Kráľovské Kyoto a rušná Osaka

Prvú cestu shinkanzenom máme úspešne za sebou a po cca 2 a pol hodinách vystupujeme na stanici v Osake. Kyoto je potom od Osaky už len 15 minút vlakom. Vlaky v Japonsku sú veľmi čisté a pripomínali mi lietadlo. Rýchlosť je samozrejme cítiť, hlavne keď sa vám za oknom mihajú domy a kopce. Vlaky chodia na minútu presne a aj v každej stanici stoja presne toľko, koľko je napísané na cestovnom poriadku. Jediné čo mi vo vlakoch chýbalo bolo jedlo :). Pri Mount Fuji sme si už nestihli kúpiť nič a spoliehali sme sa na to, že vo vlakoch bude chodiť jedálenský vozík. Žiaľ mýlili sme sa. A preto sa Robin rozhodol na jednej zo zastávok vystúpiť a kúpiť niečo pod zub. Bolo to najdlhších 5 minút, pretože som sa bála, že to nestihne a vlak jednoducho odíde. Pri najhoršom by sme sa stretli v Osake o pár hodín neskôr :).

Osaka a slávne Dotonbori

Hotel v Osake sme mali úplne v centre v blízkosti slávneho kanálu Dotonbori. Zhodili sme veci a vydali sa do ulíc mesta. Prvý dojem bol, že Osaka je jednoducho šialené mesto. Teda aspoň v tejto časti. Všade niečo hralo, kričalo či blikalo. Obchod nad obchodom, niekoľko poschodové budovy s desiatkami bilboardov, plastických figúrok, nápisov. Ulice plné ľudí, predavačov, ktorí lákali turistov do svojich podnikov. Práve vďaka toľkému ruchu pôsobilo mesto špinavšie ako Tokyo alebo Kyoto. Jedným z najšokujúcejších pohľadov bola ulica hneď za kanálom Dotonbori. Toľko ľudí na jednom mieste som ešte nevidela.

Dlhá nákupná ulica, ľudia doslova hlava na hlave. Začali sme „prechádzku“ touto nákupnou alejou avšak asi v polovici sme si to rozmysleli. Obchodov ani ľudí neubúdalo. Preto sme radšej odbočili do vedľajšej ulice, kde bolo oveľa tichšie a pokojnejšie. Pomedzi všetok ten ruch sa nám podarilo kde tu nájsť aj zopár chrámov so zaujímavou architektúrou. Napríklad chrám Hozenji bol doslova v strede dvoch rušných nákupných ulíc a jeho stĺpy a sochy boli pekne obrastené machom.

Gurmánsky zážitok v Osake

Hovorí sa, že Osaka je japonským gurmánskym rajom. Môžem len potvrdiť, že reštaurácií tu bolo neúrekom. Podľa bedekru som zistila, že jednou zo špecialít je okonomiyaki. Takzvaná japonská palacinka, jednu sme ochutnali s krevetami a kopou zeleniny a syra a druhú s hovädzinkou a tiež zeleninovou náplňou. Malá reštaurácia s názvom Okonomiyaki Sanpei bola zašitá v bočnej uličke a ani vchod nebol veľmi dobre označený. Vnútro bolo maličké ako väčšina japonských reštaurácií. Sedeli sme na bare a domáci pravdepodobne s dcérou varili priamo pred nami. Anglicky síce nevedeli (všeobecný problém Japonska), ale menu s obrázkami a pár anglickými slovami nám stačilo. Čerstvé jedlo pripravené priamo pred našimi očami bolo výnimočne chutné!

Na záver nášho krátkeho pobytu sme sa zastavili ešte na pouličnú sladkú špecialitu pripomínajúcu niečo medzi palacinkou a žemľou a plnenú zmrzlinou. Samozrejme najobľúbenejšia japonská príchuť je matcha a teda aj náš dezert sme si dali s matcha zmrzlinou. Keď sme už pri japonských sladkostiach, celkom chutné sú ryžové koláčiky, ktoré dostanete všade, či v potravinách alebo v kaviarňach. V Tokiu sme videli veľa pekární na francúzsky štýl. Ale všeobecne musím povedať, že Japonci veľmi na sladké nie sú.

