Dublin – Írsko

Žiť v Anglicku a nenavštíviť Írsko sa nám pomaly zdalo trestným činom a tak sme sa rozhodli sa odmeniť za ťažké skúškové júnovým víkendovým výletom.
Vyrazili sme v piatok večer v noci z Manchestru v zložení ja, Francúzska a Angličanka a za príjemnú polhodinku sme už nastupovali do Airlink autobusu, ktorý nás viezol do nočného Dublinu.
Po pomerne prekvapivom hľadaní sme nakoniec našli náš hostel v malej uličke vedľa hlavnej ulici popri rieke Liffey – od čoho bol odvodený aj názov nášho hostelu.
Hostel Liffey silno odporúčam: v centre, hneď vedľa vychýrenej nočnej oblasti Temple Bar, za rohom od hlavnej promenády a s (bočným) výhľadom na rieku. Izby aj celé vybavenie bolo čisté, príjemné, všade naokolo výborná atmosféra a nikto sa na nás opovržlivo nepozeral keď sme o tretej ráno zaspali v kuchynke na stole. Zloženie tvorili najmä mladí Američania na svojich eurotripoch, nejaká nemecká skupinka a pár Talianov. Za 1 noc na 8-posteľovej izbe vrátane raňajok sme platili 7 evri na osobu, čo sa prakticky rovná jednému pivu v centre Dublinu, takže skutočne sa nie je na čo sťažovať.

V hosteli sme prehodili pár slov s Američankami z našej izby, a pobrali sa na opačnú stranu rieky, do oblasi Temple bar. Temple bar je ako dokonalé zobrazenie všetkého, čo si predstavíte pod pojmom Írsko: všade hrá írska hudba, gitara v ruke na každom rohu, každý bar má v názve nejaký štvorlístok, kam sa pozriete tak vás niekto zdraví s Guinessom (írske pivo) v ruke a všade vládne úžasne priateľská, domácka atmosféra. Na Temple bar platí osvedčené pravidlo: netreba nič plánovať, treba sa poprechádzať a pokecať s miestnymi, keď sa vám niekde páči hudba čo počuť zvnútra, vojsť, dať si jedno pivo, zaspievať si, pobaviť sa, ísť ďalej.  Keď potrebujete nejaký dobrý tip, stačí sa spýtať „vyhadzovačov“  pred vchodom: sú veľmi milí a radi pokecajú :)
My sme stihli pár barov, pár Guinnessov (6 eur za pintu = jedno veľké pivo), vystriedali kopu živých kapiel od „60’s in USA“ po írsku verziu Katy Perry (rozumej opití Íri sa nadšene objímajú a spievajú karaoke) a s kúskom pizze odkráčali späť do hostelu nabrať aspoň trochu spánku na ďalší deň.

Na ďalší deň bola naplánovaná obhliadka Dublinu. Dopravu sme nejako veľmi neriešili, všetko bolo dosiahnuteľné pešo a zoradené v príjemnom okruhu od nášho hostelu Liffey. Z nášho výberu odporúčame:

• Trinity college: Dublinská najznámejšia univerzita, krásny a zelený kampus (s nádychom a la Harry Potter) vo vás vyvolá pocit, že ste sa preniesli niekam o pár storočí späť a už sa odtiaľ nikdy nechcete vrátiť
• Dublinský hrad: skôr ako samotný hrad, ktorý je viac menej humorný svojou veľkosťou (skutočne si tu nikto nič nekompenzoval), odporúčam katedrálu hneď vedľa
• Dublinské parky na príjemný piknik a poobedný oddych
• Prechádzka popri rieke Liffey – na jej brehu stojí aj Slovenský bar Pifko
• Guinness storehouse: fabrika a tzv „Guinness story“. Celkovo by som skonštatovala, že čím vyššie, tým lepšie: od „poďme rozoznávať druhy jačmeňa a vodopádom nič nepokazíš“ na prízemí až po úžasný sky bar na najvyššom poschodí. Za zmienku určite stojí ochutnávková miestnosť, kde vás naučia ako správne ochutnávať pivo (wuehej pivo zdarma, každý správny Slovák sa teší) alebo interaktívna zbierka všetkých Guinnessovských televíznych spotov a reklám. Vrcholom návštevy je záverečná vytúžená pint of Guinness: buď si ju môžete sami načapovať alebo ( a to odporúčam,) vychutnať si ju už načapovanú v sky bare – je na najvyššom poschodí, celý presklený a je odtiaľ úžasná 360 stupňová panoráma na celý Dublin.
• Záhadné miesto smerom ku Guinness storehousu – ak pôjdete do storehouse pešo, po ceste uvidíte vchod do malej „tržnicovej“ uličky, začínajúcej výborným obchodom so sladkosťami: je to veľmi zaujímavé miesto – združenie dublinských veštíc, náhodné retro kino v strede tunela, pár zberateľských obchodov, staré platne a pani, čo predáva sausages (klobásky) a polievku. Obdivuhodná atmosféra a zmeska ľudí.

V sobotu sme sa rozhodli ísť večer/v noci do mesta, znova do oblasti Temple Bar. V hosteli sme sa pridali k ostatným hosťom, ktorý si pripíjali v „common room“ (niečo ako obývačka) a po pár kolách drinking games sme vyrazili späť do Temple Bar. Opäť žiadne veľké plánovanie, cez víkend je Temple Bar plná promotérov, ktorí vám ponúkajú zdarma vstupy do klubov naokolo. Takto sme ich prešli niekoľko (výborne sa zabavili napríklad v retro klube Madonna) a v skorých ranných hodinách sa vrátili do nášho hostelu.

V nedeľu nás čakal náš posledný deň, ktorý sme začali brunchom (breakfast + lunch – niečo medzi raňajkami a obedom) v absolútne úžasnej kaviarni Foam, kde ani jeden kúsok nábytku nie je rovnaký a kde sa budete cítiť ako u seba doma v obývačke. Z menu vyberáme úžasné poliveky, Chai Latté, a koláče = nebíčko v papulke.

Samozrejme treba si odniesť aj nejaké nositeľné suveníry, takže sme sa nevyhli nakupovaniu, na štýl on a budget odporúčame Pennys (Írsky názov pre britský Primark) a Forever 21 !!

Zvyšok dňa sme strávili prechádzaním uličkami Dublinu, galériami (všetky verejné sú zdarma), oddychovaním v parku, návštevou rôznych obchodov a večer opäť Airlinkom späť na letisko smer Manchester.

Treba zdôrazniť, že skvelá atmosféra v celom Dubline bola spôsobená aj nadmerným výskytom všetkých futbalových fanúšikov počas Euro 2012…a aj keď futbal je to posledné, čo ma zaujíma, musím uznať, že aj mňa tá atmosféra chytila za srdce.

Dublin by som označila ako Britániu s kontinentálnym nádychom: vo veľa veciach pripomína Anglicko, no ponúka úplne inú, veľmi priateľskú atmosféru. Občas sa cítite ako v malých uličkách anglických mestečiek a o pár metrov doprava zas dostanete pocit, že ste sa ocitli na námestí SNP.
Možno Dublin nepatrí historicky medzi najväčšie skvosty Európy, ale zažijete tam jeden z najzábavnejších večerov svojho života a zistíte, že všetky tie fámy o Íroch sú prekvapivo pravdivé!

Kde sme bývali: Hostel Leffy
Doprava: Ryanair + Airlink bus z letiska

Na záver pár foto: