Paríž – mesto zamilovaných

Tentokrát naša cesta smeruje do hlavného mesta Francúzska – Paríža. Ak navštívite Paríž, určite sa sem budete chcieť vrátiť. Je to jedno z najkrajších miest aké som zatiaľ navštívila a aj keď som tu bola zatiaľ len dvakrát, určite plánujem ešte sa vrátiť. Niekto hovorí, že Paríž je najkrajší na jar, keď pozdĺž najznámejšej francúzskej ulice – Champs-Elyseés kvitnú biele voňavé stromy a slniečko zohrieva túto takmer 2 km dlhú ulicu. Ja som Paríž navštívila prvýkrát na jeseň 2008 a druhýkrát som sa sem vrátila v lete – v auguste 2010. Prvú návštevu som absolvovala autobusom, čo bolo dosť náročné, v autobuse sme strávili celú noc a dokopy cesta trvala zo Žiaru nad Hronom približne 20 hodín. Druhýkrát som sem už našťastie letela a opäť s Ryanairom, let trval približne 2 hodinky a cena letenky na osobu vyšla 45€. Ale aj keby som sa sem ešte vrátila tisíckrát, stále by sa našlo niečo nové, niečo čo som predtým nevidela. Parížu právom patria prvé miesta v najnavštevovanejších mestách a každý správny cestovateľ by sa sem mal prísť aspoň raz pozrieť :). Ak práve teraz plánujete takúto cestu, nasledujúce články sú určené práve pre Vás.

Prvýkrát som Paríž navštívila ešte ako študent gymnázia na jeseň 2008. Ako som už spomínala cestovali sme sem autobusom 20 hodín a musím sa priznať, že najpohodlnejšie to nebolo. Paríž však určite stojí za to a ak sa bojíte cestovania lietadlom, kľudne sa sem vyberte aj autom, autobusom alebo vlakom. Opäť som sa vrátila do Paríža v auguste 2010 s priateľom a tentokrát už letecky (samozrejme opäť cez Ryanair). Pristáli sme na letisku Beauvais a priamo pred letiskovou halou bol autobus, ktorý nás odviezol do centra Paríža. Cesta trvala asi hodinku a 15 minút a spiatočný lístok stál 15€ pre dospelých, pre deti do 3 rokov zadarmo. Viac informácií nájdete na tejto stránke letiska. Autobus Vás vysadí v podstate v úplnom centre Paríža na parkovisku Porte Maillot. My sme odtiaľ pokračovali pešo, ale samozrejme môžete využiť aj mestskú dopravu, konkrétne metro. Ale pokiaľ je pekné počasie, tak odporúčam aj pešiu prechádzku, pretože priamo od Porte Maillot vedie dlhá, široká ulica Avenida de la Armeé a tá Vás dovedie až k slávnemu Víťaznému oblúku a od neho už pokračujete po najznámejšej ulici Paríža Champ-Elyseés. K oblúku je to od Porte Maillot asi 30 minút chôdze, čiže veľmi príjemná prechádzka. Tentokrát sme oblúk ešte nenavštívili, iba sme sa pri ňom pár krát odfotili a pokračovali sme v našej ceste po Champ-Elyseés.
Čo sa týka Champ-Elyseés, táto ulica na mňa pôsobila veľmi priestranne a rušno, premávalo sa tu veľké množstvo ľudí, áut, autobusov a taxíkov a všetci sa dosť ponáhľali (teda okrem turistov, ktorí postávali a fotografovali). Táto ulica patrí medzi najznámejšie na svete, sú tu druhé najdrahšie nehnuteľnosti (po newyorskej Fifth Avenue, cena nájmu na rok na Champ-Elyseés sa pohybuje okolo 950 000€ na 100 metrov štvorcových) a nachádza sa tu množstvo luxusných reštaurácií, hotelov, kaviarní, kín a obchodov. Samozrejme okrem tých luxusných značiek sa tu vyskytujú aj lacnejšie ako H&M a nemôže chýbať sieť rýchleho občerstvenia McDonalds (mimochodom jeden z najpreplnenejších v akom som kedy bola). Keď prejdete túto asi 2 km dlhú ulicu na jej konci sa nachádzajú krásne záhrady Jardin des Tuileries a priamo za nimi známy Louvre. My sme sa len zišli pozrieť do podzemí Louvru na prevrátenú pyramídu (známu napríklad z bestselleru Da Vinciho kód od Dana Browna). Podrobnejšie o Louvri budem opäť písať až v druhom článku.

