Ostrov ohňa – Big Island

Po krátkom lete smerom juhovýchod pristávame v úplne inej krajine ako sme odlietali – na Big Island (alebo nazývaný aj The island of Hawaii). Tesne predtým ako sa dotkneme zeme mám obavy, kde to vlastne chceme pristáť, pretože celé okolie je len čierny kamenistý povrch. A zrazu sa medzi tým množstvom čiernej objaví malá pristávacia dráha. Okoliu letiska, ale vlastne celému ostrovu panuje láva. Letisko samo o sebe je veľmi milé, žiadna betónová príletová a odletová hala, namiesto toho drevené strechy na viacerých domčekoch, ktoré spolu tvoria terminál :). Bez stien, všetko pod holým nebom. Hneď po prevzatí batožiny nás už čaká naše požičané autíčko (znovu cez turo.com) a vyrážame na prvú jazdu ostrovom. Big Island je dosť hornatý ostrov, hneď na začiatku sme dali našej malej Kia Rio poriadne zabrať kým sme sa vyštverali do dedinky Holualoa, kde sme mali ubytovanie.

Samozrejme odmenil nás krásny výhľad a ešte krajší hotel. V Holualoa Inn sme strávili dve noci, no stálo to za to a takto som si predstavovala svadobnú cestu :). Teda niežeby iné ubytovania boli zlé, ale tu bola tá pravá romantika s bazénom, vírivkou a západmi slnka :). Hneď po vybalení sme mali veľkú chuť na dobrú kávu a keďže sme sa nachádzali na ostrove, kde je pravdepodobne najlepšia havajská káva (Kona), zašli sme sa pozrieť do dediny či niečo nájdeme. A objavili sme veľmi peknú kaviareň Holuakoa Café s vynikajúcim espressom. Osviežení sme sa autom presunuli do národného parku Kealakekua Bay State Hisorical Park, kde sa nám ukázala čierna pláž a najväčším prekvapením boli skákajúce delfíny len niekoľko metrov od brehu. Ľudia, ktorí mali šnorchel alebo nafukovačku či paddle board sa snažili k delfínom priblížiť čo najviac aby videli šou zblízka. Bola som prekvapená, že delfíny sa vôbec nebáli a doslova sa predvádzali, ktorý vyskočí vyššie. Hneď pri pláži sú upozornenia, že turisti nemajú ísť príliš blízko k zvieratám a radšej si majú dodržiavať určitý odstup. Napriek tomu, že sme ich sledovali len zdiaľky, bol to veľmi pekný zážitok a pokiaľ sa budete nachádzať v okolí, určite odporúčam navštíviť. Priamo na Kealakekua Bay sme sa neokúpali, pláž bola dosť skalnatá a počasie zamračené. Vybrali sme sa teda na jednu z najvychýrenejších pláží Big Island – Magic Sands Beach. Pláž je síce maličká, ale už zdiaľky sme podľa počtu áut videli, že to tu asi bude pekné. No a samozrejme nesklamala, jemnučký biely piesok, čistá voda a v tejto chvíli aj vysoké vlny.

Prvý deň na Big Island sa pomalý blížil ku koncu a cestou na večeru sme sa ešte zastavili v mestečku Kalua Kona. Je to jedným z najturistickejších miest na Big Island, centrum je plné obchodov a reštaurácií, no napriek tomu to tu žije tak maximálne do 9 večer. Potom sa pomaly obchody zatvoria, reštaurácie síce ešte niektoré fungujú, ale cítiť, že Big Island sa ukladá na noc. Čiže žiadne veľké párty a prechádzky po rušných uliciach do noci ako na Waikiki. Nám to ale nevadilo, prešli sme sa veľmi pekným centrom Kalua Kona a prechádzku zakončili vo vynikajúcej reštaurácii Jackie Ray’s.

