Kaprun – Zell am See a lyžovačka na vrchole ľadovca

Aj túto zimu sme sa opäť vybrali na predĺžený víkend do rakúskych Álp. Tentokrát sme si vybrali stredisko Kaprun – Zell am See, kde sa lyžuje na ľadovci Kitzsteinhorn. 22.2.2013 v noci okolo 3:00 sa začína naša cesta. Tesne za Bratislavou nás prekvapilo sneženie, ktoré sa časom stále zhoršovalo, preto nám dokopy celá cesta až do Zell am See trvala 6 hodín. V Zell am See sme zaparkovali v centre mesta okolo 9,30 ráno, v automate sme si kúpili parkovací lístok (1 hodina = 1€, v piatok je parkovanie po 12:00 zadarmo, cez víkend je zadarmo celý deň). Začala sa naša prehliadka tohto vysokohorského mestečka, kde máte po celý čas krásny výhľad na neďaleké Alpy a z druhej strany na rozsiahle jazero Zeller. V zime je síce väčšinou pokryté ľadom a snehom, ale okolo neho sú postavené hotely a reštaurácie, ktoré vytvárajú peknú panorámu vhodnú na fotenie.
Centrum mesta nie je veľké, úzke uličky pomedzi farebné rakúske domy sú však plné kaviarní, hostincov a tiež obchodov s veľkým výberom športovej výstroje. Takže ak ste si doma zabudla časť svojej zimnej výbavy, nemusíte sa báť, v Zell am See sa dá výhodne nakúpiť naozaj kvalitný zimný tovar.
Mali sme šťastie, že okrem mestečka sme zastihli aj miestne trhy, čiže ulice boli plnšie a rušnejšie, plné stánkov s rôznym tovarom – sladkosti, rakúske špeciality, oblečenie, lyžiarske potreby a podobne. Keďže bola vonku dosť zima, po asi hodinke prechádzania sa sme sa usadili v milej, príjemnej pekárni, kde sme si objednali výbornú tvarohovú štrúdľu a sladké kapučíno (cena spolu za 2ks kapučína a 1ks štrúdle = 7€).
Ešte zaujímavosť na záver, zo Zell am See pochádzal aj zakladateľ známej značky áut Porsche – Ferdinand Porsche.
Ak budete pokračovať z Zell am See do dedinky Kaprun, tesne pred koncom mesta nájdete aj obchodný dom Pezz, z ktorého sme boli trochu sklamaní, pretože sa tu naozaj nachádzalo len pár obchodov a veľké potraviny, ale kúsok od neho stáli ešte samostatne stojace obchody s oblečením, čiže až také zlé to nebolo :).
My sme pokračovali asi ešte 7 km a dostali sme sa do dediny Kaprun, kde sme mali rezervované ubytovanie. Kaprun je známy predovšetkým vďaka ľadovcu Kitzsteinhorn, ktorý sa nachádza v jeho tesnej blízkosti a takmer z každého miesta v tejto dedine máte na tento mohutný kopec výhľad. Zaujímavé je, že keď sa tu v roku 1965 otvorila lanovka vedúca na ľadovec, toto stredisko sa stalo prvým rakúskym ľadovcovým lyžiarskym strediskom.
Čo sa týka samotnej dediny, nachádza sa tu hrad, ktorý tiež poskytuje krásne výhľady na ľadovec. Inak je táto dedina centrom lyžiarov, všade sú hotely, ubytovne a takzvané rakúske „gasthof„, kde sa môžete vynikajúco najesť pravej, domácej, rakúskej kuchyne. Opäť je tu niekoľko výborných obchodov s lyžiarskym vybavením a pre milovníkov wellness je tu centrum s názvom Tauern Spa, kde si môžete užiť relax po náročnej lyžovačke. 3-hodinový vstup do tohto wellness stojí 18€ a nájdete tu bazény, sauny, vírivky, masáže, jednoducho všetko čo potrebujete pre správnu regeneráciu :). Viac informácií nájdete na tejto stránke.

My sme bývali v penzióne Heidi, v podstate v úplnom centre dedinky, noc stála na osobu 29€ s raňajkami a mali sme aj vstup do malého wellness (2 sauny, solárium, relaxačná miestnosť). Na ubytovanie nemôžem povedať nič zlé, domček bol v typickom rakúskom štýle, raňajky formou bufetu a zastávka skibusu bola od penziónu asi 5 minút chôdze. Viac informácií plus fotky si môžete pozrieť na tejto stránke.
A teraz k samotnej lyžovačke. Skibusy chodia priamo k spodnej stanici lanovky zo Zell am See aj z Kaprunu, premávajú od rána cca od 8:00 do poobedia asi do 17:00 (lanovky sú v prevádzke do 16:30). Skibus nás odviezol z dediny priamo pod spodnú stanicu lanovky na Kitzsteinhorn. Ceny skipasov nájdete na tejto stránke, na 2 dni stojí lístok 85€, na 3 dni 126€ a na týždeň 237€.
