Krásy rakúskeho národného parku Gesäuse

Už dávnejšie sme nepodnikli žiadnu turistiku v Rakúsku. Naposledy snáď prechádzku k vodopádom Myrafälle alebo návštevu Innsbrucku spojenú s lyžovačkou. Tentokrát naša cesta smerovala približne 3 hodiny autom od Viedne do národného parku Gesäuse. Park sa nachádza v oblasti Štajersko a pokiaľ sa Vám nechce cestovať niekoľko hodín do Tirolska či do okolia Salzburgu, určite odporúčam turistiku práve tu. V celej oblasti je obrovský výber najrôznejších turistických chodníkov, ale aj množstvo iných aktivít.

Po stopách vodopádov – Wasserlochklamm

Našou prvou zastávkou boli vodopády neďaleko mestečka Palfau nazývané Wasserlochklamm. Na malom parkovisku sme sa prezuli, prezliekli a v malej drevenej búdke si kúpili lístky, keďže tento turistický chodník je spoplatený (cca 7 EUR na osobu). Prechádzka ale určite stojí za to, počas celej trasy sú krásne výhľady na okolitú prírodu, všetko je veľmi pekne upravené a bezpečné. Začiatok cesty je hojdajúci sa most ponad slávnu rieku Salza, ktorú sme sa chystali nasledujúci deň zraftovať.

Keď si pozeráte fotky Salzy na internete, zdá sa vám, že každá fotka je prikrášlená. Rieka predsa nemôže mať takú krásnu tyrkysovú farbu. V skutočnosti je však rieka ešte krajšia. Voda je úplne čistučká a vidieť v nej odtiene modrej a zelenej, v kombinácii so zelenými lesmi naokolo naozaj krásny pohľad! Z mostu je vidieť aj jeden z úsekov kadiaľ sa raftuje a konkrétne miesto, kde majú odvážlivci možnosť skočiť do rieky. Salza má aj v lete len okolo 14-15 stupňov, keďže ide o horskú rieku. A teda povinnosťou pri každom raftovaní je neopren, môžem však z vlastnej skúsenosti povedať, že trošku tú zimu pocítite aj tak :). Ale k tomu neskôr.

Krásy rakúskej prírody

Za mostom pokračuje prechádzka cez malý lesík popri rieke a potom začína stúpanie, ktoré je však veľmi pekne upravené drevenými schodmi a zábradliami. Takže nehrozí, že by ste niekam spadli. Schody a chodníky vedú cez kaňony a dokopy prechádzajú okolo piatich vodopádov. Výhľady sú krásne. Voda čistučká až tak, že keď nám došli zásoby vody, napili sme sa priamo z riečky. Celá túra na vrchol trvá asi hodinku a pol, cesta späť trochu menej. Túra končí strmými schodmi smerujúcimi na výhliadku odkiaľ je krásny výhľad na okolité doliny vrátane slávnej Salzy.

Na konci túry pri parkovisku je reštaurácia Wasserlochschenke s domácou rakúskou kuchyňou a špecializuje sa na plnené zemiaky nazývané Ofenerdäpfeln. Výborným obedom sme ukončili prechádzku a presunuli sa do dedinky Großreifling. Tá je východiskovým bodom väčšiny raftových zájazdov.

Na divokých vlnách rieky Salza

Ubytovali sme sa v hosteli AOS Hostel, ktorý priamo spravuje firma, s ktorou sme šli na druhý deň raftovať – https://www.rafting.at/. Večer sme sa ešte prešli po dedinke a navečerali sa vo výbornej reštaurácii Hoamat.

Na druhý deň ráno sme už o 9.00 čakali nastúpení na recepcii hostela a pripravovali sa na raftingové dobrodružstvo. Dostali sme neopreny, nepremokavé topánky (aj keď v tých mojich bolo dosť vlhko a chladili na nohy), prilby a veslá. Malým autobusom nás odviezli na miesto, kde sme mali nasadnúť do člnov. Bolo nás 10 plus inštruktor, takže náš čln bol z celej skupinky najväčší a teda aj najstabilnejší. Celú noc pomerne husto pršalo a boli sme prekvapení ako zmenila Salza farbu vody. Už nemala tú krásnu tyrkysovú farbu. Práve naopak bola miestami až do hneda. Pred nastúpením do člna sme dostali bezpečnostné informácie a tiež pokyny ako sa správať na člne, ako veslovať atď. Inštruktor povedal, že výhodou upršaného počasia a teda vyššej hladiny vody je hlavne rýchlosť a teda aj väčší adrenalín a zábava na člne :).

