Mount Fuji symbolom Japonska

Po rušnom Tokiu každému dobre padne výlet do prírody, kde niekoľko kilometrov nieje žiadny obchod či nestretnete žiadnych ľudí. Presne taká bola oblasť okolo najslávnejšej hory Japonska – Mount Fuji.

Pred cestou som mala na zozname tri destinácie neďaleko Tokia, ktoré sa považujú za top ciele keď chcete utiecť od ruchu veľkomesta. Prvou bolo Hakone, národný park asi hodinu od Tokia. Druhým na zozname bolo mestečko Nikko, o ktorom som čítala, že je extra pekné v období jesennej foliage (padanie listov). No a poslednou bola oblasť Fuji Five Lakes a konkrétne jazero Kawaguchi. Rozhodli sme sa pre možnosť číslo tri, pretože tu nájdete jedno z najznámejších foto miest na odfotenie Fuji. A tiež sme chceli vidieť Fuji z čo najbližšej vzdialenosti 😊.

Mount Fuji sa nám skrýva

Ku Kawaguchi sa najľahšie dostanete priamym autobusom z Tokia, zo stanice Shinjuku. Cesta trvá asi 1:30 a jednosmerný lístok stojí 2000 Yenov (16 Eur). Po asi hodinke cesty sa pred nami v diaľke objavila biela čiapočka Mount Fuji. Ale len na malú chvíľku a hneď potom znovu zmizla v oblakoch.

Počas týchto troch dní v oblasti Fuji Five Lakes som zistila, že vidieť naživo Mount Fuji je celkom náročné. Naozaj veľmi veľmi často sa skrýva v oblakoch. Prvý deň sme ho videli iba v túto krátku chvíľku z autobusu a potom dva dni nič.

Prichádzame do Kawaguchi a po ubytovaní sa vydávame na prieskum mesta. Hneď pred hotelom je veľký zábavný park. K samotnému jazeru je to asi 45 minút pešo. Po rušnom Tokiu nás celkom prekvapila infraštruktúra v tejto oblasti. Na niektorých úsekoch žiadne chodníky, večer žiadne pouličné osvetlenie. Mali sme celkom problém nájsť obchod či reštauráciu. Bola som naozaj prekvapená. Možno v lete v hlavnej sezóne je to iné, keď sem chodia stovky turistov kvôli výstupu na Fuji.

Múzeum s kimonami a jedno z top sushi

Navštívili sme múzeum Itchiku Kubota Art Museum, kde je výstava kimon a okrem toho krásna záhrada. Hralo to tu všetkými jesennými farbami. Múzeum nieje veľké, ale na fotenie je jeho záhrada ideálna. Je tu aj malá kaviareň, kde sa môžete občerstviť. V celej oblasti sa dá dobre prepravovať autobusom, dá sa kúpiť aj takzvaný Fuji Five Lakes Bus Pass. My sme ho nevyužili, ale nakoniec sme hovorili, že možno sme aj mohli. Lebo tých individuálnych jázd sme spravili dosť.

Od múzea sme sa prešli k jazeru a potom znovu autobusom pokračovali na hotel. Večer sme prvýkrát vyskúšali japonské wellness nazývané onsen. Ide v podstate o jeden bazén s horúcou vodou. A v niektorých onsenoch teda s poriadne horúcou vodou. Všetky onseny sú oddelené pre mužov a ženy a pred vstupom sa musíte posediačky osprchovať :). Keď onsen porovnám s wellnessmi, ktoré máme v Európe, tak majú ešte čo to na zlepšovanie. Keď je vonku zima, tak je to príjemné na chvíľku sa tu ohriať. Ale dlhšie ako 10-15 minút som nevydržala nikdy :D.

Aj keď je oblasť Kawaguchi dosť zabudnutou časťou Japonska, sushi reštauráciu (Shaw’s Sushi Bar & Dining) sme našli parádnu. Musím povedať, že jedno z najlepších aké sme v Japonsku jedli :).

Japonsko za dažďa

Ďalšie ráno sa zobúdzame do daždivého dňa. Dážď má isté výhody ako sme napríklad už zistili pri návšteve Hallstatt v Rakúsku. Podobne to bolo aj tu, všade bolo oveľa menej ľudí.

Prvou zastávkou je dedinka Oshino Hakkai. Sú tu tradičné japonské domy, vo vnútri už prispôsobené turistom a väčšina slúži ako obchod alebo reštaurácia. Keď je vonku pekne musí tu byť hrozne veľa ľudí. Teraz sme tu videli tiež desiatky čínskych turistov, ale nebolo to až také hrozné. V strede dedinky je jazierko s rybami, v ktorom je čistučká voda, ktorú môžete piť.

Po trošku rušnejšej dedinke Hakkai sa presúvame k Shrine Ararayiama (v preklade svätyňa). Tu nestretneme takmer ani nohu, keďže dosť silno prší. O to viac sa nám tu páči a prechádzame sa popod červené stĺpy lemujúce cestičku vedúcu k malému chrámu. Len pár zastávok od Ararayiama nájdeme ešte krajšiu svätyňu a tou je Shinto shrine. Už len pompézny príjazd stojí za to, lemovaný obrovskými stromami a stĺpmi.

Mount Fuji v plnej kráse

Dážď pomaly ustupuje, ale keďže sme dosť uzimení, hľadáme nejaké miesto kam by sme sa mohli schovať. Trochu sme sa obávali, kde to bude, keďže okolie tejto oblasti je dosť vyľudnené. A zrazu z ničoho nič nachádzame maličkú pekáreň s voňajúcim čerstvým pečivom a kávou (podotýkam, že pekárne sú v Japonsku dosť nezvyčajné). Neodolali sme si 3x po sebe niečo teplé a chrumkavé objednať! Poriadne najedení pokračujeme pešo k hotelu. Zastavujeme v supermarkete, keď zrazu vykukne v diaľke niečo spoza oblakov. Majestátne Mount Fuji! A po chvíľke je zase preč :).

Ten najkrajší pohľad zažijeme na druhý deň ráno, keď ešte za tmy vstávame a vydávame sa na východ od hotela asi 40 minút pešo. Jedno z najfotogenickejších miest Mount Fuji je práve Chureito pagoda. Po poriadnej šlapačke hore schodmi sa pred nami objaví krásna červená pagoda s vycifrovanou strechou. Len kúsok nad ňou je malá výhliadka, kde už stálo kopec fotografov so statívmi čakajúcimi kedy Fuji vykukne. Robin mi neveril, že Fuji ešte počas dovolenky v Japonsku uvidíme. A zrazu sa kopec začal črtať a vyjasňovať viac a viac. Bol to nás najkrajší zážitok celej dovolenky. Urobili sme asi 200 fotiek a nevedeli sa toho výhľadu nasýtiť. Takže ak môžem odporučiť, čo určite nevynechať v Japonsku, tak je to jednoznačne výhľad na Mount Fuji pri východe slnka.

Náš pobyt v oblasti Mount Fuji sa pomaly končí. Ďalšou zastávkou je Osaka kam ideme shinkanzenom z mestečka Mishima. Ale o tom viac až v ďalšom článku :).

.