Ako som navštívila Londýn po 6 rokoch

Začiatkom roku 2018 som dostala príležitosť druhýkrát v živote navštíviť Londýn a to vďaka tomu, že kamoška tu začala študovať, preto sme sa s ďalšou kamoškou dohodli spraviť si malý výlet. Letenky už neboli ani zďaleka za takú dobrú cenu ako v roku 2012, leteli sme zo Swechatu na Gatwick za cca 98 EUR (iba s príručnou batožinou). Gatwick má dva terminály – South a North, z každého chodia rôzne autobusy do rôznych smerov, my sme sa potrebovali dostať do štvrte Earl’s Court, ale keďže sme pristáli dosť neskoro večer a posledný autobus sme zmeškali, museli sme ísť medziterminálovým vláčikom na južný terminál odkiaľ nám šiel autobus na stanicu Victoria. Cesta trvala skoro dve hodiny, bola som prekvapená ako je centrum Londýna ďaleko. Konečne sme vystúpili na Victorii a trochu hladné sme sa snažili nájsť niečo, kde by sme si mohli kúpiť niečo pod zub. Vonku bola dosť zima, pristáli sme 5. januára. Blízko autobusky bol malý lokál, kde nás však vyhodili s tým, že zatvárajú. Nakoniec sme skončili v staničnom Stabuckse so studeným bagelom. Ale šťastné, že sme tu a čaká nás pekný víkend :).

Ďalšou výzvou bolo nájsť stanicu metra, našťastie tu fungoval internet, takže sme ju horko ťažko našli, ale je to cca 10 min chôdze od autobusovej stanice, kde stoja shuttle busy z letiska. Obrovská stanica, kde to chvíľu trvá zorientovať sa, ale úspešne sme sa dostali do správneho metra a s prestupom aj na Earl’s Court :). Výhodou oproti mojej poslednej návšteve bolo, že som si nemusela kupovať Oyster Card (nabíjateľná karta na mestskú dopravu), ale všade sa dalo pri vstupe do metra vojsť vďaka kreditnej karte. Stačilo priložiť a pri východe Vám stiahlo sumu, ktorú ste prešli. Ak by ste cestovali veľa, asi by sa oplatila viac Oyster Card, my sme chodili aj často pešo, takže sme využívali kreditku.

Na druhý deň sa zobúdzame do polooblačného rána, kde tu presvitá slniečko. Štvrť Earl’s Court nachádzajúca sa na západe Londýna je naozaj krásna, čistá, všade nízke rustikálne domy, vyzerajúce veľmi podobne a práve to dodávalo celej štvrti akési čaro. Len kúsok od metro stanice Earl’s Court je množstvo reštaurácií či malých obchodíkov a služieb ako kaderníctva, nechtové štúdiá či masáže. Našou prvou zastávkou bola štvrť Chelsea, krásne tehlové domy s mohutnými drevenými dverami všetkých možných farieb, pomedzi to čierne taxíky či drahé autá, keďže Chelsea patrí medzi najdrahšie londýnske štvrte. Zastavili sme sa na výborný brunch v Granger & Co (odporúčam dopredu rezervovať) a odtiaľ sme si to nasmerovali do štvrte Nothing Hill. Tu som ešte nikdy nebola a počula som o tomto mieste veľa, preto som bola zvedavá aké to bude naživo. Už po vystúpení z metra je vidieť, že štvrť je obľúbeným miestom turistov ale aj domácich, ulice plné vintage obchodov či útulné puby. Štvrť má svoj osobitý šarm, nízke domčeky hrajú farbami a pomedzi to je tu kopec stánkov s tým najrozličnejším tovarom. Ide o známy Portobello Road Market, v podstate veľký blší trh, ale množstvo stánkov predáva aj suveníry pre turistov. Slniečko krásne svietilo, ale keďže bol január a teploty teda neboli najvyššie, potešil nás pouličný punč. Po prechádzke po krásnom Nothing Hill sme navštívili štvrť Southwark a konkrétne najvyššiu budovu Londýna – The Shard. Mrakodrap bol postavený v roku 2012 a pýši sa prvenstvom ako najvyššia budova v EÚ. Lístky sme si kúpili dopredu aby sme nemuseli stáť v rade a na 95. poschodí sme si užili úžasný výhľad. Londýn sme mali ako na dlani z každého uhla. Trošku škoda, že sa pokazilo počasie a obloha bola sivá, ale aj napriek tomu to bol super zážitok. The Shard je len kúsok od slávneho Tower Bridge. Unavené sme sa občerstvili kávou a niečím sladkým a išli si oddýchnuť pred večerným programom.

