Konnichi wa Tokio – metropola krajiny vychádzajúceho slnka

Plní očakávaní pristávame na letisku Haneda cca 18 km južne od centra japonskej metropoly – Tokia. Po veľmi príjemnej a celkovo krátkej pasovej kontrole vyzdvihujeme kufor a hľadáme informácie ako sa dostať do mesta. Pre väčšinu štátov Japonsko povoľuje turistické víza do 90 dní, kde vám dopredu netreba nič vybavovať. Jednoducho na letisku dostanete pečiatku a do 90 dní musíte krajinu opustiť. Tokio je mesto, pri ktorom si každý predstaví veľké množstvo ľudí na malej ploche, vysvietené neónové ulice a super moderné vlaky či metro.

Po strávení 3 dní v tomto meste, nikdy nezabudnem na najlepšie sushi, ochotu domácich a organizovaný chaos, ktorý vidieť na každom kroku. Či už pri nasadaní do metra alebo prechádzaní cez križovatku Shibuya (jedna z najpreplnenejších križovatiek sveta). Jednoducho tu každý vie, kam sa postaviť a kadiaľ sa predierať pomedzi stovky iných ľudí.

Ochota domácich sa prejavila hneď na letisku. Keďže sme ešte nemali kúpenú japonskú sim kartu, snažili sme sa pochopiť obrovskú mapu s tokijským metrom. Po chvíľke sme to museli vzdať a opýtať sa na informáciách ako sa dostaneme k hotelu. Vo väčšine prípadov mám celkom dobré orientačné schopnosti a pochopenie ako sa dostať z bodu A do bodu B. Japonsko je ale iný svet. Musím sa priznať, že som čakala trošku jednoduchšie orientovanie a cestovanie vlakmi či metrom. Nakoniec sme zistili, že najpresnejšie informácie majú Google mapy a všade sme chodili podľa nich (od momentu kúpenia sim karty – Sim kartu odporúčam kúpiť v obchode Bic Camera, 3 GB za cca 20 EUR). Pani na informáciách bola veľmi milá a hneď nám šla ukázať kde máme vystúpiť a aký lístok si kúpiť. Aj keď angličtina nieje úplne silná stránka japoncov, napriek tomu sú neuveriteľne ochotní a snažia sa každému pomôcť.

Tokio a jeho parky a záhrady

Ubytovanie v Tokiu sme zajednali v štvrti Shinjuku, hotel Keihan Tokyo Yotsuya. Dobrá poloha s napojením na viaceré linky metra. Čo bol pre nás veľký plus, bola ulička priamo za naším hotelom plná barov a malých reštaurácií. Sem sme zavítali hneď po check ine na hoteli a ochutnali prvé japonské jedlo. Očakávania sme mali veľké a ochutnanie prvého sashimi naše očakávania potvrdilo a vlastne ešte prekonalo. Čerstvý tuniak, losos, makrela či japonská omeleta, všetko mizlo z taniera raketovou rýchlosťou :). Okrem výborného jedla sa nám tu stala milá príhoda. Jedna domáca sediaca za nami prišla k nám s malým tanierikom plným svojho jedla a s úsmevom sa spýtala či chceme ochutnať. Keď sme ochutnali a povedali, že nám chutí, pani sa tešila ako malé dieťa :). Bolo to naozaj veľmi pekné gesto, ktoré nám spríjemnilo celý večer.

Po dospatí malého jet lagu sa púšťame do pravého spoznávania Tokia. Začíname v krásnom parku Meiji, kde zabudnete, že sa nachádzate vo veľkomeste. Tokio má desiatky záhrad a parkov. Ťažko povedať, ktorá je krajšia. Meiji má v centre parku takzvané tori (v preklade japonská brána), kde sme mali šťastie na japonskú svadbu. Prvýkrát sme mali možnosť spoznať japonskú módu aka biele ponožky v žabkách :). Samozrejme žabky nie sú žabky, ale špeciálne sandále, ktoré patria ku kimonu. Kimoná sú vo väčšine prípadov krásne farebné, prešívané či znázorňujúce kvety, počasie a podobne. Okrem toho má každé kimono na chrbte taký zvláštny ako keby ruksak, čo je vlastne len špeciálne previazaná látka. Veľmi peknú výstavu kimon nájdete v múzeu neďaleko hory Mount Fuji pri jazere Kawaguchiko – Itchiku Kubota Art Museum. Ale o tom trošku viac neskôr.

Tokio je tiež nákupný raj

Po prechádzke cez hustý a zelený park Meiji sa ocitáme v centre nákupného raju Tokia – štvrti Shibuya a konkrétne pri stanici metra Harajuku. Hovorí sa, že Tokio patrí medzi jedno z najlepších miest na nakupovanie na svete. Je tu niekoľko oblastí, kde sa oplatí ísť nakupovať, okrem Harajuku je to napríklad štvrť Ginza. Nás preplnené ulice, križovatky a hlavne obchody až tak nelákali a presunuli sme sa na trochu menej rušnú uličku nazývanú Cat Street. Tu sme objavili vynikajúce nadýchané palacinky nazývané Flippers – odporúčam ovocnú verziu s jahodami :). Celkovo jedia Japonci dosť málo sladkostí, najtypickejšou prísadou pri sladkostiach je matcha. Dostanete tu matcha zmrzlinu, matcha koláče, matcha čokoládu, matcha chipsy :). Ale aj tu je samozrejme vplyv iných kultúr a kuchýň a tešili sme sa ako malé deti, keď sme objavili francúzsku pekárničku s čerstvou pain au chocolou alebo espresso bar s talianskou kávou.

Tokio to je gurmánsky raj

Jedlo patrí ku každej našej dovolenke a ja osobne sa teším na každé posedenie na káve, večeru v reštaurácii či pouličný fast food. V Japonsku to bolo ešte o to zaujímavejšie, že o nich jednoducho všade kolujú reči aké je tam všetko chutné, čerstvé a neporovnateľné s potravinami čo jeme u nás. A k tomu ešte fakt, že žijú tak dlho, za čo teda určite vo veľkej miere môže ich strava.

Môžem potvrdiť, že jedlo bolo top. My sme väčšinou dosť špekulanti čo sa týka recenzií a pred každou večerou či kávou si sledujeme Google recenzie. Je pravda, že sme chodili iba do reštaurácií čo majú recenzie nad 4, ale celkovo si myslím, že v Japonsku to až takú veľkú rolu nemá. Za celú dovolenku sme nemali jedno zlé jedlo. Tokio patrilo ale určite medzi najväčšie gurmánske zážitky nášho pobytu. Ak máte radi sushi, Tokio je ideálnym miestom, kde ho vyskúšať. Iné oblasti Japonska sa zas špecializujú na iné jedlá, ale o tom trošku neskôr. Hneď druhý deň sme objavili výbornú reštiku neďaleko Shinjuku stanice a takzvaného Red light districtu. Mimochodom okolo Shinjuku stanice to večer všetko žije, toľko svetiel, obrazovieka a neónových reklám som ešte nikde inde nevidela. Reštaurácia mala vchod do podzemia a jedli sme tu najlepšie japonské rizoto, tuniakovo avokádový tatarák a miso polievku.

Sake a whisky v najmenšom bare

Veľmi populárnym miestom na večerný drink je ulica Golden Gai, tiež neďaleko od Shinjuku stanice. Ulička je známa tým, že v maličkých plechových a drevených domčekoch sú jeden vedľa druhého desiatky až stovky barov. Miestnosť v ktorej je bar, stôl (niektoré stôl ani nemajú), WCko, minikuchyňa s chladničkou a umývadlom má tak max 10 m2. Do každého baru sa vojde okolo 6 ľudí plus čašník. Servírujú pivo, sake či whisky. A vo väčšine prípadov majú bary aj poschodia, kde sú buď ďalšie miesta na sedenie alebo jednoducho miesto, kde bývajú domáci. Golden Gai má atmosféru, ktorú určite odporúčam pri návšteve Tokia zažiť.

Kuriozitou Japonska je aj ich zvyk nebrať žiadne sprepitné. V každej reštaurácii či bare vám do posledného centu vydajú. Dokonca som čítala, že ak sa predsa len pokúsite nechať nejaké drobné, vybehne za vami čašník von len aby vám ten posledný yen vrátil. Cenovo zaplatíte za hlavné jedlo v strednej cenovej kategórii tak 15-17 EUR. Drahé sú tu však nápoje, často zaplatíte podobnú sumu za pivo ako za samotné jedlo. Káva stála okolo 4 EUR.

Tokio je mesto kontrastov

Ako som už spomínala, Tokio má kopec krásnych parkov a záhrad a ďalší park sme si prezreli hneď ráno po tom ako sme navštívili rybí trh Tsukiji. Ešte pár info k trhu. Podľa knižky Lonely Planet som čítala, že sem máme prísť hladní :). Ak nie ste práve fajnšmekri na najrôznejšie surové ryby, odporúčam sa ráno normálne najesť, lebo sa vám tak trochu bude dvíhať žalúdok. Všetko bolo určite veľmi čerstvé, ale tá silná rybacia vôňa mi práve na prázdne brucho nepomáhala :). Najväčšou atrakciou trhu je dražba tuniakov, ktorá sa však v nedeľu nekoná (a my sme prišli v nedeľu). Potom som čítala, že trh sa má sťahovať na iné miesto, takže ak sa sem rozhodnete ísť, dobre si to dopredu naplánujte.

Hneď vedľa trhu je krásny park so záhradou Hamarikyu. Nachádza sa tu napríklad 300 ročná borovica alebo jazierka s čajovými domčekmi. Po našich „výdatných“ (jedna musli tyčinka na polovicu) raňajkách nás čajový domček hneď zlákal. S výhľadom na jazierko a v pozadí na tokijské mrakodrapy. Dali sme si matcha čaj a typické japonské sladkosti (častokrát plnené osladenými fazuľami adzuki).

Prvé stretnutie s gejšou

Od parku sme sa pešo prešli až do časti Ginza, kde ako som už spomínala nájdete obchody a nákupné centrá od výmyslu sveta. Tu sme uvideli prýkrát gejše. Zvláštne, že medzi modernými domami, okolo nich obiehali domáci aj turisti v nákupnej horúčke a gejše s kľudom prezentovali svoj čajový rituál. Okolo nich bolo postavené malé hladisko, kde sedelo asi 50 domácich oblečených v kimonách a sledovali gejše. Najznámejšia mestská oblasť – Gion, kde žije dodnes najviac gejší v Japonsku je však v Kyote, nie v Tokiu. Tu sme ale ironicky videli len jednu gejšu a aj to dosť zdiaľky.

Animácie a chrámy

Ešte som zabudla spomenúť, že Japonsko je krajina animovaných postavičiek a domáci milujú všetko čo sa týka takzvaného anime sveta :). To vidieť v metre na plagátoch, na svietiacich obrazovkách na uliciach či v obchodoch, kde dostanete kúpiť oblečenie v tomto štýle. Asi najslávnejšou štvrťou je Akihabara. Po vystúpení z metra sme vošli do informačného centra, kde sme si vyzdihli mapu. Na mape sú znazornené rôzne kategórie atrakcií – jednou farbou napríklad kaviarne, kde vás obsluhujú čašníčky v rôznych kostýmoch. Inou farbou zas kaviarne, kde si môžte zobrať svojho domáceho miláčika. Alebo samotné obchody, kde môžte kúpiť hračky a rôzne animované čačky mačky od výmyslu sveta. Okrem toho všetko okolo nás hralo, spievalo, pípalo a blikalo, jednoducho iný svet.

Z Akihabary sme si to zamierili k jednému z najkrajších tokijských chrámov a tým je chrám Senso-ji. Vonku bola už tma a chrám bol krásne vysvietený. Plus, vidieť odtiaľto aj na tokijskú vežu Tokyo Skytree. Okolie chrámu je rajom pre turistov, ktorí zbožňujú nakupovanie suvenírov. Zase nás prepadol hlad a tentokrát sme si pochutnali na polievke ramen. Vyskúšali sme si jedenie „at the counter“, kde mal každý samostatné miesto a pred ním malé okienko, cez ktoré chodilo jedlo :).

O Tokiu by som vedela písať ešte veľmi dlho. Je to iný svet, iná kultúra, architektúra, ľudia, jedlo ako všetko čo sme zatiaľ navštívili. Je to mesto, ktoré na niekoho zanechá úžasný dojem ako moderná metropola s rýchlovlakmi, organizovanými domácimi a vynikajúcou kuchyňou. Iní si povedia, že by medzi tými miliónmi ľudí v preplnených metrách a uliciach jednoducho žiť nemohli. Žiť by som tu určite nechcela ani ja. Ale Tokio mi v pamäti ostane ešte veľmi dlho hlavne vďaka svojim kontrastom medzi zelenými parkami s chrámami a blikajúcimi ulicami s tisíckami ľudí ponáhľajúcich sa do práce či z práce. Moderné mrakodrapy striedajú maličké drevené alebo plechové domčeky, kde skromne žijú domáci. Luxusné reštaurácie a obchody svetových značiek striedajú trhy a malé utúlne lokály, kde pred vami kuchár pripravuje čerstvé sushi. Sadáme na autobus a pokračujeme na juhozápad od Tokia, do oblasti nazývanej Fuji Five Lakes. Mount Fuji už čaká :).