Neapol – nie len rodisko pizze

Kampánia a jej hlavné mesto – Neapol som zatiaľ na svojom cestovateľskom zozname nemala a som veľmi rada, že sme sa tentokrát rozhodli zamieriť práve sem. Mesto má úžasnú atmosféru, ktorú cítite už len pri prvom vystúpení z autobusu z letiska – ruch, trkotajúci taliani, trúbiace autá a zmes najrôznejších vôní. Pred touto návštevou som o Neapole nevedela veľa, snáď len toľko, že tu vnizkla pizza a tak nejako matne som si pamätala, že to nieje práve najbezpečnejšie a najčistejšie mesto. Čo sa však týka bezpečnosti či čistoty, môžeme Neapol porovnať s množstvom iných európskych metropol, kde si tiež musíte dávať pozor na veci. Historické centrum mesta je veľmi pekné, úzke uličky a v každom dome malá kaviareň, pizzeria či trattoria (typická talianska reštaurácia) alebo obchodík. Okrem toho je Neapol známy množstvom kostolov, nenápadne sa nachádzajú na každom kroku, medzi najznámejšie patrí kostol Gesu Nuovo, slávny vďaka doktorovi Giuseppe Moscati, ktorý liečil chudobných a bol vyhlásený za svätého. V kostole si môžete prezrieť jeho izbu a zaujímavosťou sú malé obrázky na stenách zobrazujúce rôzne časti ľudského tela. Taktiež tu uvidíte jeho sochu podávajúcu ruku a množstvo ľudí, ktorí veria, že keď sa tejto ruky dotknú, ostanú zdraví. Ďalším slávnym kostolom alebo teda kaplnkou je Cappella Sansevero, v ktorej môžete vidieť sochu zakrytého Krista (Cristo velato). 

Historické centrum Neapola je plné významných budov a miest, ktoré stoja za návštevu. My sme medzi prvými navštívili takzvanú uličku remesiel (Via San Gregorio Armeno), v ktorej si môžete kúpiť tradičné suveníry ako napríklad sošku bábky pulcinelly alebo pomaľované bubny s motívami Neapola a okolitej krajiny. Len kúsok od uličky remesiel sa nachádza ďalší známy neapolský kostol a tým je Chiesa di San Domenico Maggiore. Ak budete pokračovať ďalej po ulici Via Benedetto Croce dostanete sa až na námestie Piaza del Gesú Nuovo, kde má svoje sídlo už spomínaný kostol Gesu Nuovo.

Okrem toho odporúčam navštíviť kláštor Complesso Monumentale di Santa Chiara, kde sa síce platí vstupné, no záhrady tohto miesta sú naozaj krásne. Okrem záhrad s citrónovníkmi, rôznymi kvetinami, fontánou a hlavne mozaikami a stĺpmi zdobenými úžasnými maľbami tu nájdete aj malé múzeum. V záhradách je úplne iná atmosféra ako vonku za bránami tohto miesta, je tu ticho a kľud ako keby sme sa ani nenachádzali v rušnom a hlučnom Neapole. Zo záhrad pokračujeme v ceste až sa ocitneme na jednej z najrušnejších ulíc Neapola a tou je Via Toledo. Známa hlavne kvôli množstvu obchodov, na jednej strane s námestím Piazza Dante a na druhej strane námestie Piazza del Plebiscito prirovnávané často k námestiu Sv. Petra v Ríme. Ak vás počas prechádzky po Via Toledo prepadne chuť na niečo sladké, zastavte sa na výbornú zmrzlinu Fantasia Gelati. Pri Via Toledo sa nachádza aj španielska štvrť, ktorú nám neapolčanka Maria, u ktorej sme mali rezervované ubytovanie, neodporučila navštíviť vo večerných hodinách. Naopak cez deň tu vyzdvihla jednu veľmi dobrú a známu trattoriu s názvom Nennella. Žiaľ keď sme sa rozhodli ju navštíviť, museli sme odbočiť dosť ďaleko z hlavnej ulice Via Toledo a neboli tu takmer žiadni ľudia, len dosť tmavé úzke ulice. Preto sme sa nakoniec vrátili a zamierili na výborné cestoviny do pizzérie a trattorie O‘ Munaciello na námestí Piazza del Gesú Nuovo. Z Via Toledo sa môžete pozrieť aj do galérie Umberto I, ktorá pripomína milánsku galériu Vittorio Emanuelle II. Neďaleko námestia Piazza del Plebiscito je hneď niekoľko miest, ktoré stoja za pozornosť. Z budov je to divadlo Teatro San Carlo, bazilika Reale San Francesco di Paola alebo kráľovský palác. Pre milovníkov kávy a kaviarní sú tu dve miesta, ktoré odporúčam navštíviť. Prvé z nich je slávna, historická kaviareň Gambrinus, ktorá mne osobne pripomínala Hotel Sacher vo Viedni a nazvala by som ju tak trochu príliš turistickou :). Na kávu by som viac odporučila kaviareň Il Vero Bar del Professore, kde chodia domáci na obľúbenú kávu „na stojáka“. Cena za ňu je v porovnaní s kávou, keď si chcete sadnúť o polovicu menšia a vraj len turisti si v Neapole zvyknú v kaviarňach posedieť a sú ochotní zaplatiť vyššiu cenu. Mne osobne to však vôbec neprekážalo, ceny boli úplne normálne aj keď sme si sadli k stolu, od 1 eura za espresso po cca 2 eurá v centre mesta. Samozrejme po celodennom chodení po meste sme si chceli pri káve aj oddýchnuť, nie ju len do seba „hodiť“ a pokračovať v ceste :). Ku káve často patrí dobrý sladký koláčik a v Neapole sú najobľúbenejšími sladkosťami takzvaná baba, sladké cesto namočené v alkohole, najčastejšie v limoncelle alebo sladké sfogliatelle, plnené ricottou s pomarančom alebo pudingom či nutelou. Mňa oslovili aj malé pudingové tortičky s lesnými jahodami. Sladké raňajky sme si užívali každé ráno, keď nám Maria chodila kúpiť čerstvé pečivo do blízkej pasticcerie.

Pri spomínanom námestí Piazza del Plebiscito je to už len kúsok k moru, do prístavu a ku hradom Castel Nuovo a Castel dell’Ovo. Blízko hradu Castel Nuovo (metro stanica Municipio) sa nachádza prístav odkiaľ plávajú lode na okolité ostrovy napríklad na Capri alebo Ischiu. Konkrétne sa toto miesto nazýva Molo Beverello. Čo sa týka dopravy po Neapole, využívali sme len metro a jedine na letisko a z letiska sme sa dostali autobusom (Alibus, cena jednej jazdy medzi stanicou Garibaldi v centre Neapola a letiskom je v trafike 3 eurá, priamo u šoféra 4 eurá). Metrom sa však vrámci mesta dostanete takmer všade, jednorazový lístok stojí okolo 1.20e, podľa toho ako ďaleko cestujete a pri kúpe lístka musíte vždy uviesť na akú zastávku máte namierené. Okrem metra a Alibusu sme ešte využili vlak Circumvesuviana, ktorým sme sa odviezli do Pompejí (cesta trvá asi 45 minút, vystúpiť musíte na zastávke Pompei Scavi).

Pompeje – dávne mesto neďaleko Vezuvu

Na výlet do Pompejí sme sa vybrali hneď ráno a dobre sme urobili, lebo keď sme z nich odchádzali uličky mesta už boli poriadne preplnené turistami. Brány dávnych Pompejí sa otvárajú už od 8:30 ráno, hneď ako vystúpite z vlaku Circumvesuviana kráčajte asi 200 metrov rovno a po ľavej strane je vchod s kasou, kde kúpite lístok. Ak nemáte záujem o sprievod v skupine prípadne audioguides, nenechajte sa zlákať na pozvania domácich hneď po vystúpení z vlaku. Tu sa nachádza predajňa len skupinových zájazdov so sprievodcom do Pompejí a cena 12 euro je rovnaká ako za samotný vstup do Pompejí len aby vás ešte viac zmiatla :). Čiže celkovo vás v tomto prípade výjdu Pompeje 24 euro.

Pri kase si nezabudnite zobrať mapku Pompejí (v info stánku), kde okrem samotnej mapy nájdete aj krátke popisy k jednotlivým významným budovám v Pompejách (v angličtine). Hneď potom začíname našu cestu po tomto starovekom meste. Pompeje sa začali prvýkrát osídlovať už 3000 rokov pred Kristom. Časom sa z mesta stalo významné obchodné stredisko a neďaleký Neapol bol oproti nim iba obyčajné malé mestečko. Etruskovia, Samniti či Rimania tu každý deň pracovali, venovali sa svojim remeslám alebo si užívali voľný čas v kúpeľoch. Za svojho rozkvetu malo mesto až 20 000 obyvateľov, no v roku 79 pred Kristom nastal pád tohto významného mesta keď sa zobudila neďaleká sopka Vezuv. Mesto bolo kompletne zasypané niekoľko metrov hrubou vrstvou popola.

Prekvapilo ma ako krásne sa niektoré miesta v Pompejách zachovali. Veľmi sa mi páčili mozaiky, pre mňa neuveriteľné ako sa po toľkých rokoch mohla na nich stále zachovať farba. Odporúčam dopredu si doma zistiť čo presne vás v Pompejách zaujíma, lebo vidieť úplne všetko je takmer nemožné. Medzi najvýznamnejšie miesta patrí Hlavné fórum, Bazilika, Jupiterov chrám, Amfiteáter či Apolónov chrám. Odporúčam sa poriadne natrieť krémom a doniesť si vodu, aj keď na niektorých miestach sú studne s pitnou vodou. Zaujímavý je aj dom slúžiaci ako nevestinec, kde si môžete prezrieť kamenné postele a kresby na stenách s erotickou tématikou.

Neapol – jedlo, futbal či podzemie?

Ako už väčšina vie, Neapol je rodisko pizze. A každý kto sem príde na dovolenku chce ochutnať tú najlepšiu, alebo najstaršiu či najslávnejšiu pizzu. Ja osobne si myslím, že takmer v každej pizzérii dostanete výbornú pizzu aj bez toho aby jej meno svietilo na rebríčku Tripadvisoru. No pre tých, ktorí chcú naozaj zájst do tých slávnych, prvou z nich je Pizzeria Di Matteo, na ktorú sú rady na obed či večer a keby tam tieto rady neboli, ani si ju nevšimnete. Nenápadny drevený vchod, za ním pult s pizzou do ruky a v rohu pec na pizzu. Matteo sa nachádza na ulici Via dei Tribunali a podľa našej domácej Marie je najvhodnejšie sem zájsť okolo 12.00 na obed alebo 19.00 večer. My sme sa najedli tiež na Via dei Tribunali, ale v menšej domácej pizzérii Attanasio a boli sme veľmi spokojné :). Za najstaršiu pizzériu v Neapole je považovaná Antica Pizzeria Port‚Alba a samozrejme vďaka svojmu menu sa tiež pripravte na davy turistov a dlhšie čakanie. Nájdete ju na ulici Via Port’Alba.

Ak sa už nachádzate v historickom centre, spomeniem ešte pár atrakcií, ktoré pútajú pozornosť turistov. Prvou je svätyňa futbalistu Diega Maradony, v ktorej môžete uvidieť kúsok jeho vlasov a nachádza sa pri bare Nilo a fanúšikovia futbalu sem radi zájdu a odfotia sa pri nej. Mimochodom aj náš futbalista Marek Hamšík je tu celkom populárny a jeho tvár vidíte vyobrazenú v nejednom suvenírovom obchode :). K Neapolu patrí okrem futbalu návšteva podzemia tohto mesta. Na viacerých miestach môžete nazrieť do tmavých útrob, jedným z najznámejších je Napoli Sotterranea, kde uvidíte podzemné ulice alebo napríklad rímske divadlo či aquadukt.

Z významných stavieb by som ešte spomenula katedrálu Duomo, neďaleko ktorej sme bývali a vo večerných hodinách odporúčam si tu dávať väčší pozor na veci. Okrem vreckárov na ulici by som upozornila aj na skútristov, ktorí často chodia veľmi blízko chodcov a tým pádom je pre nich ľahké stiahnuť nejakej dáme kabelku z pleca. Duomo je v súčastnosti sídlom neapolského arcibiskupa. Ak budete pokračovať po Via Duomo dostanete sa až na ulicu Via Foria odkiaľ je to už len kúsok k Piazza Cavour a Piazza Museo, kde sa nachádza slávne archeologické múzem. My sme žiaľ návštevu tohto múzea nestihli, no patrí vraj medzi najkrajšie a najväčšie múzeá svojho druhu v Taliansku a nájdete tu mnohé významné archeologické artefakty z Pompejí či Herkulanea.

Takže na záver malé zhrnutie výletu do tohto krásneho mesta. Neapol je živý, temperamentný ako jeho obyvatelia a plný dobrých vecí ako je pizza, sladké limoncello, vynikajúca káva, množstvo histórie na malom kúsku či tajuplného podzemia. Ak sa sem vyberiete na dovolenku, odporúčam nevziať si sem kolieskový kufor, pretože takmer v celom centre sú nerovnomerné dlaždičky po ktorých sa vám kufor bude veľmi ťažko tlačiť. Čo ale určite odporúčam nájdete v nasledujúcom zozname:

1. pizza – ten kto bol v Neapole a neochutnal pizzu (odporúčam Margheritu) ako keby tu ani nebol
2. ulička remesiel – milý kúsok mesta s drobnosťami na pamiatku
3. káva – konkrétne espresso, je jedno kde, ale MUSÍTE ochutnať :)
4. kláštor di Santa Chiara – krásna kvetinová oáza v centre mesta
5. ruch na Via Toledo so zastávkou na zmrzlinu Fantasia Gelati

Článok o ostrove Capri, ktorý sme navštívili počas našej návštevy Neapolu už čoskoro :).