Luxembursko

Za nasledujúci článok veľmi pekne ďakujeme cestovateľovi Tomášovi Kubušovi :).

Posledné tri písmenka zo skratky „benelux“, ale aj krajina známa svojím bohatstvom vďaka bankovníctvu či finančníctvu. Luxembursko nie je len najmenšou krajiny beneluxského trojlístka, ale zároveň aj jednou z najmenších krajín celej Európy. Už na samotnom hesle krajiny „Mir wëlle bleiwe wat mir sinn” (Chceme ostať takými, akými sme) vidno, že si s tým jej obyvatelia hlavu veľmi nelámu a žijú si svojím spokojným životom. Aj turista si tu však po chvíli nájde svoje obľúbené miesta.

História miništátiku siaha viac než dve tisícročia dozadu. V týchto časoch tu žili rôzne keltské kmene, ktoré dokonca spomína vo svojej knihe aj najslávnejší Riman Gaius Július Caesar. Významnejšie dejiny Luxemburska sa začínajú však písať až v 10.storočí, kedy sa obyvatelia rozhodli na tomto mieste postaviť prvú stredovekú pevnosť. Dlhé storočia im vládli mocní Habsburgovci, až sa konečne po druhej svetovej vojne stali nezávislými. Dnes pri potulkách uličkami mesta človeka ani nenapadne, aká história sa za týmto miestom v skutočnosti skrýva. Vďaka hustej železničnej sieti, ktorou sú krajiny Beneluxu popretkávané nie je žiadny problém nastúpiť na moderný dvojposchodový vlak a ocitnúť sa uprostred Luxemburska.

Hlavnú ulicu Luxemburgu Ave de la Liberte tvorí nespočetná kopa všemožných obchodov, medzi ktoré sú povsúvané banky a reštaurácie. Moderný nádych mesta je cítiť naozaj na každom kroku. Odrazu sa za priestraným námestím akoby mávnutím čarovnéhu prútika objavila “zelená džungľa”. Ponad ňu vedie na druhú stranu dlhý kamenný most Pont Adolphe. Pod ním sa rozprestiera obrovský park, ktorý by mohol kľudne dostať prezývku “pľúca mesta”. Medzi stromami sú poskrývané malé domčeky so záhradami a cestičky pre peších stvorené pre oddych a relax v príjemnom prostredí moderného mesta. Na začiatku mosta stojí zaujímavá budova s vysokou vežou. Je domovom Bankového múzea a tiež jednou zo 180 bánk, ktoré sú roztrúsené po meste. Ako by asi Luxembursko vyzeralo bez bankového odvetvia? Na oblohe sa vo vetre trepoce obrovská luxemburská vlajka, ktorá je na prvý pohľad takmer na nerozoznanie od holandskej. Zlatá socha pripomína pamiatku obetí padlých v 1.a 2.svetovej vojne. Nielen Paríž má svoj Notre Damme, ale aj tu patrí stavby s rovnakým názvom k dominantám mesta. Starobylo pôsobiaci vchod do katedrály akoby ani nepatril k samotnej stavbe. Dvere zdobia nádherné zlaté postavičky anjelov vyšúchané od ľudských dotykov. Vo vnútri je umiestnená známa socha oblečenej Panny Márie s dieťaťom. Na výzdobe katedrály sa mieša jemnosť renesancie s gotikou a výsledkom ich splynutia je toto netradičné dielo. Srdce mesta nesie meno posledného nemeckého cisára Guillaumea II. (Viliam II.). Námestie stráži jeho jazdecká socha zvetranej bronzovej farby. Kôň smeruje priamo k bývalému kráľovskému palácu. Lavičky obsadili oddychujúci ľudia, ktorí sa zastavili aby nasali atmosféru miesta. Z bočnej strany uzatvára námestie neoklasicistická budova radnice Hotel de Ville. V niekdajšiom paláci Palais Grand-Ducal už dnes nesídli kráľovská rodina, ale svoju kanceláriu tu má veľkovojvodca. Rodina sa presťahovala do neďalekého mestečka Colmar-Berg vzdialeného asi 30 kilometrov od hlavného mesta. Palác skrášľujú desiatky malých vežičiek a pred vchodom stoja dve búdky pre strážcov. Na bráne visí erb krajiny, v ktorom je umiestnený červený lev so zlatou korunou na hlave na bielomodrom pozadí. Do vnútra paláca sa dá dostať len v rámci skupinovej prehliadky. Hneď vedľa stojí aj luxemburský parlament.

Cesta vedie dláždenými uličkami až k útesu Bock. Z vyhliadky vidno ruiny starého hradu a hrubého kamenného opevnenia. Španieli v nich v 18.storočí vybudovali kazematy, podzemné chodby, ktoré počas oboch svetových vojen poskytli útočisko pre 35 000 ľudí. Pod hradbami sa rozkladá iný svet. Staré honosné fasády budov vystriedali malé hrázdené domčeky so šikmými strechami nalepené jeden vedľa druhého. Ich terasy sú plné kvetov a pod oknami sa im vinie malá riečka Alzette, cez ktorú prechádza kamenný mostík s vežičkou. Nad riekou stojí aj kostol s vysokou štíhlou vežou, ktorá sa leskne na vodnej hladine. Luxembursko v sebe skrýva hneď niekoľko zaujímavých svetov. Práve tento svet sa mi páči najviac, pretože sa podobá ako vystrihnutý z rozprávky. Žiaden ruch, žiadny ľudia, len výhľady na budovy, vežičky, rieku či domy. V ostrom kontraste je pohľad na druhú stranu, ktorý dáva pripomenúť 21.storočie.  Zo zeleného kopca Kirchberg Plaetau posiateho stromami vyrastajú moderné budovy. Sklobetónová architektúra predstavuje domov viacerých európskych inštitúcii. Okrem nich tu majú svoje miesto aj Súdny dvor, Investičná banku, filharmónia alebo múzeum moderného umenia.

Tomáš Kubuš