Dolomity a Garda v karavane

Rok 2020 – striedanie lockdownu, otvorených hraníc, obmedzené cestovanie aj obmedzené vychádzanie z domu. O cestovaní väčšina z nás v tomto roku len snívala. Okrem iného sa nám ale predsa len koncom septembra podarilo zorganizovať tento 8 dňový výlet. A bol to jeden z top cestovateľských zážitkov, aké sme zatiaľ zažili.

Pod slovom karavan som si vždy predstavovala obrovské „obývačky“ na kolesách, s ktorými sa zle parkuje a pomaly sa vlečú po diaľniciach. Potom sme však natrafili na takzvaný „camper“ alebo „kastenwagen“ po nemecky. Čiže prerobenú dodávku, v ktorej sa dá spať, sprchovať, variť. Keď si začnete na internete pozerať blogy ľudí, ktorí si dodávky sami prerobili…úprimná závisť :). A hneď som začala snívať o zobúdzaní sa kdesi v strede lesa s výhľadom na Dolomity a východy slnka nad horskými jazerami.

Ako a kde požičať karavan

Samozrejme je ale dobré si niečo takéto najskôr vyskúšať. Investícia to nieje malá – ceny nových obytných dodávok sa pohybujú okolo 50.000 EUR a aj po rokoch sa ceny držia vysoko. Takže aj staršiu dodávku máte problém nájsť za nejakú extra výhodnú cenu.

Požičanie tiež nieje úplne lacný špás. Zas na druhej strane, okrem samotného požičania a benzínu sme neminuli takmer nič. Ako poctiví kemperi a cestovatelia počas corony sme sa izolovali a každý deň si v dodávke varili. Cena požičania na deň je od 100 EUR, podľa sezóny. Plus poplatok za záverečné čistenie (tiež okolo 100 EUR). My sme požičiavali cez stránku paulcamper.at, čo je niečo ako Airbnb pre karavany. Na Slovensku žiaľ stránka nefunguje, ale požičanie pre Slovákov nieje problém. Iba si dodávku musíte vyzdvihnúť v Rakúsku, na mieste sa dá väčšinou zaparkovať vaše auto, na ktorom prídete.

Život v karavane

Predtým ako prejdem ku konkrétnej ceste a zážitkom, myslím, že zaujímavé je spomenúť ako sa nám vlastne v takomto karavane týždeň existovalo. A úprimne musím povedať, že to bolo jednoducho top :).

Pre dvoch je dodávka (naša mala dĺžku 6 metrov, prerobený Fiat Ducato) úplne ideálna. Ale viem si predstaviť takto cestovať (a kľudne aj mesiac či dva) aj s menšími deťmi. Postele sú tu pre 4, jedna veľká dvojposteľ v zadnej časti a nad ňu sa dali rozložiť ďalšie dve menšie. Kúpeľňa je zároveň WC, ktoré si pred sprchovaním jednoducho zakryjete závesom. Je tu malé umývadlo, malá skrinka, zrkadlo a strešné okno. Žiadny luxus, ale úplne postačujúce.

Podobne je to v kuchyni, dvojplatnička na varenie, niekoľko skriniek na uloženie vecí, chladnička s malým mraziakom a malé umývadlo. Potom stolík a predné sedadlá sú otáčacie, keď chcete jesť za stolom. Kúrenie funguje na plyn, dole pod posteľou boli dve veľké bomby s plynom, ktoré si myslím, že vydržia celkom dlho (my sme minuli minimum a to sme asi 5 nocí kúrili + varili na plyne a ohrievali plynom teplú vodu). Množstvá vody, plynu, baterky, plnosti jednotlivých nádrží (špinavá voda) sú viditeľné na displeji. Raz za čas je potrebné všetko vyprázdniť a nabrať čistú vodu, v našom prípade to bolo asi 3x za celý pobyt (8 dní v karavane, sprcha každý deň a ani jedna noc nebola v kempe, kde by sme využívali WC alebo sprchy).

Človek si uvedomí ako málo vlastne potrebujeme :). Pre mňa jeden z najväčších benefitov bola jednoznačne tá sloboda zaparkovať, absolvovať turistiku alebo si zabicyklovať a hneď po návrate si uvariť teplú kávu a na pár minút si zdriemnuť. Žiadne vracanie sa na hotel, presúvanie sa sem a tam. Má o hodinu pršať? Okej, pozrieme aké je počasie 200 km od nás a ide sa. Plánovanie je tu jednoduchšie ako sa zdá. Tým, že sme nešli v najväčšej sezóne (koniec septembra, začiatok októbra) ani parkovanie nebolo problém. Odporúčam aplikáciu park4night. Tam je vidieť všetky možné parkovacie miesta pre karavany a tiež aké servisy ponúkajú a či sú zdarma.

Východy slnka za oknom karavanu

Naša trasa začala v Rakúsku neďaleko mestečka Wels, kde sme si karavan vyzdvihli. Prvou zastávkou bol slávny Kitzbühel, kde nás chytil dážď a tak sme sa tu len prešli cez centrum a pokračovali. Prvú noc sme strávili neďaleko jazera Achensee na opustenom parkovisku, z ktorého sme mali ráno krásny výhľad na inverziu pod nami a vrcholky hôr trčiace z hmly.

Prešli sme sa okolo Achensee, kde kotvili malé loďky a nad vodou sa vznášala para. Vedľa na lúke sa pásli kravy a nikde ani živej duše :). Vstávali sme na východ slnka (zo začiatku nášho výletu sme boli motivovaní každý deň vidieť východ slnka na inom mieste :)). Bola tu hrozná zima, ale zároveň krásne. Vymrznutí sme sa schovali do teplého karavanu, uvarili si teplú kávu a raňajkovali s výhľadom na jazero a vychádzajúce slnko. Proste sen.

Pokračujeme okolo Innsbrucku, cez hraničný prechod Brenner, kde nestíhame otáčať hlavou. Vrcholky hôr zasnežené, lúky pod nimi krikľavo zelené a nad celou touto panorámou modrá obloha bez obláčika. Vtedy som sa zamýšľala nad tým ako je v Európe krásne. Niekedy človek cestuje takú diaľku aby videl iné krajiny, prírodu, pamiatky. A pritom pod nosom máme neuveriteľne krásne prostredie.

Dolomity v plnej kráse

Zastavujeme až pri jazere Carrera, s gýčovo zelenou farbou. Po malej prechádzke pokračujeme do mesta Merano, kde odporúčam prechádzku pomedzi vinice (Passeggiata Tappeiner). Noc trávime úplne sami neďaleko jazera Molveno. Tu nás ráno znovu čaká výhľad na slnkom zaliate okolité vrcholky. Po raňajkách sa presúvame k jazeru Lago di Garda, kde máme v pláne zostať najbližšie 3 noci.

Meka športu – Lago di Garda

Gardu sme naposledy navštívili v roku 2013. Aj vtedy sme dni strávene pri jazere využili celkom aktívne. Teraz tomu nebolo inak a šport jednoducho ku Garde patrí. Začali sme cykloturistikou a požičali sme si horské bicykle pri jazere Lago di Ledro, kde sme ešte neboli. Okolie jazera bolo takmer prázdne a okruh na bicykli odporúčam pre všetkých. Nič náročné a počas celej trasy krásne výhľady na jazero. Večerné parkovanie sme mali priamo v Rive, ale ešte predtým sme sa zastavili v mestečku Arco, ktoré si pamätám ako mesto lezeckých obchodov :D.

Vyzerá, že sa od roku 2013 nič nezmenilo :). Prešli sme sa uličkami mesta, trošku nakúpili (náš prvý kontakt s ľuďmi po 4 dňoch v karavane). Večer sme sa poprechádzali po Rive, podľa mňa jedno z najkrajších miest na pobreží Gardy. Aj keď sme kvôli corone nechceli vysedávať v reštauráciách či baroch, jeden sme si neodpustili, sadli si vonku a objednali výborné miešané nápoje.

Zážitková ferrata a mestečká pri Garde

Hneď na druhý deň nás čakal výstup na Cima Rocca, spojený aj s malou feratou. Veľmi odporúčam hlavne pre deti, pretože pod vrcholom sú tunely z prvej svetovej, tmavé chodby a labyrinty, kde si nezabudnite zobrať čelovku :). Ale celkovo to veľmi pekne oživí celý zážitok z turistiky a feraty.