Na druhý deň hneď ráno po raňajkách je našou prvou zastávkou návšteva kávovej farmy. Podľa recenzií sme si vybrali farmu Kona Coffee Living History Farm a dobre sme urobili. Prehliadka trvá približne hodinu a počas nej s pomocou mapky prejdete cez niekoľko stanovíšť, na niektorých vám domáci vysvetlia všetky možné detaily o pestovaní kávy alebo o havajskej kultúre. Začali sme pri farmárovi, ktorý nám vysvetlil celý proces zberu a sušenia kávových zŕn v súčastnosti a minulosti. O kúsok ďalej nám v maličkom drevenom domčeku staršia pani s japonským prízvukom vysvetlila ako sa kedysi na Havaji žilo a ako bol ostrov ovplyvnený ázijskými kultúrami. No a okrem všetkých týchto zaujímavých informácií sme sa samozrejme mohli poprechádzať po samotnej farme či ochutnať čerstvé kávové zrná a pri východe aj výbornú voňavú havajskú kávu :).

Po tomto veľmi príjemnom kávovom zážitku sa presúvame severnejšie na jednu z najznámejších pláží Big Island – Mauna Kea Bay. A zrejme je natoľko populárna, že je tu obmedzená kapacita návštevníkov a teda nás sem nepustili :). Tak sme sa otočili a zaparkovali pri pláži Hapuna Beach, ktorá bola tiež veľmi pekná rozsiahla pláž, nie tak preplnená a s možnosťou šnorchlovať neďaleko brehu. Po nasýtení sa slniečka sme pokračovali v ceste späť do Kalua Kona, no ešte sme urobili pár krátkych zastávok. Pre shopping maniakov je tu obchodné mestečko Island Gourmet Markets, neďaleko hotela Hilton. Celá cesta v tejto oblasti pôsobí tak trochu strašidelne, žiadne stromy či farebné kvety, všade okolo nás je len čierna láva. Niektorá vychrlila stovky rokov dozadu, niektorá možno len nedávno. A pomedzi tieto lávové polia sa kľukatí cesta, z ktorej sa raz za čas dá odbočiť na nejakú pláž či do mesta. Jednou z takýchto divokých pláží je aj Kiholo Bay, pláž s čiernym pieskom, na ktorú vedie tak trochu off road cesta (vhodná hlavne pre terénne autá) ale my sme to zvládli aj s našou Kiou :). Pláž je dlhá a nestretnete tu takmer žiadnych ľudí, čo má svoje čaro, kombinácia čierneho piesku, čistej tyrkysovej vody a zelených pálm v pozadí. Po celom nabitom dni sa presúvame znovu do nášho hotela, kde sme si vychutnali krásny západ slnka a už po tme sme sa vybrali znovu do mestečka Kona na večeru.

Na druhý deň zbalíme kufre a presúvame sa na východnú stranu ostrova k mestečku Hilo. Som zvedavá čo nás tu čaká, pretože každý tvrdí, že Kona je turistickou časťou Big Island a Hilo je skôr miesto, kde vidieť bežný život havajčanov. Predtým ale ako sme prišli do Hilo sme sa zastavili na niekoľkých miestach. Prvým bolo krásne pobrežie Waipio Valley, kde ma prvýkrát na Havaji mrzelo, že nemáme 4×4 auto. Je tu totiž najstrmšia cesta na Havaji so sklonom na niektorých miestach až okolo 40 stupňov! A práve preto je to lákadlo turistov, s normálnym autom vás sem nepustia pretože by ste mohli pri zostupe a výstupe dostať šmyk. Na konci adrenalínovej cesty je pláž, ktorá je určite pekná, ale väčšina turistov sem príde hlavne kvôli ceste. My sme si pláž a výhľad pozreli len z hora a trochu sklamaní sme sa pobrali ďalej smerom k Hilo. Ďalšou zastávkou bola malá zachádzka na vanilkovú farmu Hawaiian Vanilla Company. Rodinný dom v lese v podstate uprostred ničoho ponúka sprievody s ochutnávkou vanilky. Hneď po vstupe zacítite príjemnú sladkú vôňu čerstvej vanilky a keďže sme na samotný sprievod ísť nechceli, posadili sme sa aspoň do reštaurácie, kde sme si objednali vanilkový milkshake a lepší som teda ešte nikdy nepila. Okrem toho je tu malý obchod s výrobkami z vanilky, čo je originálny suvenír z Havaja.