Naša cesta pokračuje ďalej cez známu rieku Seina a most Pont Neuf sme sa dostali na malý ostrovček Ile de la Cité, na ktorom sa nachádza katedrála Notre Dame. A odtiaľ ešte asi ďalšia pol hodinka, kým sme sa konečne dostali na ulicu Rue des Cordoliéres, kde mal sídlo náš hotel Aladin.
Hotel Aladin sme si opäť rezervovali pomocou stránky booking.com za cenu 142,50€ na 2 osoby na 3 noci aj s raňajkami. Hotel bol malinký, s pár izbami, ale v podstate na tie 3 noci akurát stačil. Možno takou malou nevýhodou boli raňajky, ktoré boli každý deň presne tie isté – 2 sladké kroasanty, maslo, džem, káva a džús. Ale keďže sme boli vo Francúzsku, kde sú kroasanty najtypickejšími raňajkami, nesťažovali sme sa :).

Po krátkom oddychu sme sa rozhodli ísť navštíviť najväčšiu atrakciu celého Paríža – Eiffelovku. Tentokrát sme už využili metro, pretože také 3 hodinové chodenie po parížskych uliciach je poriadne únavné. Čo sa týka metra, asi najviac sa oplatia lístky na 1,2,3 alebo 5 dní. Okrem toho, že môžete metro používať neobmedzene, tento lístok platí aj na autobusy. Viac informácií nájdete na stránke parížskeho metra. Cena na 1 deň je 11,26€, na 2 dni – 19,18€, na 3 dni – 24,95€ a na 5 dní – 35,97€ . Tieto lístky Vám platia v zónach 1-3, čo je centrum Paríža a myslím, že Vám to stačí. Jedine ak sa vyberiete do Versailles, tak si musíte zakúpiť samostatný lístok, pretože tento Vám tam platiť nebude (Versailles sa nachádza na okraji Paríža). Ak si chcete kúpiť len jednorázový lístok, stojí okolo 1,5€ a tiež existujú takzvané Carnety, na ktorých je 10 jázd a stoja okolo 11€. Na tejto stránke nájdete veľmi dobrú mapu parížskeho metra a tiež jednu ponúkam aj priamo pod článkom. Odporúčam si ju pred cestou vytlačiť, určite sa Vám zíde.

Keď sme chceli navštíviť Eiffelovku, vystúpili sme na stanici metra Champ de Mars Tour Eiffel. Odtiaľ je to priamo k Eiffelovke ešte pár minút chôdze pešo.
A čo povedať k Eiffelovke :) Je to jedna z najkrajších stavieb, aké som kedy videla a na obrázkoch a fotkách nevyzerá ani zďaleka tak obrovsky a mohutne ako v skutočnosti. Keďže sa už stmievalo, celá Eiffelovka sa rozsvietila a bolo to naozaj krásne (prikladám foto :)). Priamo pod ňou sa nachádza park, kde vysedávajú parížania aj turisti, mnohí popíjajú vínko alebo šampanské a vychutnávajú si túto úžasnú atmosféru. Rozmýšľali sme, či Eiffelovku navštíviť už teraz, pretože výhľad z nej na nočný Paríž musí byť úžasný, ale nakoniec sme si to nechali až na druhý deň. Ešte asi hodinku sme obdivovali a potom unavení po celom náročnom dni sme sa vrátili na hotel a okamžite zaspali.

