Krok za krokom sovietskymi bulvármi – Kyjev, Minsk, Moskva

Za nasledujúci článok ďakujeme Martinovi Čermákovi, spolupracovníkovi CK Mundo, ktorá organizuje poznávacie zájazdy do Ruska a Bieloruska, a taktiež zájazdy na Ukrajinu.

V Rusku si nebol, cára si nevidel, tak neraď. Hovorievala mi (a nebol som určite sám) mamička, keď som bol malý.

A bol, mamička, a nie len v Rusku, ale i na Ukrajine, v Bielorusku, a po niekoľkých rokoch a zájazdoch s CK Mundo môžem povedať, že som bol v v celom Sovietskom zväze. A pamiatky na cárov som videl i súdruha Lenina v mauzóleu, aj keď mi pripadal skôr drevený než voskový, čo tvrdili zlé jazyky. A tie veľké sovietske mestá – ukrajinský Kyjev, bieloruský Minsk i matičku Moskvu, okolo ktorej sa pred niekoľkými dekádami ešte všetko točilo. To všetko som videl a u nás také panáčku neuvidíte. Ani inde na dovolenke, trebárs v Stredomorí, kde kľučkujete krivolakými uličkami, sotva sa tam auto vojde.

V Rusku (a ďalších post sovietskych krajinách), tam je všetko iné, veľkolepé, až na večné časy, ako sa hovorievalo. Hlavne tie ich široké bulváre, šesť pruhov valiacich sa áut jedným smerom, šesť pruhov smerom opačným. Niekedy i osem tam i späť. To človek sotva vidí semafory na opačnej strane, keď sa tá vlna dopravy zastaví. Akoby vám Václavák tvoril väčšinovú chrbticu mesta.

Prvý krát som ten mumraj videl v ukrajinskom Kyjeve. Vezmite si taký kyjevský bulvár Chresčatyk (a to je jeden z užších). Na jednej strane začína ešte väčším kolmým bulvárom Tarasa Ševčenka, zhora na vás z jeho križovatky pozerá žulový Vladimír Iľjič Lenin, všade autá a po stranách obrie budovy postavené v socialistickom či inom realizme a v nich moderné luxusné kancelárie a nemenej luxusné obchody (sem asi ukrajinské babičky zo Zakarpatskej Ukrajiny pre mlieko nechodia). Tak idete ďalej, okolo tých výkladov a McDonaldov (tie sú na svete všade), až prídete k obriemu námestiu rozprestierajúcemu sa po oboch stranách Chresčatyku. Je to Námestie Nezávislosti, kde pred niekoľkými rokmi stotisícové davy oslavovali oranžovú revolúciu a jej vodkyňu, copatú Júliu Tymošenkovú (áno tú, ktorá teraz po pár rokoch za nového prezidenta sedí v krimináli po nie práve objektívnom súde a na ktorú u nás spomína už len rovnako sediaci David Rath). A na konci Chresčatyku alebo len kúsok nad ním? Tam sa týči tá najobludnejšia socha, akú si viete predstaviť (pokiaľ ste teda predtým neboli v Moskve). Súsošie rusko-ukrajinského priateľstva – dvojica priateľov pod mohutnou kovovou dúhou. Vskutku monštruózne.

To v bieloruskom Minsku majú pre zmenu bulvár (prospekt) Nezávislosti. Taktiež veľkolepý. Vraj mesto slnka (slnku otvorené), tak sa mal nazývať po vojne novo vybudovaný Minsk. V nedeľu dopoludnia však pôsobí trocha mŕtvo. Či skôr apokalypticky mŕtvo. Trocha mŕtvo môže pôsobiť bežná ulica bez áut, nie tak tunajších snáď desať jazdných pruhov, pozdĺž ktorých sa pohybuje len skupina českých turistov a nikde okolo v tej šírej ploche ani noha, len tu a tam prejde jedno auto. Než všetko prejdeme od jedného obrieho námestia (Nezávislosti) na jednom konci bulváru po Októbrové námestie s budovou parlamentu na strane druhej, autá i ľudia sa predsa len odniekadiaľ vynoria a aký taký ruch vnesie do mesta slnka a jeho slnku otvorených ulíc predsa len trochu života.

Moskva má toho života toľko, že by som z nej najradšej trochu ubral. Tunajšie prospekty sú najširšie (neďaleko nášho hostela je jeden šestnásťpruhový) a Rusi sa po nich ženú miestami veľmi bezohľadne či je deň alebo noc, svištiaci motocykel za zadným kolesom nie je výnimkou. Čo sa dá čakať od mesta, ktoré počtom obyvateľov prevyšuje našu malú republiku. Áno…snáď…mrakodrapy. Jedna z tzv. siedmych Stalinových sestier sa nachádza práve na našom Smolenskom bulvári. Je to obria kamenná veža, vcelku vkusná, vrchol socialistického realizmu a tak trochu kópia chicagských mrakodrapov. Takých sa po meste nachádza celkom sedem (preto tie sestry). Už je ale noc a tak sa vráťme z výšin späť na zem.

V Rusku si nebol, tak neraď, zaznelo na začiatku. A bol. A radím Vám, ak máte možnosť, niektorú z východných metropol rozhodne navštívte, stojí to za pozretie. Poskytuje totiž i more iných krás než iba široké bulváre.