Slovinsko – krajina vodopádov a zelených plání

Zvláštne ako sú niektoré krajiny blízko a napriek tomu ich nemáme precestované. Príkladom je Slovinsko o ktorom som toho teda veľa nevedela. Poznala som slávne jazero Bled a najvyšší vrch Triglav. No hneď po pár dňoch spoznávania Slovinska sme boli prekvapení koľko krásnej prírody sa tu nachádza. Desiatky vodopádov, úzke úžiny a vysokohorské pláne s pasúcim sa dobytkom a nádhernými výhľadmi na Julské Alpy.

Príroda bez davov turistov – Logarská dolina

Náš príjazd do Slovinska bol južne od Grazu a táto cesta nemohla byť krajšia (hraničný priechod cez Pavličevo sedlo). Šírkou to síce nebola žiadna diaľnica, práve naopak, no výhľady boli neuveriteľné. Okrem pár motorkárov sme nestretli skoro žiadne autá. Parkovali sme na malom parkovisku neďaleko vchodu do Logarskej doliny: (46.4197616, 14.6456253). Hlavný bod programu bola cyklistika k vodopádu Rinka (alebo konkrétne k parkovisku tesne pod vodopádom odkiaľ je to asi 10 minút pešo k výhľadu na vodopád). Viaceré cyklo trasy v tejto lokalite nájdete na samotnej stránke doliny (my sme si vybrali hneď prvú): http://www.logarska-dolina.si/en/experiences.

Naša trasa je nenáročná a čiastočne vedie cez les. Cestou je viacero chát, kde je možnosť si oddýchnuť alebo sa občerstviť. Takisto je cestou aj ďalší vodopád – Palenk. Na začiatku cesty sa pred nami rozprestierajú majestátne slovinské hory a v popredí zelené lúky, pohľad je naozaj krásny. Záverečný úsek trasy je v podstate po asfaltke dokopca až sa dostaneme k malému bufetu (Bar pod Slapom, odporúčam sa zastaviť :)), odkiaľ vedie krátka prechádzka k vodopádu. Pri samotnom vodopáde Rinka je tiež malá kaviareň s výhľadom priamo na vodopád. Príroda všade naokolo je očarujúca a kochali by sme sa výhľadmi aj dlhšie keby nás nevyhnal dážď.

Po cestách pastierov – Mala a Velika Planina

Po zobudení do slnečného rána šoférujeme cca 40 minút južne do oblasti Velika Planina. Velika Planina je častou turistickou trasou, avšak samotný výšľap je považovaný za relatívne náročný a je potrebné si naň vyhradiť určite celý deň. No a keďže ja som z tých, ktorí chcú toho počas dňa zažiť viac, hľadala som nejaké kratšie alternatívy. Objavila som parkovisko: (46.2832342, 14.6709737), kde za 5 EUR na deň zaparkujete a odtiaľ sa na vrch Velikej planiny dostanete za cca 2 hodiny chôdze.

Prvou zastávkou (cca po hodinke cesty) je Mala Planina. Tu si môžete pozrieť prvé typické sídla pastierov, občerstviť sa v niektorej z pocestných chát alebo sa jednoducho “iba” pokochať výhľadmi. Zelené pláne, pasúce sa kravy a výhľady na okolité hory. Krása. Odtiaľ to už nieje ďaleko k Velikej Planine a po ceste je niekoľko chát, takže túto trasu určite odporúčam aj pre rodiny s deťmi. Na chate vyskúšajte domácu štrúdľu, je iná ako tá naša slovenská (pýtajte si sirovi štruklji).

Velika Planina vás očarí hneď ako ju zbadáte zdiaľky, fotky hovoria asi za všetko. Niektoré pastierske sídla už dostali aj moderný nádych a to solárne panely na streche a podobne :D. Ale napriek tomu je to miesto tradícií, môžte si tu nakúpiť domáce syry a iné syrové produkty alebo absolvovať prehliadku typických sídiel aj s výkladom.