Riva je určite jedno z najkrajších miest na pobreží Gardy, ale veľkou konkurenciou sú mestečká Torbole a Malcesine. Torbole je windsurferský raj, tak ako v Arcu cítiť atmosféru lezcov, tu je to naopak voda a vietor :). Je tu aj pekná pláž, kde posedávali ľudia a vychutnávali si aperol spritz s výhľadom na windsurferov.

Malcesine si nechajte na neskoršie poobedie až večer. Tu má práve západ slnka veľké čaro. Ulice a bary ožívajú, aj keď tentokrát v obmedzenom režime. Centrum nieje veľké, ale jeho atmosféru dopĺňajú všade rozvoniavajúce kvetiny, kamenné domy a malé putiky či pizzérie.

Pred odchodom z Gardy sa zastavujeme v Limone Sul Garda, takzvanom citrónovom meste :). Čo je zvláštne na tomto meste, je fakt, že aj keď je ako keby vtesané do skaly a máte pocit, že tu nieje už miesto na nič, stále sa našlo miesto na terasy, na ktorých pestujú citróny. Okrem toho je tu malý prístav, odkiaľ niekoľkokrát denne vyplávava výletná loď po celej Garde.

Späť v horách – tri vrcholky a najmodrejšie jazero

Vraciame sa späť do Dolomitov, konkrétne do lyžiarskej oblasti Val Gardena, kde absolvujeme náádhernú turistiku. Znovu nestíham otáčať krkom, ktorá hora je krajšia. A jedna masívnejšia ako druhá. Určite sa sem chystám ešte minimálne vyliezť na Secedu, jeden z najfotogenickejších kopcov naokolo. Žiaľ začiatkom októbra už pod snehom. Po vynikajúcej turistike pokračujeme k jazeru Misurina usadenom v lesoch neďaleko Cortiny d‘ Ampezzo. Na parkovisku si uvaríme ako vždy niečo pod zub a plánujeme ďalší deň.

Ďalší deň bol jeden z najakčnejších počas celej dovolenky, ale pre mňa aj jeden z najkrajších. Ako prvú sme absolvovali turistiku k jazeru Sorapis, kde sa odporúča prísť skoro ráno kvôli davom ľudí. V októbri a ešte počas corony sme tento problém nemali. Jazero je jednoducho gýč. Naozaj tak modré, že som neverila, až kým som na vlastné oči neuvidela. Okolo neho obrovské mohutné hory, jednoducho nádhera. Cesta k nemu trvá asi dve hodiny chôdze, niektoré úseky istené reťazami.

Dolomity a ich majslávnejšie vrcholky

Tre Cime je jedno z najslávnejších alpských súhorí a najpopulárnejšou horou Dolomitov. Aj keď musím povedať, že poplatok na najvyššie parkovisko 45 EUR sa mi zdá naozaj veľmi prestrelený. Nuž výhľad za to ale stál, však posúďte sami. Jedna z naj foto počas celej karavanovej dovolenky.

Pôvodne sme si mysleli, že prechádzka okolo Tre Cime bude len rovný chodník a za chvíľku sme naspäť. Nakoniec sa z toho opäť vykľula asi trojhodinová túra a unavení sme sa v hmle vracali späť, keďže sa dosť nečakane zmenilo počasie. Zaparkovali sme pri Misurine a unavení zaľahli, kým vonku sa spustil poriadny lejak.

Záver v rakúskych úžinách a tyrkysové jazerá

Posledné dva dni nám počasie už neprialo a žiaľ ani v okruhu 300 km to nebolo o nič lepšie :). Prezreli sme si jesennú Cortinu a vybrali sa späť do Rakúska. Zastavili sme sa v Kitzlochklamm neďaleko Zell am See (roklina s drevenými chodníkmi, niečo ako Slovenský raj). Večer sme zaparkovali v Golling, mestečko, ktoré sme našli úplne náhodou a očarilo nás svojou útulnosťou a čistotou. Farebné domčeky boli ako z rozprávky, pomaľované a vyčačkané, okná s kvetinkami.

Nakoniec nás ešte čakala turistika pri Wolgangsee na vrchol Zwölferhorn s krásnymi výhľadmi na jazero. Posledná zastávka a noc je pri Attersee, ktoré ma tiež prekvapilo svojou tyrkysovou farbou. A tým sa lúčime s karavanom a plánujeme ďalší výlet :).