Skok do ľadovej Salzy

Prvé momenty po nasadnutí do raftu boli naozaj plné adrenalínu. Rozbúrená hladina nás hádzala zo strany na stranu, ale po chvíli sme zistili, že čln toho vydrží dosť a len tak ľahko sa neprevráti. Niektoré pereje boli väčšie, iné sme si ani nevšimli. Ale boli aj také, ktoré sme nečakali a zrazu nás poriadne nadhodilo. Po chvíli, kde sme si natrénovali ako ovládať čln, sme zastavili na mieste, kde bolo možné skákať do rieky z cca 5 metrového mostíka. Naše mužské polovičky sa samozrejme nenechali dlho prehovárať a vyskúšali si to. Keď sme ale videli, že niektorí mali celkom problém dostať sa naspäť k brehu kvôli dosť silnému prúdu, radšej sme si to rozmysleli.

Po skokanskej prestávke sme pokračovali v raftovaní, prekonali sme pár momentov, kde sme nemali ďaleko od pádu, ale čím viac sme pádlovali, tým viac sme si verili a pobyt na člne sme si naozaj užili :). Celá trasa časovo veľmi záleží od hladiny vody a rýchlosti prúdu, v našom prípade sme to absolvovali asi za hodinku a pol, keďže bola voda pomerne rýchla (kvôli dažďu). Bola som rada, že to netrvalo dlhšie, lebo počasie bolo chladné a pochmúrne (síce koniec augusta), mala som mokro v topánkach a krehli mi ruky. Ale zážitok je to určite pekný, príroda okolo Salzy je krásna a raftovanie sa dá príjemne spojiť s turistikou v národnom parku. Cena takejto raftovej túry je okolo 50 EUR na osobu.

Návrat do oblasti Gesäuse

V októbri naša cesta znovu smerovala do národného parku Gesäuse, konkrétne neďaleko obce Lacken. Tu sme absolvovali cca 4 hodinovú túru smerom k chate Haindlkarhütte. Začiatok cesty je ľahký, dokonca po asfaltovej ceste, tá sa neskôr zmení na kamenistú lesnú cestičku a začína prudšie stúpanie. Po asi hodinke cesty sa ocitneme v kosodrevine a teda máme oveľa krajší výhľad ako predtým. Chata Haindlkarthütte je v tomto období už zatvorená, tak sme sa len osviežili tým, čo sme si zabalili a pokračovali ďalej.

Posledný úsek cesty bol pomerne strmý, ale odmenil nás nádherným výhľadom na okolité hory vrátane Haindlwaldspitze. Pomaly sme začali klesať až sme sa dostali naspäť k parkovisku pri Weidendome. Od Weidendomu máte možnosť mnohých túr, po zaparkovaní sa stačí zastaviť pri tabuli a rozhodnúť sa koľko máte času a energie. Neďaleko od Lacken je mestečko Admont, kde sme sa pred večerou poprechádzali, je tu pekný park s jazierkom. Nakoniec sme turistický deň ukončili v reštaurácii Gasthaus zur Ensbrücke a pochutnali si na výbornej cesnakovej polievke a rybke.

Prechádzka v okolí Leopoldsteiner See

Na druhý deň nás čakala prechádzka okolo Grüner See, žiaľ zobudili sme sa do upršaného rána. Podľa informácií od domácich sa návšteva oplatí najviac na jar, keď je hladina v jazere vysoká a vidieť v kryštáľovo čistej vode ponorené lavičky. Preto sme sa rozhodli zájsť alternatívne k jazeru Leopoldsteiner See, ktoré je priamo v obci Eisenerz, kde sme boli ubytovaní v Erzberg Alpin Resort. Jazero nás prekvapilo, okrem krásnej farby je okolo neho veľmi príjemná cca 30-40 minútová prechádzka. Žiaľ počas prechádzky sa poriadne rozpršalo, tak posledných 10 minút sme sa ponáhľali k autu. Napriek tomu sme si odniesli pár krásnych fotiek a spomienky na veľmi peknú turisticku oblasť v Rakúsku, kde sa určite oplatí zájsť.