Za úsmevom Mony Lisy, výstup na Eiffelovku a večer na Víťaznom oblúku

Po typických francúzskych raňajkách sme sa opäť metrom odviezli na zastávku Palais Royal Museé du Louvre a výstupili sme priamo pri slávnom múzeu. Hneď na začiatok upozornenie – Louvre je obrovské múzeum a celé sa za 1 deň prejsť nedá. Preto sa zamerajte na časti, ktoré Vás zaujímajú najviac (samozrejme veľa návštevníkov sem ide hlavne kvôli slávnej Mone Lise a tú nájdete ľahko, pretože na každom kroku na ňu smerujú šípky). Nachádzajú sa tu umelecké diela z celého sveta a medzi tie najznámejšie okrem už spomínanej Mony Lisy patria diela od Michelangela, Rembranta, Boticelliho či Raffaela. Vchod do múzea je cez sklenú pyramídu, otvorené je každý deň okrem utorka a niektorých francúzskych sviatkov a vstupné sa líši podľa toho, ktorú časť chcete navštíviť. Pre všetky stále expozície je vstupné 10€ pre dospelú osobu, ale nemáte vstup do do Napoleónovej haly, ten samostatne stojí 11€. Veľkou výhodou Louvru je, že poskytujú pre niektorých návštevníkov vstup zadarmo, a to keď ste návštevník pod 18 rokov, alebo študent do 25 rokov, študujúci v krajinách Európskej únie, alebo napríklad všetci nezamestnaní a zdravotne postihnutí. Na stránke múzea nájdete kompletný zoznam všetkých podmienok pre vstup zadarmo a tiež množstvo iných informácií. Pripravte sa na to, že Louvre patrí medzi najnavštevovanejšie múzeá na svete, čiže samy tu určite nebudete. A tam kde je najviac ľudí, tam hľadajte Monu Lisu. Na naše prekvapenie to bol malinký obraz a aj napriek všetkým zákazom fotografovania, si ho spokojne každý turista (vrátane nás) odfotil. Okrem Mony Lisy sme prešli poschodiami s najstaršími umeleckými dielami z Afriky alebo Južnej Ameriky a posledná expozícia, kde sa nachádzali väčšinou polonahé biele sochy nás úplne zničila. Unavení z toľkých obrazov a sôch sme sa rozhodli našu návštevu Louvru ukončiť a to fotením pred slávnou presklenou pyramídou vonku.
Našim ďalším cieľom bol výstup na Eiffelovku a cestou sme sa chceli na chvíľu zastaviť pri Invalidovni – známej parížskej stavbe, kde sú pochovaní viacerí významní francúzski hrdinovia. Opäť sme sa rozhodli ísť peši, čo možno nebol najlepší nápad, pretože ešte aj samotný výstup na Eiffelovku Vám zoberie dosť síl.
Pár informácií k Invalidovni, od Louvru sa nachádza asi 2 kilometre, čiže za 25 minút ste tam. Celú Invalidovňu obklopujú krásne záhrady (prikladám foto) a pôvodne bol komplex týchto budov postavený na účely nemocnice. Dnes sa tu nachádzajú múzeá a tiež hrobky, kde sú pochované viaceré významné osobnosti, najznámejšou je hrobka Napoleona Bonaparteho, ale okrem neho tiež napríklad jeho bratia – Joseph a Jerome a mnoho ďalších francúzskych generálov a maršalov. Vstupné je 9€, ale my sme dovnútra nešli, ponáhľali sme sa na Eiffelovku. Viac informácií o Invalidovni nájdete na tejto stránke.

A už sa blížime k najväčšej atrakcii Paríža – Eiffelovke. Je to najvyššia budova v Paríži, symbol Francúzska a jedna z najnavštevovanejších stavieb sveta. Meno nesie po svojom staviteľovi – Gustavovi Eiffelovi, meria 324 metrov, váži 10 000 ton a v prevádzke je od roku 1889. Ročne ju navštívia milióny turistov z celého sveta a určite oprávnene, poskytuje tie najkrajšie výhľady na mesto v celom Paríži. Otvorená je každý jeden deň v roku, presné časy si môžete pozrieť na tejto stránke.