Romantický Bled

Jazero Bled, to pozná asi každý a návšteva Slovinska bez neho by nebola kompletná. Tyrkysová farba láka v lete kúpajúcich sa (sú tu ale vyhradené miesta kde sa smie kúpať), prípadne sa len plaviť malou ľoďkou (buď si požičiate loďku sami pre seba alebo sa pripojíte k väčšej skupinke). Inak sa na ostrovček Blejski otok s kostolíkom nedostanete. Za mňa najkrajší výhľad na jazero bol z výšky z krátkej turistiky, ktorú sme hneď ráno absolvovali. Z centra mestečka Bled pokračujeme až ku Google Maps značke Mala Osojnica Trail. Relatívne strmo sa dostávame k prvej výhliadke (po absolvovaní úzkych strmých schodov) a asi 20 minút chôdze odtiaľ k finálnemu výhľadu. Až tu si uvedomím akú krásne tyrkysovú farbu jazero naozaj má. Cestou späť do centra odporúčam zastávku v kaviarni Café Belvedere, kde si vychutnávame typický slovinský krémeš a cappucino.

Bled je aj preto tak často navštevovanou časťou Slovinska, lebo v jeho blízkom okolí nájdete hneď niekoľko ďalších prírodných krás. Prvou je úžina Vintgar, kde sa dá výborne schladiť počas horúcich letných dní. Vstupné je 10 EUR, trošku sa musím priznať, že som čakala od úžiny viac, niektoré rakúske sa mi zdali krajšie. Okrem toho je možné ísť úžinou iba jedným smerom a teda naspať sa vraciate už po relatívne nezáživnej a dlhej ceste cez les a nakonci aj po priamom slnku.

Čo ale určite stojí za návštevu je vodopád Peričnik. Ak môžte príďte sem pod večer, keď sú davy turistov preč a my sme ho mali iba pre seba. Vidieť ho už aj z cesty, no z blízka pôsobí oveľa mohutnejšie. Dá sa ísť prejsť aj poza vodopád, je to tu ale dosť šmykľavé, takže neodporúčam hlavne ak nemáte vhodnú obuv.

Prechod cez Vršič priesmyk a kúpanie sa v Soči

Ráno začíname pri romantickom jazere Jasná, kde sme si užili krásnu scenériu slovinských hôr odrážajúcich sa v čistej vode malého jazera. Jediné čo mi to trochu chýbalo bola nejaká otvorená kaviareň, kde by sme si mohli vychutnať výhľad s espressom v ruke :). Oblasť je známa turistickými aj cyklo trasami, prvý športovci sa už zbiehali a začínali svoje výstupy.

Cesta pokračuje až cez Vršič priesmyk, celý čas ponúka krásne výhľady a teda pravidelne zastavujeme a fotíme. Rýchlosť je tu pomalá, ale o to viac si vychutnávame výhľady. Na vrchole Vršiča je trošku problém zaparkovať, tak odstavíme auto k ceste a pešo sa vrátime na výhliadku. Ďalšou zastávkou je dlho očakávaná Soča, asi najznámejšia slovinská rieka. Slávna je vďaka vodným športom a hlavne raftingu. Keďže bolo ale vonku 30 stupňov (začiatok júna), ten pohľad na skákajúcich ľudí do vody bol veľmi lákavý a tak sme aj my vytiahli plavky a okúsili 10 stupňovú vodu tejto horskej rieky.

Slovinské more – Piraň

Slovinské pobrežie je síce krátke, no určite stojí za zastávku. Dominujú mu hlavne dve mestá – Koper a Piraň. My sme sa rozhodli navštíviť Piraň, ktoré je bližšie k chorvátskej hranici. Mestečko mi pripomínalo zmes Talianska a Chorvátska. More tu bolo pekné čisté, pláže kamenné. Architektúra mesta mala taliansky nádych, z výšky bol pekný pohľad na červené strechy a v diaľke more. Vychutnali sme si výborné espresso a croissant v jednej z domácich kaviarní (Cafe Teater) priamo pri mori. Prešli sme sa centrom mesta (je tu inak dosť veľký problém zaparkovať, karavany tu majú jedno vyhradené parkovisko, osobné autá musia tiež stáť mimo historického centra v čiastočne podzemnom parkovisku).