Nezabudnuteľné výhľady pobrežia Amalfi

A je to tu opäť – dovolenka v našom obľúbenom Taliansku :). A keďže sever máme už celkom pochodený, smer je tento krát na juh – pobrežie Amalfi.

Neapol sme pri návšteve Amalfi tentokrát vynechali, jednak preto, že som tu už v roku 2016 bola a jednak takto veľké mestá nie sú úplne prispôsobené pre karavany. Pobrežie Amalfi je od Neapolu menej ako hodina cesty autom, takže ak ste tu ešte neboli a máte dostatok času, určite odporúčam navštíviť obe oblasti.

Amalfi pobrežie je asi najznámejšie svojimi výhľadmi a veľmi úzkymi cestami, ktoré spájajú malé mestečká s farebnou architektúrou a plážami s čiernym pieskom. Marec možno nieje úplne typický mesiac na cestovanie do tejto oblasti, ale za mňa to bolo ideálne obdobie. Dôvodov je hneď niekoľko – počet turistov a teda všade, kde sa vám zapáči kaviareň, reštaurácia či foto miesto, sa môžete bez problémov zastaviť. Cesty sú poloprázdne, neviem si úplne predstaviť premávku na tých úzkych cestách (v kombinácii so šialene jazdiacimi autobusármi) v hlavnej sezóne. Teploty cez deň sú ideálne, hlavne ak sa rozhodnete pre turistiku, čo je v tejto oblasti obľúbená aktivita. Pláže sú prázdne, čo zaručí krajšie fotky :).

Cesta bohov, farebné Positano a stovky schodov

Najslávnejšou turistikou na celom polostrove je jednoznačne takzvaná Cesta bohov alebo v taliančine Sentiero degli dei. Slovíčko Sentiero si zapamätajte, lebo je to v preklade turistický chodník a teda pod týmto názvom môžte hľadať turistické trasy aj inde po Taliansku. Existuje viacero možností odkiaľ absolvovať cestu bohov, no nám sa najviac pozdávala alternatíva z dedinky Pianillo. Súradnice parkoviska: 40.6250307, 14.5353892. Hneď pri parkovisku je vynikajúca reštaurácia Punto Ristoro Il Caffè Degli Dei. Prechádzka do prvého mestečka Nocelle trvá niečo okolo hodiny. Cestou sem sú skoro po celý čas pred vami krásne výhľady na more a samotné pobrežie. Odtiaľto vidieť krásu Amalfi pobrežia, skalnaté útesy a maličké mestečká.

Prichádzame do Positano, ale ešte predtým ako vojdeme do samotného centra nás čaká niekoľko schodov. Neviem úplne presne koľko ich bolo, ale na druhý deň sme mali peknú svalovicu na lýtkach. Prvou zastávkou bolo samozrejme espresso, odporúčam malú kaviareň Li Galli Bistrot. Je odtiaľto krásny výhľad na Positano. Z kaviarne je to do centra už len kúsok, takto v marci je tu všade kľud a ľudí tak akurát. Nieje síce všetko otvorené, no obchádzame malé talianske módne butiky, kde sa sem tam zatúla nejaký turista alebo domáci. Z každej strany je vidieť a aj cítiť citróny, Amalfi je totižto veľkým pestovateľom citrónov a konkrétne tých veľkých, ktoré mi pripomínali skôr tekvicu :D. Taktiež odtiaľto pochádza likér limoncello, takže ak ste ho ešte nikdy nepili, je tu ten správny čas.

Pláž v Positane má čierny piesok a výhľad je krásny do všetkých svetových strán – čistučké more, romantické farebné domčeky, či kopce v pozadí. Prešli sme sa popri pláži a vydali sa späť do centra hľadať autobus, ktorý by nás pomaly dopravil naspať do Pianillo. Kvôli zosuvu pôdy však autobusy končili svoju trať skôr a tak sme sa dostali iba kúsok pred mestečko Furore. Tu sme si pozreli slávny most a pláž Fiordo di Furore no a odtiaľto sme si vyšľapali 600 výškových metrov a stovky schodov až do Pianillo. Výhľady stáli samozrejme počas celej cesty zato, takže určite odporúčam :).

Večer v Amalfi a výhľady z Vietri sul Mare

Ako som už spomínala, karavan na Amalfi pobreží nieje úplne ideál. Aj preto sme sa rozhodli využiť domácky spôsob dopravy a tým je autobus. Okrem toho je to aj celkom zážitok a niekedy až nepochopiteľné ako sa na tak úzkej ceste dokážu vyhnúť hneď 2 autobusy!

Našou „základňou“ bolo mestečko Vietri sul Mare, polohou len kúsok od susedného väčšieho mesta Salerno. Základňou práve preto, že sme tu našli parking s výhľadom na mesto aj na more. Síce blízko stanice, no noci sú tu kľudné, vlaky chodili len sem tam cez deň (ďalšia výhoda mimo sezónneho cestovania :)). Mestečko má pekné centrum, zdalo sa mi menej turitické ako zvyšok miest na pobreží Amalfi. Zastávka MHD bola kúsok od parkoviska a tak sme už pár minút pred plánovaným odchodom dupkali na nástupišti. Autobus z Vietri sul Mare smer Sorrento cez Amalfi a Positano premával v marci cca 2x za hodinu, ku večeru to už bolo menej (cestou späť z Amalfi to bolo už len 1x za hodinu, cca o 20.00).