Čo sa týka výstupu na Eiffelovku, máte viac možností. Pre tých najlenivejších sú tu výťahy, pomocou ktorých sa dostanete až na najvyššie tretie poschodie. Samozrejme ak si vyberiete túto možnosť, výjde Vás najdrahšie – 13,40€ pre dospelú osobu, pre dieťa od 12 – 24 rokov – 11,80€ a pre dieťa do 11 rokov 9,30€. Ďalšia možnosť je vyviezť sa len na druhé poschodie, kde sú samozrejme tiež nádherné výhľady, ale myslím si, že keď už na tej Eiffelovke ste, tak si nenecháte ujsť výhľad z jej najvyššieho bodu. A tento lístok stojí len 4,70€ s tým že po druhé poschodie si musíte pekne vyšľapať pešo a odtiaľ sa posledný úsek vyveziete (tak sme to spravili aj my). Na každom z troch poschodí sa nachádzajú reštaurácie, občerstvenie a suvenírové obchody, čím na vyššom poschodí stojíte, tým ich je tam samozrejme menej (pretože je na ne menej miesta) a nakupovať by som sem asi nešla, pretože ceny sú tu o dosť vyššie ako na iných miestach v Paríži. Ale zase môžete sa pochváliť, že máte magnetku priamo z najvyššieho poschodia Eiffelovky :).
Posledný úsek výťahom bol podľa mňa celkom adrenalínový zážitok hlavne vďaka tej výške a tiež rýchlosti výťahu, zdalo sa mi, že šiel rýchlejšie ako panelákové výťahy u nás na Slovensku. Veľmi odporúčam popozerať si túto internetovú stránku, nájdete tu množstvo užitočných informácií ako napríklad aj to, že lístky si môžete kúpiť dopredu cez internet aby ste nemuseli pred Eiffelovkou vystávať v rade. Ďalším typickým znakom je množstvo černochov predávajúcich suveníry priamo pod ňou. Niekedy som mala pocit, že ich tam je viac ako turistov a väčšina z nich je dosť dotieravá, budú sa Vám snažiť za každú cenu predať sadu malých kovových príveskov v tvare Eiffelovky (aj keď niekedy sa to za to 1€ oplatí, aspoň máte suveníry pre celú rodinu, pretože v tej sade je ich minimálne 5).
Keď prejdete na druhú stranu oproti Eiffelovke cez Seinu, dostanete sa do záhrad Jardins du Trocadéro a odtiaľ je ešte krajší výhľad. My sme tentokrát mali poriadnu smolu, pretože tesne po tom ako sme zišli dole z Eiffelovky, začalo strašne pršať, dokonca až padali krúpy. Samozrejme dáždnik sme nemali a najviac sme sa báli o foťák, ktorý sme mali na krku. Nastúpili sme do prvého autobusu, čo šiel okolo (netušili sme kam ide) a snažili sme sa od spolucestujúcich vypýtať si nejaký sáčok, ktorým by sme mohli ten foťák zakryť. Keď nám jedna pani konečne ponúkla igelitku, vystúpili sme a utekali sa schovať do metra. Premočení do nitky sme sa doviezli až k hotelu, kde sme sa poriadne vysušili a teplejšie obliekli. Po chvíľke oddychu sme zistili, že sme poriadne hladní, preto sme sa vybrali hľadať niečo dobré pod zub. Skončili sme v pizzérii pri červenom vínku a výbornej talianskej pizzi :) Inak keď sme už pri tom jedle, my veľkí jedáci nie sme a na takýchto 3-4 dňových výletoch väčšinou prežívame na bagetách, McDonalde a pizzi :). Tak tomu bolo aj v Paríži, ale ak obľubujete dobré jedlá a na každom výlete musíte ochutnať miestnu špecialitu, tu v Paríži nesmiete vynechať teplé a sladké kroasanty, parížsku čokoládu, zmrzlinu, pivo a medzi špeciality patria aj žabacie stehienka, slimáky a steaky.
Blížil sa večer a my sme sa metrom odviezli na zastávku Franklin D. Roosevelt odkiaľ je to kúsok priamo na Víťazný oblúk. Túto stavbu dal postaviť Napoleon Bonaparte ako symbol víťazstva a sily a je to miesto, odkiaľ sa rozbieha 8 známych parížskych avenue (jednou z nich je aj Champ-Elyseés). Je vysoký 50 metrov a samozrejme je možné dostať sa aj na jeho vrchol, odkiaľ je nádherný výhľad. Vstupné je pre dospelých 9,50€ a pre deti 6€ a opäť tu platí, tak ako v Louvri, že študenti z Európskej únie, nezamestnaní a zdravotne postihnutí majú vstup zdarma.
Na oblúk musíte vyšľapať po točitých schodoch a na jeho vrchole sa nachádzajú ďalekohľady, pomocou ktorých môžete sledovať takmer celý Paríž. My sme sem prišli práve keď začalo zapadať slnko, čiže strávili sme tu asi hodinu fotením a obdivovaním Eifelovky, Champ-Elyseés či vzdialeného moderného La Defense.
V ten večer sme sa ešte prešli po nočnej Champ-Elyseés a tiež sa zastavili pri sklenej pyramíde v Louvri – prikladám foto, tieto nočné sú naozaj podarené :).