Večer sme mali naplánovanú návštevu muzikálu Aladdin. Na tento zážitok som sa veľmi tešila, pretože muzikály mám naozaj veľmi rada a anglický muzikál som ešte nikdy nevidela. Aladdin sa hráva v divadle Prince Edward Theatre, miesta sme mali úplne v najvyššom rade, takže sme mali výhľad na celé divadlo. Historická budova bola naozaj krásna, ale samotný muzikál ešte krajší. Kostýmy, spev, tanec či kulisy, jednoducho nezabudnuteľný zážitok a kľudne by som si ho zopakovala ešte raz. Po vystúpení sme to mali namierené do jedného z londýnskych klubov, ešte predtým ako sme tam dorazili sme nasadli do červeného double deckeru, aby sme si aj tento zážitok mohli odškrtnúť z nášho zoznamu :). Samozrejme sme si obsadili miesta na poschodí hneď vpredu pri okne. Čo sa týka party v Londýne, všeobecne platí pravidlo, že do klubov je dosť ťažké sa dostať ak nie ste na guest liste (na ten sa dostanete buď ak máte nejakých známych v danom klube alebo ak si platíte členské). V našom prípade mala kamoška známeho, vďaka ktorému sme sa dostali na tento list a teda aj relatívne jednoducho dovnútra. Vstupné sme zaplatili 10 Libier na osobu, čo sa týka drinkov, tu si musíte siahnuť hlbšie do vrecka, ceny koktejlov sa pohybujú od 10 Libier hore.

Na druhý deň ráno nás čakal ďalší brunch, tentokrát neďaleko Bishopsgate. Reštaurácia sa volá Duck & Waffle, lepšie wafle som ešte nikdy nejedla a okrem toho je odtiaľ nádherný výhľad na celý Londýn. Odporúčam rezervovať dopredu a opýtať sa na miesto blízko okna. Slniečko krásne svietilo, takže sme odtiaľ mohli sledovať Tower Bridge, Big Ben či pristávajúce lietadlá.

Po brunch sme si chceli odškrtnúť ďalší bod nášho programu a tým bolo nakupovanie :). Nákupných ulíc či nákupných centier je tu množstvo, k najznámejším patrí Oxford Street alebo Regent Street. Keď sme už boli unavené z obchodov, kamoška nám ukázala ďalšiu krásnu štvrť Londýna – Covent Garden. Kedysi sa tu nachádzala slávna tržnica s ovocím a zeleninou, aj dnes si to zachováva trhovú atmosféru, trh sa tu stále nachádza, aj keď nájdete tu už množstvo malých obchodíkov s oblečením, doplnkami do bytu, kozmetikou alebo kaviarne a reštaurácie.  Nás to zlákalo do jedného malého podniku, kde sme si dali typické fish & chips s hráškovým dipom a boli vynikajúce. Covenant Garden je ideálne miesto na prechádzku, posedenie s priateľmi či spontánne nakupovanie. Až toľko turistov sme tu nevideli, skôr sem asi zavítajú domáci. Ak ale budete mať čas a nebudete ďaleko od Westminstru, odporúčam sa tu zastaviť.

Blížil sa večer a keďže sme mali za sebou celkom únavný deň, pomaly sme sa vybrali naspať do Earls Court, kde sme sa ešte zastavili na pivo v jednom z lokálov. Atmosféra v týchto podnikoch je veľmi príjemná, trošku mi to pripomínalo Írsko a Dublin, celkovo bol bar tmavý, všetok nábytok bol z dreva a hostia, ktorí tu sedeli boli dosť hluční popíjajúc veľké pivá. Ale cítila som sa tu útulne a tak domácky :).

Náš predĺžený víkend v Londýne sa končil, ráno sme sa ešte zastavili pri stanici metra Earls Court v malom podniku na výbornú kávu a niečo malé pod zub a potom nám už išiel autobus na letisko. Keby som nemala v Londýne kamošku, asi by ma to sem až tak neťahalo, hovorila som si, že som tu predsa bola niekoľko rokov dozadu a teda radšej pôjdem niekam, kde som ešte nebola. Ale nakoniec som bola veľmi milo prekvapená, Londýn sa mi zdal krajší, štýlovejší a útulnejší ako naposledy. Možno aj preto, že sme navštívili nie úplne klasické turistické miesta, mali sme krásne slnečné počasie a veľmi milo a priateľsky na mňa pôsobili aj domáci Londýnčania. Takže určite sa do Londýna ešte v blízkej dobe vrátim.