Sopečný ostrov Lanzarote z dronu

Za nasledujúci článok ďakujeme cestovateľovi, fotografovi a kameramanovi Richardovi. Viac fotiek nájdete na jeho stránke zdronu.sk, Facebooku alebo na Instagrame.

O Lanzarote, sopečnom ostrove, som sa okrem klasického leteckého videa, ktoré robim počas každého cestovania, rozhodol s kamarátmi natáčať krátky nekomerčný dokument o mestách, zaujímavých a netradičných národnych parkoch a samozrejme o sopkách. Išli sme v zostave dronista a strihač tohto projektu – Richard Raymann – ja, kameraman a timelapser – Ondrej Volko, fotograf a kameraman – Mojmír Paulička.

Niekedy v zime sme sa spolu rozprávali, že by sme chceli odísť do nejakej zaujímavej krajiny, kde sme ešte neboli. Pár dni na to sme našli akciové spiatočné letenky na Kanárske ostrovy – konkrétne na ostrov Lanzarote za 66€ z Katowic, ktoré sme hneď aj kúpili. Leteli sme koncom marca,  kedy to nie je veľmi lákadlom pre turistov a to nám vyhovovalo. Po prílete do hlavného mesta Arrecife sa teplota držala na príjemných 20 – 24C. Na letisku sme si zapozičali auto za 170€ na 7 dní a následne sme sa presunuli do mesta Caleta De Caballo, kde sme si cez Airbnb prenajali apartmán. Ubytovanie sme naschvál vybrali v strede ostrova, aby nám cestovanie na okolité miesta netrvalo zbytočne dlho.

More bolo trošku chladné, takže pláže boli prázdne a turistické destinácie nezaplnené zvedavými návštevníkmi :).
Medzi prvými zaujímavymi destináciami sme navštívili cípik ostrova Mirador Del Rio, kde sú krásne skoro 500 metrov vysoké útesy. Táto vysoká časť ostrova je obľúbeným miestom paraglajdistov. Stihli sme sem prísť akurát na západ slnka, nafotiť pár fotiek a otvoriť plechovky s pivom :).

Pri cestovaní po ostrove sme narazili na zaujímave farebné soľné pole. Nachádzalo sa pri mori, kde boli močiare s vodou a jej vyparovaním tam vznikala soľ. Domáci priamo aj tam predávali soľ – kilo iba za 0.50€. Z dronu to vyzeralo naozaj brutálne!

Počas siedmych dní na Lanzarote sme nestihli obehnúť všetky miesta, ale mali sme dostatok filmového a leteckého materiálu, z ktorého som zatiaľ vytvoril takéto krátke video:

Okrem tohto leteckého videa a fotografií z dronu a zo zeme, pripravujeme aj krátky teaser na pripravovaný dokument. Užite si zatiaľ video #zdronu :)

Dalšie dni sme boli navštíviť národny park Timanfaya, ktorý je skoro celý zasypaný lávovymi kameňmi a magmou. Na jednu z nich sme sa vyštverali a spravili takéto krásne zábery.

V Timanfayi sme sa dostali aj na jednu zakázanú pláž, ktorá nemá klasický žltý piesok, ale čierny lávový. Bolo tam zakázané kúpať sa, ale samozrejme že sme si museli trošku omočiť nôžky. Následne sme však velmi rýchlo pochopili silu vĺn Atlantického oceánu.

Popri vyhasnutých sopkách v Národnom parku sme našli netradičné pole, kde si domáci krásne, symetricky a do detailu vytvorili veterné zábrany zo sopečných kameňov, za ktorými vyrastal vinič. Bolo to velmi fascinujúce, pretože človek by nikdy nepovedal, že z čierného lávového pola môže vyrásť nejaká úroda. Vinič sa netiahol do výšky, ako to robíme u nás, ale ťahal sa práve naopak – po zemi.

Lanzarote je známe aj svojími krásnymi čistými a nedotknutými plážami. V marci tam neboli skoro žiadni turisti a preto sme išli na juh ostrova – Playa De Papagayo, kde bolo veľmi príjemne trochu si odýchnuť, potočiť a polietať. Po okúpani v chladnejšom Atlantiku sme zistili, že voda nie je až taká slaná a nemali sme pocit zalepeného obočia a chlpov, ako keď človek vyjde zo Stredozemného mora :-).

Na Tripadvisore sme našli, že na severe ostrova, pri útesoch Mirador Del Rio, je skoro 3 km dlhá piesočnatá pláž, ktorá sa radí medzi top 5 pláži na svete ako raj pre surfistov. Prišli sme do bielej dedinky s názvom Caleta De Famara, s cestami z piesku, kde bola úplne iná atmosféra ako v ostatných dedinkách. Naokoli boli školy surfovania a obchody so surfami, ktoré lákali nechať sa unášať na vlnách potencialnych surfistov. Vlny boli pri silnom vetre pre nich viac ako ideálne!