Cesta za hviezdami

Tentokrát trochu nezvyčajný článok, ale pre mňa výnimočná cesta hodinku od Viedne uprostred noci. O jedenástej večer sadáme do auta a vyrážame za zážitkom, ktorý určite odporúčam každému cestovateľovi, fotografovi, ale vlastne hocikomu :). Zmiešaný pocit strachu, prekvapenia a šťastia. Už viackrát som bola presviedčaná na fotenie nočnej oblohy, prvýkrát sme si vyskúšali fotenie hviezd počas našej lyžovačky na Kitzsteinhorne, no a tentokrát sa nám vyskytla opäť skvelá príležitosť, pretože bola jasná obloha, zapadnutý mesiac a dokonca predpovede sľubovali meteorický dážď.

Základné pravidlo pri fotení nočnej oblohy a hviezd je jednoznačne to, že musíte ísť čo najďalej od veľkých miest plných svetiel a teda od civilizácie, čiže najlepšie niekam na opustené miesto, do lesa, na lúku či kopec :) (googlite light polution map). Scenéria nášho miesta bola presne ako z hororu, za nami tmavý les, prašná cesta, malá kaplnka v strede lúky a v pozadí starý strašidelný dom úplne bez svetiel. Ten pocit, keď sa bojíte vystúpiť z auta, pretože okolo je úplná tma a myslíte na to ako na vás môže skočiť medveď, vlk či bezdomovec :). Takže mojich prvých 10 minút bolo v aute kým som sa trochu aklimatizovala a vystúpila pomaly si prezrieť okolie. Pomaly sa na tú tmu dá zvyknúť a aj keď sa mi zdalo, že všetko nejako čudne okolo mňa šuští, donútila som sa priblížiť k Robinovi a foťáku a vychutnať si pohľad na hviezdy. Naozaj krása. Meteorický dážď sme síce nevideli, ale podarilo sa nám urobiť pár záberov mliečnej dráhy, veď posúďte sami ako sa vám páčia naše diela :). Teda Robinove, ja som bola len „psychická podpora“ :).

Cestou domov sme sa ešte zastavili na opustenom poli urobiť pár ďalších záberov :).