Bangkok – thajská perla

Predtým ako sme pricestovali do Bangkoku som niekde čítala, že je to ten typ mesta, ktoré si buď zamilujete alebo znenávidíte. Ja sa môžem veľmi rada pridať k prvej skupine, pretože Bangkok vo mne zanechal veľmi pozitívne dojmy. Príchod v polovici januára zo zamrznutej Viedne do 30 stupňového slnečného Bangkoku je už sám o sebe úžasný. Hneď po vstupe do príletovej haly sa na nás vrhne niekoľko thajcov a usmerňujú nás čo ďalej aby sme sa náhodou nestratili. Môj prvý dojem z thajčanov bol veľmi príjemný,  sú to úctiví a usmievaví ľudia až na niektorých vodičov tuk tukov, ale o tom až neskôr :). Z letiska sa do centra Bangkoku dostanete najrýchlejšie taxíkom. Smerovania vás vyvedú von z letiskovej haly, kde si musíte vziať poradový lístok a vyzdvihne vás tam konkrétny taxík. 18 Euro som naozaj nečakala, ale nič sa nedalo robiť, taxikár odmietal po niekoľko násobnom upozornení zapnúť taxometer. Stále opakoval, že cesta z letiska je pre každého za fixnú cenu. Skúste sa pred nastúpením dohodnúť na cene dopredu, ale upozorňujem nieje to ľahké. Taxikári nevedia zrovna najlepšie po anglicky a neskôr počas nášho pobytu v Thajsku sme zistili, že väčšina pod určitú cenovú hranicu (ktorá nieje mimochodom najnižšia) nepôjde. Proste vás nechajú stáť na ulici ak nie ste ochotní zaplatiť to, čo chcú oni. Nám sa najviac osvedčil Uber (škoda, že sme ho v Bangkoku nepoužili hneď), pretože ceny boli nižšie, ako tie čo ponúkali taxikári, nič nemusíte zjednávať a veziete sa v novom, klimatizovanom aute narozdiel od starších taxíkov :). Jeden domáci nám hovoril, že štandardná cena za taxi pre domácich je 35 Bahtov za nastúpenie a potom 2 Bahty za každý začatý kilometer. Niekoľkokrát som sa snažila o zjednanie a vždy keď nám zastal, zlacnel tak maximálne 100 Bahtov zo 700.

Doprava v Bangkoku je šialenstvo, naozaj by som tu nechcela šoférovať :). Cesta z letiska trvá cca hodinu, pretože sú tu stále zápchy a vodiči šoféruju z pruhu do pruhu, prudko brzdia a pridávajú, no a pomedzi to všetko chodia skútre, tuk tuky či bicykle. Taxík nás vyložil pred hotelom Tawana, ktorý sa nacháda hneď vedľa nočného trhu Patpong a slávneho bangkokského červeného obvodu (Red Light District). Prvý večer sme sa prešli po spomínanom trhu a zažili prvé zjednávanie cien a pozvánky do klubov a barov, ktoré ponúkali predovšetkým Robinovi :). Prvýkrát sme okúsili thajskú kuchyňu, štipľavé kari, kopec zeleniny a samozrejme kokosové mlieko. Bangkok je známy vynikajúcimi rooftop barmi a keďže sme tu boli len 3 noci, hneď v prvý večer sme sa do jedného z nich vybrali. Výhľad z hotela Sofitel bol krásny, drinky výborné a ceny také európske :). Ale za ten výhľad to stojí. Poslednú noc v Bangkoku sme sa rozhodli navštíviť najslávnejší rooftop bar v meste a tým je Sky Bar. Práve tu sa odohrávala druhá časť filmu vo Štvorici po opici a z toho bar veľmi profituje a teší sa veľkej návštevnosti. Sky Bar nájdete na 64. poschodí Lebua State Tower a už len kvôli výhľadu sem musíte ísť. Áno drink stojí okolo 20 Euro, ale taký krásny Bangkok z výšky len tak ľahko neuvidíte. Keď tu budete, nezabudnite si pozrieť každú stranu baru, pretože personál vás automaticky pošle do tej menej atraktívnej časti, odkiaľ nieje až taký dobrý výhľad a je tu viac ľudí. My sme si našťastie dopredu pozreli ako to hore vyzerá a spýtali sme sa čašníka, či sa môžme ísť pozrieť aj na druhú stranu baru. Tam je výhľad krajší, v diaľke sa vyníma rieka Chao Phraya a je tu viac miesta na státie.

