Petrohrad

Ďalší článok od Lipiho a jeho ceste po Rusku :) Tentokrát Vám priblíži krásne mesto Petrohad.

Ďalšou destináciou po Moskve kam som zavítal bol Petrohrad.  Našimi hlavnými cieľmi petrohradskej výpravy boli: paláce, ermitáž, otvorené mosty, Petrov dvorec – Peterhoff, petrohradské biele noci, Aurora a iné…

Vybrali sme sa tam desiati čerství kamaráti zo stáže (zopár Talianov, Poliakov, Číňanka, Rumunka, Brazílčanka a samozrejme my slovensky hovoriaci ). Keďže nás bolo toľko, zarezervovaný Frederik hostel s kuchynkou a slušným vybavením nás vyšiel na skromných 5 eur na noc.

Cestovali sme vlakom uprostred týždňa na noc cca 11 hodín, jednosmerný lístok nás vyšiel približne 600 rubľov (15 eur), i keď Vás budú na stanici presviedčať, že pod 1200 rubľov sa do Petrohradu nedostanete. Inak ani v Moskve nenájdete na železničnej stanici náznak angličtiny, pripadne medzinárodnú pokladňu…  Asi to netušíte, ale v Moskve je asi 15 železničných staníc a sú pomenované podľa toho kam odtiaľ smeruje väčšina vlakov(napr. Belaruskaya – do Bieloruska, Rižskaja – Riga, Leingradsky vagzal – Petrohrad, … ), takže si dajte pozor odkiaľ, kedy a kam máte zakúpený lístok (my sme si pozor nedali ale o tom nižšie :D ).


Petrohrad je krásne štvormiliónové mesto, s centrom mesta bohatým na históriu, preto sme metrom a inými cestovnými prostriedkami cestovali len keď to bolo naozaj nutné. Z tohto dôvodu odporúčam mapu, resp. zoberte si so sebou niekoho kto sa vyzná v čítaní máp :).

Ako prvé sme navštívili ermitáž, niečo podobné ako francúzsky Louvre, odporúčam si vyhradiť minimálne pol dňa, ale ak sa chcete kochať umením, musíte tam pochopiteľne stráviť viac času. Ja veľkým milovníkom obrazov nie som, ale bol tam zaujímavý starogrécky pavilón a Picassove obrazy. Vstupné je pre študentov zadarmo, no musíte mať pri sebe študentský preukaz alebo iný doklad.

Potom sme nabrali smer Chrám zmŕtvychvstania, podobný tomu moskovskému z červeného námestia, ale dovolím si tvrdiť, že o čosi krajší. Po 20 minútach vysvetľovania, že naše študentské ISIC preukazy majú dátum platnosti na zadnej strane a sú predlžované nálepkami nás nakoniec pustili zadarmo. Rada do budúcna, v Rusku a nielen tam, treba mať v takýchto veciach veľkú dávku trpezlivosti a väčšinou uspejete.

Po týchto peších presunoch mestom nám poriadne vytrávilo (odporúčam vám prečítať všetky letáky, ktoré sa vám počas potuliek dostanú do rúk). Vďaka takému letáčiku sme zavítali do Pizza hut na „all you can eat“ za podľa mňa veľmi výhodných 5 eur :).

Ako ďalšie sme si mysleli, že sme navštívili Auroru, loď z ktorej sa slepým výstrelom odštartovala revolúcia. Ale bola to len jedna z viacerých vojenských lodí kotviacich pri brehu. Na druhý deň sme navštívili aj ozajstnú Auroru s jej vojenským múzeom na palube.

Petrohrad leží na podobnej zemepisnej šírke a dĺžke ako Helsinki, takže sa poriadne oblečte, ale vďaka inému časovému pásmu sa pripravte aj na známe petrohradské biele noci. Atmosféru bielych nocí dotvára otváranie mostov na rieke Neva o jednej hodine ráno pre nákladnú dopravu (môžte sa vyfotiť ako vo filme Inception – Počiatok:D ). Dávajte si pozor aby ste neuviazli na ostrove uprostred mesta, inak si počkáte na ranné otvorenie alebo zaplatíte určite mastnú sumu za riečne taxi. Veľkoleposti nočného Petrohradu pridáva aj osvetlenie celej pobrežnej panorámy.

Na výlet na Petrov dvorec si vyhraďte jeden celý deň, pretože je to mimo mesta, cestuje sa tam autobusom a pribaľte si so sebou jedlo a to z dvoch dôvodov – nemáte sa tam kde najesť za rozumnú cenu a druhý – spravíte si super piknik :)

Petrov dvorec, sídlo ruských panovníkov, je o niečo mladší v porovnaní s francúzskym Versailles, ale vraj krajší pretože sa ho snažili napodobniť a popri tom vylepšiť.  Ako prvé Vám dych vyrazia symetrické záhrady, stromy a zlaté fontány.

Myslím, že to je z najpodstatnejších pamiatok všetko, ale na záver Vás chcem poučiť z mojej vlakovej skúsenosti. Áno ďalšej v Rusku. Nášmu vlaku zmenili stanicu odchodu a dodnes netuším ako a kde sme sa mali niečo také dozvedieť, ale všade nám povedali, že sme na vine my :D. Chybu na našej strane vidím len pri jednej veci, keby sme prišli na tú stanicu 30 minút pred odchodom vlaku a nie 15, stihli by sme sa presunúť na správnu stanicu. Náš 15 minútový pokus stroskotal na „ ochotných taxikároch“, ktorí si požadovali 1500 rubľov na hlavu za to, že nás tam dovezú (nikde nebolo napísané, že to stihneme a druhá vec veď lístok nás vyšiel 600 rubľov, tak si kúpim radšej nový než takúto lotériu, a ešte jedna vec ktorú sme vtedy ešte netušili, vrátili nám polovicu cestovného :) ). Takže čo myslíte, čo urobila skupinka 10 ľudí, ktorá bez ubytovania a bez lístku domov zostala visieť v Petrohrade? Začali sme sa smiať od bezradnosti :D. Po veľmi dlhej a veselej chvíli, na ktorú veľmi rád spomínam, sme sa dali do pohybu a dohodli sa na spoločnom postupe čo ďalej. Najedli sme sa, našli sme free- wifi, pozreli spoje – lietadlá, vlaky, autobusy. Zistili sme, že najlacnejšia alternatíva toho dňa bol autobus a tak nás čakala 14 hodinová štreka po ruských „kvalitných“ cestách :D.

Ponaučenie pre všetkých, ktorí sa v budúcnosti budú pohybovať po Rusku – slovné spojenie „nikdy nehovor nikdy“ tu naberá úplne iný rozmer :).