Cesta trvala okolo hodiny, ale celý čas je na čo pozerať. Môj žalúdok si to úplne neužíval, hlavne prudké brzdenie. Naším cieľom bolo mestečko Amalfi. Autobus stojí hneď v centre, čo je zároveň veľmi blízko mora a móla odkiaľ je pekný večer na mesto. Dá sa odtiaľ prejsť po Via Lungomare až k druhej mestskej pláži a do prístavu.

V meste sa už pomaly stmievalo a teda pohľad na vysvietené domčeky v kopcoch stál za to. Kúsok od pobrežia je námestie s katedrálou di Sant Andrea, naozaj krásna stavba. Okrem toho nechýba na námestí Piazza Duomo niekoľko kaviarní so stoličkami vonku. Od námestia vedie hlavná ulica Via Lorenzo smerom do vnútra mesta. Po jej obvode nájdete kopec obchodov a reštaurácií. Aj nás zlákala atmosféra večerného mesta a počasie bolo príjemné, takže sme si sadli na terasu taverny Masaniello. Odtiaľ už smerujeme naspať k autobusom, zastávku nájdete priamo na námestí Piazza Flavio Gioia, je tu aj veľké parkovisko.

Pobrežie v tieni slávy Amalfi – Cilento

Nasýtení výhľadmi Amalfi pokračujeme južnejšie do síce možno trošku menej známej časti Talianska, no určite nie menej zaujímavej. Cilento patrí do regiónu Kampánia a hneď prvou zastávkou bol slávny chrám Paestum alebo trošku Grécka v Taliansku :).

Cestou sem od Salerna už bolo vidieť, že sme v menej luxusnej časti krajiny v porovnaní s Amalfi. Cesty, ulice aj mestečká už pôsobili obyčajnejšie, jednotlivé centrá miest boli plné domácich, nebolo vidieť ani toľko reštaurácií či hotelov. Paestum sa zrazu pred nami vynorilo z ničoho nič a pôsobilo na živo oveľa mohutnejšie ako na fotke. Myslela som si, že uvidím maximálne jeden chrám, na moje prekvapenie však boli hneď tri. Chrámy boli postavené niekedy okolo roku 500 pred Kristom a doteraz sú vo veľmi zachovalom stave. Do areálu sa platí vstupné (v marci to bolo 10 EUR na osobu), ale fotiť si ich viete aj spoza plotu :). Čaro majú hlavne večer, keď sa zotmie a chrámy sa rozsvietia.

Kúsok od Paestum je jedno z najväčších miest tejto oblasti a tým je Agropoli. Má veľmi pekné historické centrum s hradom Castello Angionino Aragonese odkiaľ je výhľad na pobrežie a prístav. Ak budete pokračovať ešte kúsok ďalej do vrchov nad Agropoli, natrafíte až na malú dedinku Castellabate. Tu sme strávili noc s výhľadom na pobrežie a pre mňa jedno z najkrajších miest na tomto pobreží. Dedinka je na kopci a teda máte výhľady pri dobrej vidieľnosti na Amalfi.

V marci tu ťažko nájdete turistu, vlastne aj domácich tu veľa nieje :). Cestou do malého historického centra, kde sa všetko pripravuje na sezónu, maľujú a šmirgľujú sa dvere obchodov a reštaurácií, si vychutnávame espresso na slniečku na námestí. Potom sa zastavíme v malom supermarkete, kde sa stretávajú domáci, všetci sa poznajú a predavačky presne vedia čo ktorý zákazník prišiel kúpiť. Kúpim si tu čerstvý taliansky chlieb a nakoniec si vychutnáme obed s výhľadom na more a pomaly pokračujeme na juh.

Talianske Rio – Maratea

Poslednou zastávkou oblasti Cilento bolo mesto Maratea. Nazývané aj talianske Rio, pretože tu nájdete nad mestom sochu Krista podobnú tej slávnej brazílskej. Mne sa ale rátala hlavne samotná cesta od Agropoli po Marateu. Celý čas sa ide po pobreží po skalnatom útese. Samotná Maratea bola večer úplne ľudoprázdna a až trochu strašidelná, pretože tu práve fúkal dosť silný vietor. Socha Krista bola však krásne vysvietená a vynímala sa nad mestom.

Ráno sme si privstali aby sme ešte pred raňajkami absolvovali turistiku k tejto slávnej soche. Začiatok je hneď pri parkovisku Parcheggio Multipiano, kúsok od policajnej stanice. Schodami prejdete až k kostolu Chiesa della Madonna delle Grazie odkiaľ už vedie jasný chodník až k hornému parkovisku (tu sa dá alternatívne zastať ak by ste sa chceli prejsť k soche bez turistiky). Prechádzka trvá niečo okolo 45 minút až na vrchol. Dole sme sa vybrali rovnakou cestou a za odmenu sme si užili croissant a espresso v kaviarni na námestí.