Zo spodnej stanice Vás k ďalšiemu stanovišťu privezú 2 kabínkové lanovky. Okrem týchto dvoch tu môžete vidieť aj pozemkovú lanovku idúcu po koľajniciach, ktorá vchádza do tunela a stratí sa v mohutnej skale. Táto lanovka je však pozastavená, keďže tu v roku 2000 došlo k veľkému nešťastiu a v lanovke zhorelo 150 ľudí.
Od spodnej stanice po prvú stanicu lanoviek  nie je možné lyžovať, svahy sú tu plné stromov, skál a sú veľmi strmé. Na prvej stanici Vás čaká opäť niekoľko druhov lanoviek, my sme využívali najčastejšie tzv. „vajíčko“ (tvar kabínky ako vajce). Výhľady sú z každej lanovky krásne, preto nezabudnite na foťák. Okrem toho každá stanica lanoviek má reštauráciu alebo aspoň menšie občerstvenie, požičovňu lyží, WC a vo väčšine prípadov aj obchod so športovým oblečením. Na najvyšší vrchol Kitzsteinhornu sa dostanete veľkou lanovkou, kde sa do jednej kabínky vojde 61 ľudí a obsluhuje ju správca, ktorý pocestuje v lanovke s Vami. Táto cesta na vrchol je najväčší adrenalín, pretože pod Vami sa nachádzajú najväčšie priepaste, najvyšší stĺp, na ktorom visí lanovka má 113 metrov. Lanovka Vás vysadí vo výške 3029 m, samotný vrchol ľadovca je ešte kúsok nad Vami. Aj tu je postavená krásna výhliadka, kde sa môžete dokonca zadarmo odfotiť a fotky si potom nájdete na internete na stránke ľadovca. Okrem úžasnej panorámy na okolité Alpy je tu luxusná reštaurácia, kino a tiež múzeum, ktoré je vykopané asi 400 metrov do skaly. Idete dlhým tunelom a pozorujete rôzne zaujímavé artefakty týkajúce sa ľadovca, tejto oblasti, budovania lanoviek alebo samotného stavania múzea. Na konci tunela je ďalšia výhliadka, kde nájdete naozaj strašidelný balkón, keďže podlaha pod Vami je priehľadná, pozeráte sa priamo do obrovskej priepasti plnej skál. A ak ešte aj zafúka poriadny vietor, nebude Vám všetko jedno :).
Na Kitzsteinhorne sa určite nudiť nebudete. Svahy sú tu od najľahších modrých tratí až po strmé čierne úseky a tiež zaujímavé freeride zóny. Pre fanúšikov freestylu, parkov a rôznych trikov sú tu vybudované parky, kde si na debničkách a iných prekážkach rôznej náročnosti môžete natrénovať svoje číslo :). Zaujímavý je aj tzv. „ice camp„, čiže obrovské iglú (v ktorom je celkom príjemne teplúčko, čiže na chvíľku sa tu môžete ohriať), kde nájdete pohodlné sedačky a bar postavený z ľadu.
Lanovky a vleky sú všade, nečaká sa v radoch, pretože pri takom množstve prepravných možností sa počet lyžiarov roztratí. Možno menšou nevýhodou je, že na samotný vrchol sa dostanete len veľkou lanovkou (ktorá premáva približne každých 15 minút, čiže si na ňu väčšinou musíte trošku počkať) alebo lyžiarskymi vlekmi, ktoré sú možno pre niekoho (a hlavne pre snowboardistov) trošku nepohodlné. Mne osobne sa veľmi páčila vyhrievaná lanovka, kde ste sa počas jazdy hore príjemne ohriali a hneď sa Vám lepšie jazdilo :).
Nezabudnite si všímať časy kedy ktorá lanovka premáva posledný krát, aby ste náhodou neostali niekde, odkiaľ sa Vám bude ťažko lyžovať. Väčšinou vleky a lanovky vo vyšších polohách ľadovca premávali kratšie (cca 15:30 až 15:45) a spodné lanovky väčšinou do 16:30.
Čo sa týka jedla a občerstvenia, každá úroveň kde vystúpite je bohato vybavená bufetmi. My sme väčšinou chodili do veľkej reštaurácie na výstupnej stanici lanovky „vajíčko“ a naším každodenným obedom bol guláš, pečivo a osviežujúci ľadový čaj plus dezert v podobe jablkovej štrúdle alebo muffinu. Guláš stál 5€, pečivo 0,70€, 0,5 litra ľadového čaju 3,50€ a štrúdľa alebo muffin okolo 2€. Reštaurácia bola samoobslužná, na začiatok si zoberiete tácku a pri niekoľkých pultoch si môžete vyberať rôzne druhy jedál – cestoviny, pizza, polievky, šaláty, čínske jedlá, mäsité jedlá, sladkosti a podobne.
Naša lyžovačka sa blížila ku koncu. Posledný deň sme sa museli do 10:00 ráno odubytovať, preto sme na svah vyrazili autom a priamo po lyžovačke sme nasadli do auta a vyrazili na dlhú cestu domov. :)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *