Írsko z dronu

Za nasledujúci článok ďakujeme Richardovi (zdronu.sk).

Írsko – krajina plná írskych pubov, piva, trojlístkov a zelenej farby. Keď sme vystúpili z lietadla, vzduch bol neskutočne čerstvý a vlhký. Z Bratislavy do Dublinu sme leteli v strede októbra, čo je najdaždivejším mesiacom v roku, takže zo siedmych dní nám päť pršalo. Našťastie írsky dážď je iný, akoby na vás stále padala len jemná rosa a sem tam vykúkne slniečko. Toto počasie je ideálne pre tých, ktorí nemajú radi ani teplo, ani zimu. V Dubline sme si prenajali auto a keďže sa u nich jazdí na ľavej strane, chvíľu trvalo kým sme si na to zvykli.

Kilkenny castle
Prvá zastávka bola u nášho kamaráta, ktorý žije v menšom meste Kilkenny, južne od Dublinu.
Previedol nás cez neho a už tam sa nám zapáčila írska mentalita. Hlavnou atrakciou je stredoveký hrad so záhradou a zeleným parkom. Vo videu môžete vidieť aj kostol St. Canice´s Cathedral, z 13. storočia.

Tipperary
Z Kilkenny sme sa presunuli na naše AirBnB ubytovanie, ktoré bolo na okraji mestečka Tipperary. Bývali sme na farme u jedného veľmi milého Íra, v malom kamennom dome. Hovorila som mu, že takú zelenú trávu som ešte nevidela. Začal sa na tom smiať a povedal, že Írsko je najzelenšia krajina na svete.

Charles Fort
Ďalší deň sme sa išli pozrieť na pevnosť Charles Fort na pobreží mesta Kinsale. Pevnosť je formovaná do tvaru hviezdy, aby v minulosti zvládla odolávať útokom kanónov. Toto bol asi posledný deň, kedy sme poriadne videli slnečné lúče a modrú oblohu.

Ardfield
Nasledujúce dni boli celkom pochmúrne a slnko moc nechcelo vykuknúť, no náladu nám to
nepokazilo. Malo to svoje írske čaro. Išli sme na jednu pláž – Red Strand, na ktorej nás to teda vôbec nelákalo dať sa do plaviek a skočiť do mora, pretože obloha bola biela, až sivá a k tomu na nás padali miniatúrne kvapky dažďa. Na brehu sedeli desiatky čajok, na okolí nebolo ani živej nohy a bol tam neskutočný pokoj.
Kúsok od tejto pláže sa nachádzal jeden z mnoha majákov, ku ktorému bol zakázaný prístup, no bol tam jeden veľmi pekný útes. Až z dronu sme si všimli, že v útese je zvláštna diera, ktorá z výšky vyzerá naozaj perfektne. Ako do útesov šlahali vlny, ozývalo sa v nej rozburácané more a všade naokolo bola extrémne mäkká tráva.

Drombeg Stone Circle
Posunuli sme sa ďalej na západ, kde sme sa po ceste zastavili pozrieť na „mini“ Stonehange. Tento úkaz sa však nazýva Drombeg Circle Stonehange. Miesto dýcha zvláštnou magickou atmosférou, keď si predstavíte, že ľudia tam pred vyše dvomi tisíckami rokov pravdepodobne vykonávali zvláštne rituály. Nad nami bola stále len hmla a keď ste sa obzreli okolo seba, všetko bolo šedo-zelené.

The Beacon
Z kamenného kruhu sme išli ešte ďalej na západ, na rozhľadňu The Beacon v meste Baltimore. Tak veľmi silno fúkalo, že sme dron ani nevyťahovali, pretože to by chudák určite neprežil. Chvíľami sme sa nevedeli pohnúť ďalej ani my sami. Opäť tam šľahali do skál vlny a na rozhľadni sme boli úplne sami.

Rock of Cashel
Po načerpaní síl v našom domčeku sme sa boli ďalší deň pozrieť na Rock of Cashel, pevnosť, ktorá bola od nás len kúsok. Týči sa nad malebnou dedinkou, v ktorej keď sme sa prešli, tak v nej vládol úplný kľud a pokoj. Táto pevnosť je jednou z najvýznamnejších stavieb keltskej kultúry a stredovekej architektúry v celej Európe.

Mahon Falls
Od hradu sme sa presunuli na Mahon Falls, kde nás privítali ovce s ružovými alebo modrými zadkami, ktoré sa v okolí vodopádov kade-tade voľne pohybovali. Niektoré boli tak vysoko a na hrane, že sme nechápali ako sa tam mohli dostať. Nakoľko počasie pri vodopádoch dronu opäť neprialo, musel zostať schovaný v taške.

Cliffs of Mohers
Ďalší deň sme sa chystali na známe Cliffs of Mohers. Privstali sme si o 5 ráno, aby na útesoch ešte nebolo tak veľa turistov. Keď sme tam dorazili, naozaj tam ešte nikto nebol. No bola tam taká hmla, že z útesov sme absolútne nič nevideli.

Burren National Park
Tak sme zatiaľ išli do Burren National Park. Je to národný park, ktorý sa vyznačuje popraskaným vápencom a nazýva sa aj mesačnou krajinou. Jeho vzhľad spôsobil pohyb ľadovcov, kedy dochádzalo k erózii a začali vznikať typické kamenné chodníky.
Poobede sme sa vrátili na Moherské útesy. Našťastie sa nám už vyčasilo, no bolo tam naozaj veľmi veľa ľudí. Keď sme však útesy zbadali, totálne nám vyrazili dych svojou mohutnosťou. So svojou výškou vyše 200 metrov sú to jedny z najvyšších útesov v Európe. Dlhé sú až 8 kilometrov, takže si na nich môžete spraviť naozaj dlhú prechádzku. Keď sme sa pozreli dole, Atlantický oceán bol poriadne rozbúrený a vlny šľahali do skál, no v tej výške nebolo vôbec nič počuť. Moherské útesy bola jedna z top vecí, ktoré sme chceli mať zachytené dronom. No vietor bol tak silný a mysleli sme si, že ho už ani nevytiahneme. To by ale bola obrovská škoda, tak sme ho nakoniec naštartovali aj s rizikom, že môže padnúť. Nalietali sme zopár záberov nad útesmi, iba nad pevninou, pretože nad oceánom by to určite neprežil. Fúkal tam tak silný vietor, že dron sa k nám aj napriek riadeniu nechcel vrátiť a iba stál na mieste. Začal sa už aj oddialovať, tak sme museli klesnúť tri metre nad zem a našťastie sa už vybral tým správnym smerom. Bola to jedna z najstresovejších situácii počas lietania.
Keď sme sa vrátili domov, domáci nám s úsmevom na perách začal hovoriť, nech sme pozajtra radšej doma, pretože sa k nám blíži hurikán a mal by zosilnieť na najvyšší stupeň. Spýtali sme sa ešte raz, či sme dobre rozumeli, pretože by nás ani nenapadlo, že práve v Írsku bude hurikán. Ale on bol naozaj na ceste. Ujo z neho nemal žiaden strach, pretože ako bývalý námorník prežil na mori už dva hurikány.

Galway
Predposledný deň sme ešte využili, keďže posledný sme mali zostať zamknutý na našej farme. Vyrazili sme do mestečka Galway, ktoré je na západnom pobreží ostrova. Galway je naozaj čarovný. Samozrejme všade naokolo boli samé temple bary, z ktorých hrala živá hudba. Na uliciach hrali pouličný muzikanti, pred ktorými tancovali staršie manželské páry a do toho im tlieskali ľudia naokolo. Tú atmosféru treba jednoznačne zažiť.

Ophelia
No a posledný deň sme museli zostať doma. Ophelia sa stále približovala a celé doobedie vládlo povestné ticho pred búrkou. Dokonca aj vykuklo slnko a na stromoch sa nepohol ani lístok. Pomaly to začalo a my sme v aplikácii sledovali ako sa k nám približuje červený kruh – najsilnejšie epicentrum hurikánu. Spustil sa dážď, začalo fúkať, no stále to nebolo až také zlé ako sme si mysleli. Našťastie hurikán na pevnine zoslabol a naozaj to bola len veľmi silná búrka. Prestala nám ísť elektrina, o chvíľu aj voda (bolo tam elektrické čerpadlo), zapálili sme si sviečky, zakúrili si s drevom v krbe a čakali na ráno.

Do Bratislavy nám to letelo okolo 7-mej ráno, tak sme do Dublinu vyrazili radšej o 4 ráno, pretože mohli byť zablokované cesty kvôli popadaným stromom. Keďže na dedine majú všetci traktory a motorové píly, cesty boli úplne prejazdné, z čoho sme boli veľmi milo prekvapení. Lietadlo sme stihli, no lety boli kvôli hurikánu poposúvané, ale chvalabohu všetko dopadlo dobre. Írsko sme si obaja zamilovali a určite sa tam ešte vrátime. Veríme, že sa Vám video bude páčiť a inšpirovali sme Vás k návšteve tejto zelenej krajiny plnej piva, pubov a usmievavých ľudí.