Náš druhý deň v Bangkoku začíname pri chráme Golden Budha Temple odkiaľ je to len na skok do Chinatownu. Tu sme zažili prvé stretnutie s tuk tuk vodičom, ktorý sa nám priateľsky prihovoril a začal nám ponúkať malú výhliadkovú jazdu po Bangkoku. Snažila som sa mu vysvetliť, že chceme ísť pešo ku chrámu zlatého budhu, ale on začal hovoriť o úplne inom chráme, ktorý bol niekoľko kilometrov ďaleko a že Chinatown je teraz zatvorený, tak aj tak by sme tam nemali čo robiť. Čo bolo super, na letisku sme si kúpili thajskú Sim kartu na 10 dní a mali sme teda nonstop dostupný internet. Pekne som mu otvorila Google mapy a ukázala, že nech mi len povie, ktorým smerom cca je ten zlatý budha a vtedy pochopil, že turistov, ktorí majú internet asi neokašle :). Takže nám len urazene ukázal prstom kam máme ísť a otočil sa chrbtom. Takéto situácie sa opakovali pravidelne, vodiči sa budú snažiť s vami najskôr skamarátiť aby získali dôveru. Nezabúdajte, že ceny sú niekoľkokrát prestrelené, takže smelo zjednávajte ak sa chcete odviezť tuk tukom :).

Chrám zlatého Budhu sme si prezreli len zvonku, ale thajská architektúra nás úplne očarila. To množstvo farieb, zlata, jednoducho krása. Prvý chrám, do ktorého sme sa vošli pozrieť aj do vnútra bol Wat Saket. A zo všetkých čo sme v Bangkoku videli sa nám páčil najviac. Okrem nás sme tam stretli asi len jednu ďalšiu dvojicu turistov, inak tu bol úplný pokoj, prázdno a ticho. Iný svet potom ako prejdete rušnými bangkokskými ulicami. Vstupné pre cudzincov je len 20 Bahtov, ale areál stojí za to. Po celom obvode sú malé sochy Budhov, niektoré zahalené v typickom oranžovom odeve, ktorý nosia mnísi. Mali sme šťastie a zazreli sme tu fotenie domácej thajskej svadby a mohli sme si obzrieť tradičné svadobné oblečenie. Vo vnútri chrámu mnísi spievali a domáci sedeli na zemi, modlili sa a spievali spolu s mníchmi. Pred nimi sa vynímal obrovský zlatý Budha obklopený stovkami kvetov. V Thajsku zomrel 13.10.2016 ich kráľ a rok po smrti majú thajčania smútočné obdobie. Takže po celej krajine uvidíte na každom kroku jeho fotky obsypané kvetmi a čiernymi stuhami. Kráľ vládol 70 rokov a domáci si ho veľmi vážili, takže berú smútočné obdobie veľmí prísne. Ďalším chrámom na našom zozname bol Wat Pho, v ktorom sa nachádza jedna z najslávnejších sôch Thajsa – ležiaci Budha. Wat Pho sa skladá z viacerých menších komplexov a je to naozaj krásne miesto, kde sa dá stráviť niekoľko hodín. Vstupné je 100 Bahtov na osobu, v cene je aj fľaša vody :). Samotný ležiaci Budha je nádherné dielo, vo vnútri je trochu tlačenica, ale za tie fotky a zážitok to stojí. V tomto chráme už nieje toľko modliacich sa domácich, väčšina ľudí čo tu uvidíte budú turisti. Len kúsok od Wat Pho je slávny Grand Palace, najnavštevovanejšie miesto v Bangkoku. Komplex krásnych chrámov a kedysi sídlo thajského kráľa. Nás samotná návšteva dosť sklamala, prišli sme sem okolo 3 poobede a pri kúpe lístkov nám povedali, že komplex je otvorený do pol 5, tak si hovoríme, že to stíhame. Vstupné je až 500 Bahtov na osobu, no a ako prvé sme si všimli obrovské davy turistov, tlačiace sa v radoch von a dnu z chrámov. Stavby sami o sebe sú krásne, ale chce to veľmi veľa času aby ste to všetko pekne popozerali. Preto je najlepšie vybrať sa sem ráno. Jednou časťou komplexu je Chakri Maha Prasat, ktorý sa mal zatvárať už o 16.00 tak sme sa sem ponáhľali s tým, že sa potom ešte vrátime do zvyšných častí. Samozrejme vrátiť sa už nedalo, čiže za skoro 30 Euro sme preleteli Grand Palace približne za pol hodinku. Preto odporúčam dobre si pred návštevou pozrite otváracie hodiny.

Od Grand Palace je to len na skok k pobrežiu rieky Chao Phraya. Po nej premávajú pravidelne vodné taxíky, ktoré vás zavezú do všetkých možných častí Bangkoku. My sme si to namierili do časti Asiatique, kde sa nachádzajú trhy, kopec reštaurácií a iných atrakcií. Áno je to tu prispôsobené turistom, ceny sú vyššie ako na iných trhoch, ale nakúpiť sa tu dá výhodne, jedlo je vynikajúce, hrá tu hudba a je to taká pravá dovolenková atmosféra.