Náš deň na východnom pobreží pokračuje a predtým ako dorazíme na ubytovanie sa zastavujeme pri vodopádoch Akaka falls, ktoré majú výhodu, že sú hneď pri ceste a teda sa sem dá veľmi pohodlne dostať. Odtiaľ je to len kúsok do Botanickej záhrady (Tropical Botanic Garden), ktorú určite odporúčam navštíviť, sú tu rastliny od výmyslu sveta, ja som bola očarená hlavne z množstva orchideí a z palmového lesa. Pomaly sa začalo stmievať a preto sme sa presunuli na ubytovanie. Rodinný dom, ktorý sme si zajednali cez AirBnb bol asi 20 minút cesty od Hilo, no patril medzi jedno z našich najkrajších ubytovaní (ešte aj príjazdová cesta tomu napovedala s menom „Paradise road“ – cesta do raja). Manželský pár býval na prvom poschodí a my na prízemí, no mali sme k dispozícii všetko vrátane bazénu a vírivky :). Celý dom stál doslova na čiernej láve a pomedzi ňu vyrastali palmy, kvety a iné rastliny. Prostredie úplne späté s prírodou, v diaľke bolo počuť šuchot mora, pretože sme boli len kúsok od pobrežia a spoločnosť nám ešte robili dve domáce mačky :). Po krátkom zoznámení sa s domom a majiteľmi sme sa vybrali do dedinky Pahoa do vynikajúcej reštaurácie Kaleo’s Bar & Grill. Hneď na druhý deň sme sa išli navštíviť mestečko Hilo a už na začiatku mesta bolo cítiť, že sem nechodí až toľko turistov, je to skôr priemyselné mesto s malým centrom, kde sme zaparkovali, dali si raňajky a prešli sa po pár obchodíkoch. Kúsok od centra je veľmi pekný park so záhradou Japanese Garden a ešte ďalej od centra pláž Kealoha Beach Park. Program sme mali nabitý, preto sme plážovanie vynechali a namierili sme si to do National Volcano Park. Vstupné na 7 dní stojí 25 dolárov za jedno auto, čiže pokiaľ ste 4 v jednom aute nieje to vôbec drahé a super je, že sa sem môžete hocikedy počas nasledujúcich 7 dní vrátiť. Hneď pri vchode do parku dostanete mapu a ak budete mať akékoľvek otázky, kúsok od vchodu je informačné centrum, kde vám zamestnanci ochotne odpovedajú na všetko. My sme sa vydali na cestu Crater Rim Drive, ktorá sa dá zvládnuť celá za cca 3-4 hodinky autom so zastávkami. Lenže asi po pol hodinke sme si povedali, že keďže sa sem ešte môžeme vrátiť a dnes večer má byť jasná a pokojná noc, zvrtli sme auto a vybrali sme sa na jedno z najslávnejších miest na Big Island – Lava Viewing Point. Je to totižto miesto, kde môžete na vlastné oči vidieť ako láva vteká do oceánu. Autom sa nedá dostať úplne blízko, musíte zaparkovať na parkovisku neďaleko dediny Kalapana. Odtiaľ sa môžete vydať buď pešo alebo si prenajať bicykel. Odporúčam bicykel, pretože je to oveľa rýchlejšie a je to zážitok pedálovať pomedzi vyvretú lávu. Cesta je štrkovitá, ale upravená, čiže bez problémov to zvládnete aj keď nie ste nejaký cyklo profesionál. Ja som mala trochu obavy, že keď sa začne stmievať a my tu budeme sami, čo spravíme ak by sa niečo stalo, ale hneď ako sme zaparkovali som pochopila, že tu jednoducho nikdy nemôžete byť sami. Stovky ľudí si požičiavajú bicykle alebo pešo šlapú k láve. Cesta bicyklom trvá cca 40 minút, potom si bicykel odparkujete pri ceste a kúsok prejdete pešo k oceánu, kde už zdiaľky vidieť dym z miesta, kde vteká láva do mora. Čím viac je tma, tým viac sa sčervenieva scenéria lávy a pohľad je krajší. Odporúčam vydržať až do úplného zotmenia, vtedy je výhľad najkrajší. Nachádzate sa cca 800 metrov od toho miesta, bližšie sa dá dostať pokiaľ si zaplatíte výlet loďou, ktoré sa plavia len kúsok od lávy. Keď sme sa dosýtosti vynadívali rozhodli sme sa, že sa ešte vrátime do národného parku a pozrieme si slávne Jaggar Museum, odkiaľ je krásný výhľad na kráter aktívnej sopky Kīlauea. Hodinka cesty autom ubehla ako nič a za odmenu nás uchvátil pohľad na silu prírody a aj keď sme boli dostatočne ďaleko, v podstate sme stáli na aktívnej sopke. Je to nezabudnuteľný zážitok a v kombinácii s jasnou oblohou na ktorej svieti mliečna dráha je to určite jeden z najkrajších pohľadov aké som kedy videla.

