Zelený ostrov – Írsko

Neplánovaná augustová návšteva Írska dopadla nad moje očakávania a táto krásna zelená krajina ma veľmi príjemne prekvapila. Prileteli sme síce do Dublinu, ale spoznávanie hlavného mesta sme si nechali až na iný deň. Hneď po vystúpení z lietadla sme v príletovej hale našli smerovania na našu požičovňu áut (Europecar) a pred halou nás čakal mikrobus, ktorý nás odviezol na veľké parkovisko neďaleko letiska. Vyzdvihli sme si auto za necelých 10 minút a pustili sa na našu prvú cestu krížom cez ostrov smerom do mesta Galway. V Írsku sa šoféruje na opačnej strane ako u nás a okrem toho sú tu dosť akční domáci vodiči a pomerne úzke cesty. Počas asi dvojhodinovej cesty na západ sme zaparkovali v centre Galway, kde práve začalo poriadne liať. Ale práve dážď dal mestu veľmi zaujímavú atmosféru, centrum v okolí nákupnej ulice s „prekvapivým názvom“ Shop Street je veľmi útulné, na každom kroku sú malé krčmičky a typické írske bary. Aj keď možno počasie pôsobí depresívne, v centre sú všetky domčeky rôznofarebné a mnohé z nich vyzdobené kvetinami, čo dodáva mestu veľmi pozitívny dojem. V Galway sa nachádza niekoľko významných budov, ako napríklad Írska univerzita či Galwayská katedrála. Zaujímavé je, že v Írsku sú všade dvojité názvy ulíc, miest alebo smerovaní popri ceste. Väčším je vždy anglická verzia a menším je írština, ktorou v súčastnosti hovorí len veľmi malé percento obyvateľov, ale Íri sa snažia aspoň nejakým spôsobom zachovať ich pôvodný jazyk.

Z Galway smerujeme južne k jednej z najznámejších zastávok turistov navštevujúcich Írsko a tými sú útesy Cliffs of Moher. Ubytovali sme sa vo veľmi peknom penzióne Wild Atlantic Lodge v malom mestečku Ballyvaughan vzdialeného asi 30 minút jazdy autom od útesov. Útesy Cliffs of Moher ročne navštívia tisícky turistov, aby si mohli odfotiť tie najkrajšie výhľady na oceán so skalnatým pobrežím. Cez deň sa pred vstupom k útesom platí vstupné 6 euro na osobu, my sme Cliffy navštívili až večer po 19:00 kedy sa už vstupné neplatilo a neboli tu takmer žiadni ľudia. Počasie bolo síce škaredé, všetko pôsobilo sivo a smutne, ale malo to akési čaro, miesto bolo až strašidelné, keďže sa tu pomaly stmievalo. Pôvodne sme tu chceli fotiť hviezdy, ale zamračená obloha nám nepriala, tak sme sem zašli na ďalší ešte raz, tentokrát sme si zaplatili vstup a pofotili si útesy pri trošku lepšom počasí. Súčasťou útesov je aj malé múzeum a dôležité je pripomenúť, že bezpečnosť je tu na prvom mieste. Pokiaľ máte strach z výšok alebo z pádu z útesu, nemusíte sa báť, všade sú vysoké kamenné zábradlia dostatočne ďaleko od kraja útesu. Samozrejme nájdu sa aj miesta, kde sa dá prejsť bližšie ku kraju, ale môžete vojsť len na vlastné riziko.

Po návšteve útesov sa presúvame ďalej na juh a zastavujeme sa pri hrade Buratty. Miesto sa nám veľmi páčilo, okrem kamenného hradu, v ktorom sme si prezreli jednotlivé miestnosti, je tu celý areál pripomínajúci malú dedinku. Prirovnala by som to k slovenskému skanzenu, domčeky predstavovali obchody, banku, krčmu alebo panské sídlo. V niektorých domčekoch sú aj zamestnanci, ktorí vám porozprávajú všetko čo vás zaujíma o histórii Írska. Dá sa tu stráviť pokojne celý deň, hlavne pre deti je to veľmi zaujímavé miesto. Okrem domčekov sú tu aj živé zvieratá a rôzne detské atrakcie. Vstupné je síce o niečo drahšie – 15e na osobu, ale po absolvovaní prechádzky cez toto mini mestečko sme vôbec neľutovali a odporučila by som toto miesto každému. Od Buratty hradu náš čakala trošku dlhšia cesta na polostrov Dingle, kde sa nachádza najvyššie položená cesta Írska. Raz za čas sme zastavili, napríklad na pláži blízko mesta Castlegregory. Výhľad bol krásny, zelené polia, skalnaté útesy a pomedzi to pláže s bielym pieskom. Najvyššie položená cesta sa volá Conor Pass a dostanete sa sem zo severu po ceste R560 smerovanie Dingle. V niektorých oblastiach je cesta Conor Pass poriadne úzka, ale okolitá krajina je krásna, malé jazierka pomedzi zelené kopce a v pozadí oceán. Pôvodne sme sa chceli zastaviť aj v meste Dingle, ale čas nám to nedovolil, pretože sme mali stále dosť veľa kilometrov pred sebou.

Našou finálnou destináciou bolo mestečko Kenmare, ktoré je súčasťou slávneho okruhu Ring of Kerry. Tu sme mali jedno z najkrajších ubytovaní, u domáceho Terryho vo veľkom dome pripomínajúcom americké filmy, s názvom Brandylochs. Terry nám odporučil reštaurácie v Kenmare, ale aj mnoho ďalších vecí, ktoré je možné navštíviť na Ring of Kerry. Večer sme strávili v centre Kenmare, je to krásne mestečko opäť s farebnými domčekmi, kvetinami a centrum v podvečerných hodinách naozaj žije. Turisti sa miešajú s domácimi, vysedávajú v baroch a reštauráciách, kde tu počuť živú hudbu. Boli sme poriadne hladní, tak sme sa zastavili v reštaurácii The Mews a jedli sme tu najlepší steak v Írsku. Ak ste milovníkom mäsa, írsky steak musíte určite vyskúšať. Okrem toho sú slávni aj slaninou, ktorá bola každý deň na raňajky a spolu s vajíčkami bola tiež vynikajúca. Čo sa týka nápojov, slávny Guiness čapujú všade a mne ako nemilovníkovi piva chutil. Veľmi dobré sú aj domáce pivá nazývané „Ale“, no a samozrejme nemôžeme zabudnúť na írsku whisky. Ale o tej až neskôr :).

Ring of Kerry je vynikajúcou voľbou ak nemáte na Írsko až toľko času, pretože je to takzvané Írsko v malom. Ako som už spomínala súčasťou je mestečko Kenmare, odkiaľ sme ráno začali našu cestu. Popri pobreží sme pokračovali v smere hodinových ručičiek a prvou zastávkou bola krásna pláž s názvom Derrynane Beach. Fascinovalo ma aký je v Írsku všade pekný piesok a farba morskej vody, aj keď tu bolo v auguste okolo 15 stupňov, našli sa otužilci kúpajúci sa vo vode. Takisto sme tu videli veľa surfistov. Ďalej na sever sme navštívili až dve atrakcie blízko pri sebe, prvou boli zvláštne okrúhle kamenné sídla, ktoré pochádzajú z približne roku 600 nášho letopočtu. Presný účel týchto stavieb nieje známy, hovorí sa, že to boli buď amfiteátre alebo obydlia vyššej vrstvy írskeho obyvateľstva. Väčšou stavbou je Cahergall a kúsok od nej stojí menšia Leacanabuaile. Neďaleko od nich sa nachádza zrúcanina hradu Ballycarbery, zarasteného lístím a porobili sme si tu pár pekných fotiek.

Ďalším významným a turistickým mestom okruhu je Killarney, ležiace blízko jazera Lough Leane. Oblasť okolo Killarney je národným parkom a nachádza sa tu niekoľko veľmi pekných miest, ktoré stoja za návštevu. Už samotné mesto Killarney má pekné centrum, množstvo malých obchodíkov a reštaurácií. Kúsok od mesta sa nachádza ďalší so slávnych írskych hradov – Ross Castle. My sme pokračovali trošku viac na juh a zastavili sa pri dome Muckross House, ktorý je obklopený krásnou záhradou a stojí neďaleko brehov jazera Muckross lake. Počasie bolo počas našej návštevy pekné, v záhradách všade posedávali ľudia na tráve, alebo využívali vozenie sa na koči po parku, či na bicykloch. Miesto je veľmi pokojné a krásne výhľady na jazero a okolité lesy národného parku robia z Muckross House obľúbenú turistickú atrakciu. Okrem toho, že dom si môžete prezrieť aj zvnútra, neďaleko sa nachádzajú tradičné farmy, ktoré ponúkajú prehliadku a ukazujú život v Írsku na farmách medzi rokmi 1930 – 1940. Len kúsok od Muckrossovho domu je vodopád Torc, takže môžete sa sem kľudne prejsť pešo. Okolo vodopádu vedie aj turistický chodník, ktorý vás zavedie na vrch hory Torc. Pri vodopáde sme zakončili našu cestu po Ring of Kerry a vybrali sme sa smerom na juh do mesta Cork.

Večer v Corku sme strávili najskôr na večeri neďaleko hotela a potom sme sa premiestnili do centra, prešli sa cez Saint Patrick Street, ktorá je obľúbenou nákupnou ulicou a navštívili sme známy írsky bar The Oliver Plunkett, kde hrala živá hudba a po prvý krát sme ochutnali írsku whisky. Odtiaľ sme pokračovali do ďalšieho baru s názvom Shelbourne, kde tiež hrala kapela a pre zmenu sme ochutnali inú značku whisky. Všetky tieto írske bary boli veľmi príjemné na posedenie, v dobrej atmosfére a vždy s milou obsluhou. Celkovo boli domáci na nás všade veľmi veľmi milí, a aj na uliciach sa tak akosi viac usmievali ako sme zvyknutí zo Slovenska. Asi to bude tým počasím, keďže tu väčšinou prší, ľudia sa snažia byť pozitívni aspoň vďaka úsmevu :).

Hneď ráno po zobudení sme zašli do centra Corku na tržnicu English Market, kde sme si dali raňajky. Je to inak veľmi pekné miesto s čerstvými potravinami a na raňajky ako stvorené :). Odtiaľ sme sa ešte raz prešli centrom Corku a nasadli do auta aby sme sa premiestnili do mestečka, ktoré nám odporučila domáca na recepcii – Cobh. Malé prístavné mesto je častou zastávkou turistov, nájdete tu maličké centrum, kde sa nachádza múzeum Titanicu, pretože sa tu slávna loď v roku 1912 zastavila predtým ako smerovala cez oceán do New Yorku. V centre mesta sa vypína jedna z najvyšších budov Írska – katedrála St. Colman. My sme ale počas celej našej návštevy hľadali jedno miesto, odkiaľ sme si chceli odfotiť rad farebných domčekov a v pozadí katedrálu. Nakoniec sme toto miesto našli oproti hotelu Bella Vista na ulici Spy Hill. Spokojní s fotením a prechádzkou po malom mestečku sme vyrazili na cestu späť do Dublinu. Cestou na severovýchod sa ešte zastavujeme pri jednom z najznámejších hradov v Írsku – Rock of Cashel. Zaparkovali sme v centre mesta Cashel a prešli sa centrom, kde nás zlákala malá pekáreň na niečo sladké pod zub :). Hradu sa často hovorí aj hrad kráľov, od roku 370 tu žili králi z Munsteru. Najvýraznejšou stavbou v areáli je kruhová veža postavená v roku 1100. V 19.storočí bol hrad dosť zničený búrkou a tá poškodila aj neďaleké opátstvo Hore Abbey, ktoré môžete pri návšteve hradu vidieť v diaľke.

Od Rock of Cashel sú to ešte cca 2 hodinky cesty autom do Dublinu. Parkujeme priamo pri hoteli, od ktorého to máme 15 – 20 minút chôdze do centra. Už cestou do centra si všímame rovnaké tehlové domy, žiadne vysoké budovy, rôznofarebné vchodové dvere a všadeprítomnú zeleň. Skutočnú záplavu zelene zažijeme, keď vkročíme do parku St. Stephens Street nachádzajúcom sa v centre mesta. Krásne miesto a krásu mu určite dodalo aj slnečné počasie, na ktoré sme tu mali šťastie. Park bol plný ľudí – vysedávali na tráve a lavičkách, piknikovali, deti sa hrali a naháňali pomedzi množstvo stromov, krásnych kvetov či okolo jazierka v strede parku. Hneď ako sme prešli krížom cez park sme sa ocitli pri nákupnom centre Stephen’s Green a obľúbenej nákupnej ulici Grafton Street. Tentokrát sme neprešli priamo po nej, ale odbočili sme na ulicu Claredon Street, kde je množstvo reštaurácií a v jednej z nich (mexickej) sme sa aj my zastavili na večeru. Čo nás na Dubline prekvapovalo bolo to, že väčšina ľudí, ktorých sme stretli na ulici boli mladí ľudia vo veku okolo 30 rokov :). Keďže bol krásny slnečný augustový deň, všetci vysedávali vonku a na terasách reštaurácií, popíjali pivo alebo miešané nápoje či vychutnávali dobrú večeru. Atmosféra Dublinu na mňa pôsobila veľmi dobre, mesto bolo útulné, čisté, plné zelene a parkov, nízkych budov, ktoré vyvolávali pocit že sme niekde na vidieku a cítila som sa tu bezpečne.

Neďaleko Grafton Street sa nachádza známe Trinity College, ktoré je vlastne jedinou fakultou Dublinskej univerzity a teda tieto dva názvy sú synonymom. Pôvodne bolo v pláne otvoriť aj ďalšie fakulty, ale nakoniec ostalo len Trinity College a je najstaršou univerzitou v Írsku. Cez deň tu každú hodinu ponúkajú študenti univerzity prehliadku s výkladom, kde sa dozviete zaujímavé informácie o histórii univerzity, o internátoch, ktoré do dnes nemajú prístup do kúpelní zvnútra, ale študenti musia vyjsť von aby sa mohli osprchovať, o nosení rovnošiat, ktorých rukávy fungujú opačne ako na Cambridge – čím kratší, tým ste na Trinity College vo vyššom ročníku, no a samozrejme nesmú chýbať informácie o slávnej knižnici, ktorá obsahuje najznámejšiu írsku knihu – Book of Kells. Stará knižnica je krásnym miestom, ako som sa dozvedela od našej sprievodkyne, študenti Trinity College do tejto knižnice nemajú prístup a chodia sa učiť do inej, menej zaujímavej :). Táto je sprístupnená pre turistov a hneď na začiatku prehliadky nájdete známe knihy. Book of Kells sú texty evanjelií pochádzajúce z roku 800 a boli napísané v latinčine keltskými mníchmi. Pre mňa najzaujímavejšou miestnosťou knižnice bola takzvaná dlhá miestnosť (Long Room), kde sa po všetkých stranách do výšky vynímali tisícky kníh.

Ďalšou atrakciou nachádzajúcou sa blízko Trinity College je múzeum whisky, ktoré je v Dubline pomerne nové, ale návšteva určite stojí za to. Upozorňujem, že návšteva vyžaduje aspoň mierne pokročilý level angličtiny, pretože celá prehliadka je zameraná na to, čo hovorí sprievodca a ak tomu nebudete rozumieť, prehliadka jednoducho nestojí zato. Prevedie vás históriou írskej whisky a prehliadka je zakončená malou ochutnávkou :). Keďže sme do múzea vošli nie úplne najedení, vyšli sme z neho vďaka whisky hneď v lepšej nálade :). Trochu ďalej od centra Dublinu sa nachádza väznica Kilmainham Goal, do ktorej ak sa budete chcieť íst pozrieť, určite si dopredu objednajte lístky online. My sme to trochu zanedbali a keď sme sem prišli ráno na 10.00, najbližší možný vstup bol o 17.00 poobede. Väznica je známa vďaka faktu, že tu bolo väznených niekoľko známych írskych revolucionárov a natáčalo sa tu aj niekoľko filmov.

Posledný deň v Írsku sme strávili na juhu od Dublinu, kde sme sa zastavili v oblasti národného parku Wicklow. Írska príroda sa nám ukázala v plnej kráse, množstvo zelene, lesy a kde tu pomedzi ne malé dedinky a mestečká. Zastavujeme sa pri Glendalough, kde sa nachádzajú kamenné domy, kostol a cintorín zo 6. storočia. Odtiaľ vedie asi pol hodinková prechádzka k jednému z jazier, pretože celá oblasť sa nazýva Údolie dvoch jazier. Pri jazere som sa cítila ako na Slovensku na Štrbskom plese, príroda v Írsku bola na mnohých miestach veľmi podobná tej slovenskej. Napriek tomu, že pršalo, prechádzka okolo jazera je veľmi príjemným osviežením dňa. Odtiaľ sme sa vydali smerom k mestečku Delgany, kde sme mali zabookovaný hotel s wellnessom a do večera sme sa čľapkali v bazénoch a vírivke a večer sme si vychutnali výbornú domácu kuchyňu priamo v hoteli Glenview.

Týždeň v Írsku sa končí a nasadáme na lietadlo smerujúce späť do Viedne. Opäť máme foťák plný fotiek krásnej írskej prírody a Írsko si budeme pamätať ako krajinu veľmi priateľských obyvateľov, výborných steakov, nekonečných zelených lesov a lúk či malých sympatických mestečiek.