Bangkok je sám o sebe krásnym mestom, ale za návštevu stojí aj jeho okolie. Najčastejšími jednodňovými výletmi sú návšteva plávajúceho trhu (Floating Market) alebo chrámov Ayutthaya severne od Bangkoku. My sme sa rozhodli pre Ayutthayu a dobre sme urobili, miesto je právom na zoznam historického dedičstva UNESCO. Ayutthaya bola kedysi hlavným mestom Thajska, až do roku 1767, keď bola zničená barmskou armádou. Dostať sa sem dá niekoľkými spôsobmi. Buď si zaplatíte cez lokálnu cestovku celodenný výlet, ktorý vás vyjde cca okolo 40 Eur na osobu. Druhá možnosť je ísť sem vlakom, ale čítala som, že sú dosť nespoľahlivé, často meškajú a cesta trvá dlhšie ako autobusom. Poslednou možnosťou je autobus, ktorý odchádza cca v 20-30 minútových intervaloch z autobusovej stanice Mo Chit 2 (pozor existuje aj stanica Mo Chit 1), ktorú nájdete neďaleko známeho trhu Chatuchak. My sme sa sem doviezli Uberom, pretože cesta z nášho hotela sa nám zdala dosť komplikovaná.

Minibus nás stál 50 Bahtov na osobu (menej ako 2 Eurá) a cesta trvala hodinku aj niečo. Minibus bol plný turistov a hneď ako sme v Ayutthaya vystúpili vrhli sa na nás vodiči tuk tukov. Ponúkali nám svoje celodenné služby, vyvolávacia cena na 4 hodiny bola 1500 Bahtov. Stretli sme tu dvojicu Brazílčanov, ktorí si s nami chceli jeden tuk tuk rozdeliť, ale vďaka mobilnému internetu sme si na mape pozreli, že prvý chrám sa nachádza len 8 minút chôdze od nás. Tak sme ich presvedčili nech sa tam s nami prejdú pešo a až odtiaľ si zoberieme tuk tuk. Ayutthaya je komplex niekoľkých chrámov a je to nereálne prejsť všetky pešo. Aspoň teda pokiaľ tu nemáte zaplatené ubytovanie. Preto je tuk tuk najlacnejší spôsob ako sa medzi nimi prepravovať, no dôležité je akú cenu sa vám podarí zjednať. My sme skončili na cene 600 Bahtov na 3 hodiny pre 4 osoby, čo je super cena a celý výlet do Ayutthaye nás vyšiel veľmi málo, pretože do chrámov sa kvôli smrti kráľa neplatilo žiadne vstupné.

Každý z chrámov je iný, niečím špecifický, takže odporúčam si dopredu na internete pozisťovať, ktoré chcete vidieť. My sme si vybrali 6 z nich. Prvým bol Wat Phra Mahathat, slávny vďaka hlave sochy Budhu nachádzajúcej sa v strome. Hneď vedľa neho je Wat Ratchaburana, do ktorého sa dá aj vojsť a ak budete mať čas určite si ho prezrite. Odtiaľ nás tuk tuk zaviezol k dvom chrámom nachádzajúcim sa vedľa seba – Wat Phra Si Sanphet a Viharn Phra Mongkol Bopit. Druhý z nich je krásna stavba, žiaľ počas našej návštevy ju zakrývalo lešenie, pretože sa rekonštruovala. Sanphet je najväčším chrámom v oblasti a je známy vďaka typickým kamenným stavbám chedi. Ďalšou slávnou stavbou, ktorú sme chceli vidieť je ležiaci Budha – Wat Lokayasutharam. Odtiaľ sme sa presunuli do takzvanej vonkajšej oblasti Ayutthaye k chrámu Wat Yai Chaimongkon. Ten sa mi zo všetkých páčil najviac, okrem krásnej záhrady, tu boli desiatky sôch Budhov a krásny výhľad. Na záver sme navštívili chrám veľkého zlatého Budhu (Wat Panan Choeng) a ten sa mi zdal najväčší zo všetkých čo som v Thajsku videla. Okrem samotného Budhu bol chrám krásne vyzdobený s obrovským počtom kvetín.

Naše dobrodružstvo v Bangkoku sa končí. Mesto vo mne zachovalo množstvo krásnych spomienok a určite ho odporúčam navštíviť každému, či už máte radi architektúru, dobré jedlo, nakupovanie alebo nočný život. Väčšina turistov spája návštevu Bangkoku s oddychom pri mori, pretože v Thajsku je veľmi veľa krásnych pláží a bola by to škoda nevyužiť túto príležitosť :). To bol aj náš prípad a po 3 nociach v Bangkoku sme odleteli na romantický ostrov Koh Samui. Ale o tom viac až v ďalšom článku.