Čo sa týka Hawaiian Volcano Park, vrátili sme sa sem ešte o dva dni aby sme dokončili Crater Rim Drive. Každú chvíľku keď sme videli tabuľu, že ide o niečo zaujímavé, tak sme zastavili. Či už pri tuneli, ktorým kedysi pretekala láva a dnes je sprístupnený verejnosti, pri jednotlivých lávových poliach, kde je len more čiernych skál a sem tam kríky a malé rastliny alebo na výhliadkach, kde v pozadí obrovskej čiernej plochy vidieť oceán. Sem tam vidieť cestu, ktorá z ničoho nič skončí, pretože ju zaliala láva. Crater Rim Drive končí až pri oceáne, pri známom skalnatom morskom oblúku Holei Sea Arch.

Posledný zážitok z Big Island, ktorý som ešte nespomínala je výstup na slávnu Mauna Kea. Mauna Kea, v preklade Biely vrch, je neaktívna sopka vo výške 4207 m.n.m. Častokrát sa hovorí, že vrch je najvyšší na zemi, pretože pod hladinou mora má ďalších 5000 metrov, čo je podľa mňa trošku nefér porovnanie s ostatnými horami sveta :). Návštevníkov sem láka hneď niekoľko vecí, jednou je krásny výhľad a pozorovanie hviezd a mliečnej dráhy, ktoré je odtiaľto naozaj nezabudnuteľné. Na druhej strane je to miesto, kam sa v podstate pohodlne dostanete autom, po Visitor Center aj obyčajným a ďalej iba terénnym. Keďže hovoríme o výške 4000 metrov nad morom, vzduch je tu cítiteľne redší ako inde na Havaji. Preto sa všetkým návštevníkom prikazuje zastaviť vo Visitor Centre minimálne na polhodinovú aklimatizáciu. Visitor center je vo výške 2800 metrov nad morom a tu väčšinou turisti nemajú žiadny problém s riedkym vzduchom. Okrem toho sa tu pravidelne pozorujú hviezdy aj s odborným výkladom, je tu malý obchodík, kde ponúkajú horúcu čokoládu alebo čaj. Znie to možno zvláštne, keď hovoríme o Havaji, kde si takmer všetci predstavujú celoročné teplé a slnečné počasie. Ale ak sa chystáte na Mauna Keu určite sa dobre oblečte, v polovici augusta bolo vo Visitor Centre asi 8 stupňov.  Keď sme sem prišli a zaparkovali a trochu sa poprechádzali po okolí, začali sme rozmýšľať ako sa dostaneme ďalej na vrchol. Na vrchol sme chceli ísť z dvoch dôvodov. Prvý – západ slnka a druhý – zážitok ísť do takej výšky, kde vám hrozí takzvaná výšková choroba a bezohľadu na to, akú máte kondičku a životosprávu môže náhodne zasiahnuť hocikoho. Problém bol, že sme prišli do Visitor centra už dosť neskoro a dúfali sme, že si stopneme niekoho kto ide na terénnom aute hore. Avšak veľa takých áut tam už nešlo a tie čo sli, tak boli úplne plné. Takže naša nádej sa zmenšovala a zmenšovala až sme sa museli zmieriť s tým, že tentokrát vrchol Mauna Kea neuvidíme. Ale pozitívne na tom bolo, že sme si povedali, že sa sem vrátime a určite pôjdeme až hore a pozreieme si spoločne západ slnka. Namiesto toho sme si vyšľapali na menší kopec neďaleko Visitor Centra a spolu s ďalšími turistami si vychutnali západ slnka a potom pohľad na neuveriteľne jasnú a viditeľnú mliečnu dráhu.

Týždeň na Big Island sa končí a my sa vraciame na letisko v Kone plní úplne iných dojmov ako na Oahu. Havaj nám ukázal svoju divokejšiu tvár v podobe všade prítomných sopiek, čiernych lávových polí a nezabudnuteľných pohľadov na hviezdnu oblohu.