Moderná časť Paríža – La Defense, katedrála Notre Dame a večer pri Moulin Rouge

Náš posledný celý deň v Paríži. Hneď ráno sme sa rozhodli navštíviť najmodernejšiu časť Paríža – La Defesne. Nachádzajú sa tu moderné budovy rôznych tvarov a veľkostí a tiež oblúk – La Grande Arche, ktorý sa veľmi ponáša na známy Víťazný oblúk (len v modernejšom prevedení). Takisto sa tu nachádza veľké obchodné centrum z množstvom výborných obchodov, kde si určite vyberiete. Celkovo na mňa toto miesto pôsobilo veľmi čisto a upravene, tráva bola až gýčovo zelená a tak trochu som sa cítila ako na nejakej modernej vesmírnej stanici :). Výraznou budovou je takzvaný CNIT – Centrum moderného priemyslu a technológií, ktorá ma zvláštny oblúkový tvar. Opäť pridávam foto pre lepšiu predstavivosť.
Ešte jedna rada, k La Defense sa určite odvezte metrom, pešo je to dosť ďaleko, zastávka metra sa volá rovnako ako celá oblasť – La Defense.

Našim ďalším cieľom bola katedrála Notre Dame, známa predovšetkým z filmu a knihy Zvonár u Matky Božej. Notre Dame sa nachádza na ostrove Ille de la Cité. Nám stačilo pokochať sa jej krásou zvonku, samozrejme ju však môžete navštíviť aj zvnútra. Myslím, že vstup do katedrály je zdarma, pretože na stránke som nenašla cenník :).

Od Notre Dame sme pokračovali v prechádzke popri Seine a keď sa trochu zotmelo, rozhodli sme sa navštíviť slávny Moulin Rouge. Ešte pár informácií k Seine, veľkou atrakciou v Paríži je aj plavba po tejto romantickej rieke. Veľkej obľube sa teší hlavne pod večer, keď sa začína stmievať a dominanta Paríža – Eiffelovka sa rozsvecuje. Ak si priplatíte, môžete si popri tejto krásnej plavbe pochutnávať aj na romantickej večeri :). Väčšinu lodí, čo sme však videli my, boli dosť preplnené loďky s natlačenými lavičkami a plné turistov :). Ale určite aj to ma isté čaro.

Teraz späť k Moulin Rougu – tento známy kabaret sa nachádza v štvrti Montmartre a konkrétne Boulevard de Clichy. Na prvý pohľad ho spoznáte vďaka známemu mlynu, ktorý sa nachádza nad vchodom a hlavne večer je dominantou celej ulice. Samozrejme je možné tento kabaret aj navštíviť a pozrieť si tu nejaké predstavenie, cena vstupenky sa pohybuje od cca 90€ až po skoro 200€ a na stránke kabaretu si môžete zarezervovať miesta.
Ale nie len vďaka Moulin Rougu je toto miesto také zaujímavé. Nachádza sa tu na kope veľké množstvo rôznych obchodov s erotickými pomôckami a tieto obchody sú narozdiel od tých u nás plné ľudí :). Čiže ak si chcete z Paríža priniesť suvenír takéhoto druhu, táto štvrť je na to ideálna :).
Ešte niečo viac k štvrti Montmartre – nachádza sa na malom kopci nad Parížom a okrem známeho už spomínaného kabaretu je tu aj bazilika Sacre-Coeur – najvyšší bod Paríža. Okrem toho je Montmartre jednou z najkrajších štvrtí v meste, sú tu úzke uličky s malými obchodíkmi a reštauráciami, na uliciach posedávajú pouličný maliari a snažia sa nalákať na na svoje portréty čo najviac turistov a celkovo je tu veľmi príjemná, domáca atmosféra. V tejto časti sa cítite naozaj romanticky, ešte keď sa k tomu pridajú zvučné francúzske šansóny, no naozaj rozprávka :).
Náš posledný večer v Paríži sa blížil ku koncu a tiež aj celý náš výlet. Na druhý deň sme sa už len posledný krát prešli po Champ-Elyseés a pri Porte Maillot sme nastúpili na autobus, ktorý nás odviezol späť na letisko.
Na záver k Parížu už len toľko, že ak budete mať čo len malú príležitosť navštíviť ho, neváhajte. Stojí za to aj keď je zlé počasie, aj keď je zima a aj keď budete musieť kvôli nemu stráviť v autobuse 20 hodín. Vaše zážitky budú určite nezabudnuteľné :).