Príchod do kráľovského mesta – Kyoto

Z Osaky do Kyota sa najrýchlejšie dostanete shinkanzenom za cca 15 minút. Kyoto je obrovské mesto a ak chcete bývať v centre odporúčam lokalitu okolo trhu Nishiki. My sme sa ubytovali v hoteli s pekným onsenom a celkom blízko na pešo do viacerých častí mesta.

Kyoto je jednoducho mesto chrámov. Najskôr sme boli všetkými tými krásnymi záhradami a pompéznymi stavbami fascinovaní. Pekné slnečné počasie nám len zvyšovalo rýchlosť fotenia :). Po istom čase sme sa však už chrámov nasýtili a zamierili napríklad ku trošku nezvyčajnej atrakcii – bambusovému lesu. Doprava sem je trochu komplikovaná, lebo bambusový háj sa nachádza dosť ďaleko za mestom. Podľa fotiek som sa bála, že háj bude maximálne jedna úzka ulička plná turistov. Naopak, uličiek je tu niekoľko a niektoré sú pre verejnosť zatvorené, takže si ich môžete pekne odfotiť prázdne. Prechádzka je to cca na hodinku aj s krátkymi foto pauzami. Vysoké bambusy vytvárajú príjemný tieň a atmosféru. Miesto je určite pekným spestrením pobytu v Kyote.

Kyoto a jeho najkrajšie chrámy

Určite ste už videli na fotkách alebo v telke (napríklad vo filme Príbeh gejše), chrám s červeno-oranžovými stĺpmi postavenými tesne za sebou. A práve sem sme si to namierili hneď ráno. Fushimi Inari je obrovský komplex s veľmi peknou prechádzkou na vrch hory Inari. Z vrcholu je výhľad na celé Kyoto. Cesta na vrchol je pomedzi stovky červených stĺpov a je celkom ťažké nájsť miesto na odfotenie bez ľudí. Ale čím vyššie kráčate, tým rýchlejšie turisti odbúdajú. Fushimi Inari bol najväčším chrámom, ktorý sme v Kyote navštívili a teda si naň vyhraďte najviac času (cca 2-3 hodinky určite). Len kúsok od vstupnej brány sme objavili perfektný espresso bar – Vermillion Café – určite odporúčam!

Ďalším chrámom, ktorý sme si prezreli, bol chrám Toji s krásnou záhradou a fotogenickou pagodou. Niektoré dni v týždni sa sem dá prísť aj večer, keď je záhrada s pagodou krásne vysvietená.
Jednoznačne najpreplnenejším chrámom bol Kinkakuji. Tu sme doslova čakali v rade na fotku. Zlatý chrám je v strede jazierka a najkrajšia fotka je samozrejme zdiaľky s jazerom a chrámom v pozadí. Naopak najkrajšie farby a záhrady sme zažili pri chráme Eikando. Ten je trochu od ruky, ale ak chcete vidieť jesenné farby v plnej kráse (takzvaná foliage), určite stojí za návštevu.

Kyoto mesto gejší a nočná pagoda

Posledný večer pred odchodom z Kyota sme sa ešte prešli po centre smerom k štvrti Gion. Gion je štvrťou gejší, ktoré tu dodnes bývajú v tradičných drevených „čajovniach“ (tea houses). Niektoré sú otvorené aj pre verejnosť a dá sa dopredu kúpiť lístok na rôzne vystúpenia gejší. Niekedy máte šťastie a na ulici sem tam nejakú gejšu aj môžete zbadať. Prípadne aspoň takzvanú „maiko“, čo znamená gejša vo výučbe. Keď sme sa po štvrti Gion prechádzali my, ulice boli takmer prázdne a veľmi tmavé. Všimli sme si, že na niektorých domoch boli vypísané nejaké oznamy. Po prečítaní sme zistili, že za odfotenie gejše bez povolenia hrozí pokuta do výšky 10.000 Yenov (cca 83 EUR).

Pokračovali sme teda ďalej, keďže naším cieľom neboli gejše, ale fotenie nočnej pagody. Ešte asi 10 minút pešo od Gionu je chrám Hokan-ji temple, ktorého dominantou je drevená pagoda. Najkrajší pohľad na ňu je večer z uličky priamo nad ňou. Tam sme hneď videli zopár fotografov so statívmi, ktorí mali ten istý plán ako my. V uličke chodí pomerne málo áut a ľudí, takže je ideálna na nočné fotenie.