeho žiak Raoul Mesnier du Ponsard.

Prechádzam k Largo do Chiado, kde je socha básnika Fernanda Pessoa a ocitnem sa v štvrti Bairro Alto. Odporúčam pozrieť si ju počas dňa a v noci. Cez deň je plná reštaurácii, kde sa dá príjemne naobedovať a v noci sa mení na nezastaviteľný párty stroj, kde sa tlačia stovky ľudí a z každého rohu hrá iná hudba.

Lisabon má v sebe niečo čarovné, čo ma núti pravidelne sa sem vracať. Vyberte sa sem tiež, objavujte jeho čarovné miesta, atmosféru a temperament.

Tip: Spoznajte krásy Lisabonu a ďalších zaujímavých miest počas poznávacieho zájazdu. O nič sa nemusíte starať, ani nič plánovať. O všetko bude postarané a v cene sú aj služby slovenského sprievodcu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *