Začiatok cesty za výletom do Moskvy – Varšava & Vilnius
Konečne nastal deň odchodu za letným dobrodružstvom. Spolu s kamarátkou a kamarátom sme sa vybrali skontrolovať toľko ospevované, ale nie natoľko turisticky vyhľadávané Pobaltie a to konkrétne Vilnius v Litve, Rigu v Lotyšsku so zastávkou vo Varšave. Potom som pokračoval už osamotený za stážou do Moskvy.
„Cvak“, prvá spoločná fotka na bratislavskej hlavnej stanici a mohlo sa vyraziť za dobrodružstvom. Plán cesty bol nasledovný: vláčikom do Břeclavi tam rýchlo stihnúť presadnúť na IC do Varšavy, spraviť si poldňovú bleskovú prehliadku po meste a pokračovať autobusom na sever.
Pred Varšavou nás varovali, že je to mesto bez historického centra a na históriu chudobné, o to milšie prekvapení sme boli keď nás privítal mrakodrap hneď pri stanici, darček od Stalina poľskému ľudu (ktovie koľko z nich ich tam pri stavbe zahynulo… ). Áno uhádli ste naše prvé kroky vo Varšave viedli práve na vrchol tejto vežičky. Zistili sme, že z jednej strany je kino, z druhej divadlo a dokonca tam má aj varšavská univerzita svoje priestory ako nám vysvetlila náhodná Slovenka na Erasme, takže informácia že sú tam aj obchody nás už nezaskočila. Keď sme sa dokochali výhľadom (mimoriadne tam fúkalo) vybrali sme sa do toho „biedneho“ centra. Keďže bol prvý letný víkend celá Varšava žila svadbami (ak sme ich nestretli aspoň 15 tak ani jednu :P), množstvo umelcov v uliciach predvádzalo svoje umenie (od maliarov a kresličov, až po dlháňov s chodúlami a žonglérmi ). Náhodou sme v meste zavítali aj na trh s domácimi dobrotami, a od toho momentu už na Varšavu nedáme nikto z nás dopustiť :). Autobus smer Vilnius (po poľsky Vilno čo nám celkom dlho trvalo :D) nám odchádzal okolo polnoci tak sme sa príjemne unavení po prechádzke mestom šli navečerať a rovno sme si aj v blízkom obchodnom centre umyli na wc zuby (keď to čítate asi vám to príde smiešne alebo čudné, ale to sú momenty, ktoré k výletom jednoducho patria :D)
Vekom a kvalitou nášho autobusu sme boli nemilo prekvapení , dobrodružstvo patrí ku každému výletu a pomysleli sme si, že hádam nikde nezostaneme visieť. A čo čert nechcel pri bieloruských hraniciach sa nám stal osudný kruhový objazd pri mestečku Bialy Stok. Autobus sa rozbehol až po, klobúk dole, dvojhodinovej nepretržitej snahe šoférov oživiť túto kopu šrotu.
Do Vilniusu sme dorazili okolo desiatej hodiny ráno s asi trojhodinovým meškaním a musím uznať, že chápem aké zmiešané prvé dojmy musia mať návštevníci Bratislavy ak dorazia na našu odpornú vlakovú alebo autobusovú hlavnú stanicu. Prvý kontakt s miestnymi bol s bezdomovcami, že či nemám cigaretu, keďže nefajčím dobre že ma skoro neopľul :D.
Hostel sme našli bez problémov a jeho stav nás prekvapil a tým sa začal zlepšovať poškriepený prvý dojem. Nasýtili sme svoje žalúdky, trochu oddýchli a hor sa do ulíc.
Vilnius v mnohom pripomína Bratislavu z pred asi 5-10 rokov, ošarpané sídliská ešte len začínajú pomaly zatepľovať, sem-tam sa pritrafia aj nové bytové domy poprípade rozostavané stavby, národný futbalový štadión v žalostnom stave a miestni ani len netušia aké turistické skvosty môžu svetu ponúknuť. Na druhej strane Bratislava sa má stále čo učiť čo sa týka bordelu a smetí na uliciach, jednoznačný škandinávsky vplyv tu bol cítiť. Centru mesta dominuje snehobiela katedrála so svojou vežičkou na vrchu najkrajšej pešej zóny Vilniusu, bulváru s množstvom kaviarničiek a obchodíkov so suvenírmi. Ďalšia vec, ktorou Vilnius prekvapil boli ceny piva (inak všade majú značku Švyturys svetlý, tmavý a taký mútny, odporúčam vyskúšať všetky tri :) a za ochutnávku stojí aj kvas, dalo by sa povedať, že to chutí ako nesladká kofola s vôňou ponožiek a s 0,5% alkoholu – vynikajúce na opicu) a jedál v reštauráciách ako ich tradičný boršč alebo aj napr. pizza a keď ich pozdravíte alebo poďakujete v miestom jazyku, vyčarujete úsmevy na tvárach personálu alebo obsluhy a možno oni na oplátku zas potešia vás nejakou drobnosťou alebo pozornosťou, odporúčam ;)
V meste prebiehal festival ľudových remesiel, niečo podobné ako v Bratislave UĽUV, takže to nás až tak nešokovalo. Za návštevu by určite stálo múzeum KGB, ale bolo práve zatvorené, tak možno niekedy nabudúce. Určite si nenechajte ujsť výhľad z bašty na mierne vyvýšenom kopčeku nad mestom.
Po zážitku s autobusom z Varšavy do Vilniusu sme sa trošku obávali kvalít autobusu, ktorý nás čakal cestou do Rigy. Šťastena sa konečne k nám prestala otáčať chrbtom a prihrala nám luxusný autobus so stevardom (áno maturanti z roku 2010 aj v autobusoch sú stevardi :D), keksíkom a minerálkou na každom sedadle…
Riga
Tak po príjemnej, ak si správne spomínam, asi dvojhodinovej ceste autobusom sme dorazili na autobusovú stanicu v centre Rigy. Zorientovali sme sa na mape a vyrazili za naším hostelom. Luxus a čistota v ňom nám v dobrom úprimne vyrazili dych, pretože za tú cenu sme to nečakali.
Osprchovaní a najedení sme vyrazili do ďalšej metropoly. Naše prvé kroky viedli do zmenárne, kde sme opticky schudobneli pretože lotyšská mena je „silnejšia“ než euro. Trošku nás rozosmutnili ceny v podnikoch, už sme neboli takí páni mesta ako vo Vilniuse. Preto nás potešilo, že ceny v supermarketoch boli predsa len prijateľné.
Aj tu nás zaujali semafory, ktoré odrátavali sekundy do uplynutia zelenej resp. červenej. Ďalšia vec čo vás na Lotyšsku zaujme medzi prvými sú nápisy a slová končiace sa vždy na s, človek normálne nadobudne pocit, že vie po lotyšsky plynule konverzovať, ale naozaj je to len dojem nenechajte sa pomýliť . Inak ak máte záujem spoznávať Rigu so sprievodcom tak to nie je problém. Na ulici vám ponúkajú svoje sprievodcovské služby domáci, samozrejme, že nie zadarmo. My sme mali sprievodcov vytlačených, takže sme mali ciele jasné.
Po rutinnej prehliadke pamätihodností ako je radnica, čierne mačky, prezidentské sídlo a niektorých kostolov sme navštívili aj špičkové olympijské prípravné centrum, štadión a halu, ktorú im môžeme aj nahlas závidieť (hlavne keď porovnáme cenu s BA štadiónom…). Medzi dominanty mesta patrí aj most bez pilierov a podobne ako náš Nový most je zavesený len na oceľových lanách. Pri ňom sa nachádza aj parčík s tou najpohodovejšou sochou akú som kedy videl. Za zážitok určite stojí aj rybí trh spojený s trhoviskom, kde sa dalo naozaj zohnať čokoľvek od rýb až po nábytok.
Asi to netušíte ale Lotyšsko je zrovnateľne veľká pivná veľmoc ako Slovensko alebo Česko. Veľký pivár nie som, ale myslím, že za svoje pivo sa hanbiť nemusia, hlavne keď vezmem do úvahy aj obalový dizajn fľašiek a plechoviek.
Na záver ešte zopár postrehov:
V letných mesiacoch nech vás neprekvapia dlhé dni, keď aj o jedenástej večer je bez problémov vidieť, anglicky sa dohovoríte len sporadicky, pobaltský región vždy bol a vždy bude pod silným ruským vplyvom i keď si to mnohí nepripúšťajú alebo že aj tu je cítiť, že sme na severe vďaka čistým uliciam a všadeprítomným blondínkam.
Tu sa naša spoločná púť končí a ďalej už sám pokračujem vlakom za stážou do hlavného mesta matičky Rusi – Moskvy…
Cesta z Rigy do Moskvy
Práve som docestoval z Rigy do Moskvy za neuveriteľných 16 hodiiiiiin:D Za týchto 16 hodín sa mi toho prihodilo toľko, že som si radšej robil o tom poznámky.
Začalo to mierne zrýchleným pulzom, že vlak neodchádzal z nástupišťa aké bolo uvedené na lístku, alebo som došiel na iné :D Potešilo ma, že vlak má stewardov, odobrali mi lístok (40€ za sedenie) a poslali ma sadnúť si, zistil som, že moje sedadlo je úplne na začiatku vlaku v kúte pri WC, asi si viete predstaviť aká bola premávka, keď ľudia vo veľkom popíjajú pivko s vodkou. (Potešil ma fakt, že to bol Zlatý Bažant, ale vyrobený v Petrohrade :/ ) Ponúkali ma, ale bál som sa popíjať v strachu o svoj notebook, fotoaparát a ostatné veci, predsa len to ani zďaleka nebola 1. trieda a ani tretia :). Počas tých 16 hodín som sa neopovážil zaspať, ale nepomohla mi pri tom mp3 hlasnou hudbou, lebo moje slúchadlá po pár hodinách vypovedali službu. Potom som zistil, že oproti WCkam je aj odpadkový kôš resp. vrece, kam mali všetci neochvejnú potrebu furt a furt dačo zahadzovať ( proste nebolo by pre nich jednoduchšie to vyhodiť všetko naraz na konci???) a aby toho nebolo málo za WC bola fajčiareň a Rusi fajčia zrovnateľne ako Turci.
Potom prišli pasové kontroly (víza cca 33€). Tu treba dodať, že po lotyšsky neviem ani ceknúť a po rusky som rozoznával len slová podobné slovenčine, azbuku som sa učil po ceste zo šlabikára aby som vedel aspoň čítať.
Lotyšská strana mi dala nejaký dotazník v lotyštine tak ten vyplnili za mňa spolucestujúci, takže vôbec neviem čo tam popísali, na ruskej hranici bola kontrola batožiny, pre zmenu čestné prehlásenia a kadejaké iné byrokratické prvky (a keď vôbec netušíte čo podpisujete, po rozume vám chodia skutočne všelijaké myšlienky, hlavne tak ďaleko od domova), dokonca vyzbierali pasy všetkých cestujúcich, som sa bál, že mi ten môj niekde zapatrošia, ale našťastie nestalo sa :)
Obe tieto pasové kontroly a všetky zastávky (všetky trvali aspoň dve hodiny) zaklincovali tým, že vypli všetko čo aspoň trochu vetralo, čiže som sa potil a potil a pre zmenu potil a vlak smrdel a smrdel, lebo sme sa všetci potili a potili… :D
Ďalší šok mi pripravilo mestečko Lita Luka (inak len stanica, komín z rozpadnutej fabriky a maličké sídlisko), v bežnom svete, keď je niekto hlučný a k tomu podgurážený alkoholom a začne budiť celý vlak, tak ho vyhodia, tu ho len utíšili a uložili na spánok.
Jediná vec čo čiastočne kompenzovala toto prostredie bol výhľad z okna na močiare, rieky, obloha v ich odraze a absolútne zelenú ničotu bez dediniek (aby ste si to prestavili hodinu breza, breza, breza, breza… potom domček aaa zas breza, breza, breza… ).
Cestu som si „spríjemňoval“ sudoku a rátaním cestných prejazdov a skončil som približne na 30-40 prejazdoch na 994 km čo je strašne málo, inak priecestia nemali závory, ale jeden ma uchvátil, lebo tam jeden ujo dováľal pruhovaný balvan aby tade autá neprechádzali – autá široko ďaleko nikde.
Myslím, že na takúto cestu do konca života nezabudnem. Fotiek z cesty nemám veľa, nechcel som upozorňovať na prítomnosť fotoaparátu a fotky z idúceho vlaku v mojom podaní sú nič-moc.
Túto cestu neodporúčam nikomu osamote, ale ja som dôkazom, že prežiť sa dá a zíde sa ovládať ruštinu aby ste si aspoň s niekým pokecali + človek si uvedomí isté veci o sebe, ako aj superman efekt (na nezaplatenie), že všetko sa dá… :)
Pridaj komentár