Raňajky s mníchmi a japonské Alpy

Po troch dňoch strávených v Kyote a Osake sa z ruchu veľkomiest presúvame do japonských hôr do oblasti prezývanej japonské Alpy. Konkrétne naša cesta smeruje do mestečka Koyasan.

Koyasan nám odporučila kamarátka a hlavnou atrakciou tohto miesta je pobyt v budhistickom chráme. Samotná rezervácia ubytovania mi dala celkom zabrať. Koyasan je mestečko na kopci Koya a je to centrum budhizmu shingon. Tento typ budhizmu tu v roku 805 zaviedol Kobo Daishi – jedna z najvýznamnejších japonských náboženských postáv. Dnes je meste známe práve vďaka pobytom v chrámoch (nazývané shukubo).

50% chrámov samozrejme nemá internetovú stránku. Zo zvyšných 50% len asi 20% v angličtine a z toho zvyšku mi odpísali dva chrámy. Je možné urobiť všeobecnú rezerváciu cez oficiálnu stránku Koyasan. Ja som uprednostnila kontaktovanie samotných chrámov, lebo ma celkom zaujímali recenzie. Niektoré recenzie boli dosť negatívne a aj preto som niektoré chrámy zamietla. Nakoniec sa mi jeden s celkom dobrými recenziami ozval a teda som ubytovanie zajednala – chrám Muryokoin.

Prvé stretnutie s mníchmi

Už samotný príchod do mesta je výzva sama o sebe. Z Osaky sem chodí vlak, ale žiaľ nie priamy. Po dvoch prestupoch sa konečne dostávame pod lanovku. Lanovka je tiež atrakciou, pretože stúpa pod dosť veľkým sklonom. Samozrejme aj v prípade Koyasanu je možné si už v Osake kúpiť rôzne typy lístkov. Ponúkajú rôzne zvýhodnené možnosti, keď sa chcete aj v samotnom Koyasane prepravovať autobusom. My sme si tento „Kombi lístok“ nakoniec kúpili, pretože sa to cenovo oplatilo aj napriek tomu, že autobus v Koyasan sme nepotrebovali.

Po výstupe z lanovky cítiť, že sme vo vyššej nadmorskej výške – teplota je nižšia a vzduch je sviežy. Celé mesto je v horách, obkolesené zeleňou. Ubytovanie sme našli veľmi rýchlo, pretože pri vystúpení z lanovky nás hneď nasmerovali do správneho autobusu a povedali nám kedy vystúpiť. Privítanie v chráme bolo veľmi príjemné. Po vyzutí (v chrámoch sa chodí iba v špeciálnych papučiach) nás usadili do vyhriatej miestnosti. Doniesli nám čaj a malé sladké koláčiky. Potom nám pridelili jedného z mníchov, ktorý nám ukázal izbu. Izby sú zariadené v typickom japonskom štýle – slamené podlahy, drevené steny a stoly a stoličky bez nôh. Žiadna posteľ, len matrace. Čakala nás prvá noc na takzvanom futone (špeciálny matrac, na ktorom spia Japonci).

Prechádzka cez najväčší japonský cintorín

Okrem samotných chrámov je v Koysan velkou atrakciou cintorín Okunoin. Ide o najväčší cintorín v krajine. Prechádzka k hlavnému chrámu trvá cca 45 minút. Ale aj keď hovoríme o cintoríne, prechádzka je veľmi príjemná lebo vedie cez hustý les. Vysoké stromy lemujú chodníček a keď sa trošku zotmie, cestu osvetľujú kamenné stlpy s lampou vo vnútri. Na jednej strane trochu strašidelné, ale ideálne na fotky 😊.

Po prechádzke sa vraciame do chrámu, lebo nás čaká večera. Žiaľ po dosť dlhej čakacej dobe zisťujeme, že na nás mnísi zabudli. Dodatočne nám jedlo doniesli do izby. To je však trochu škoda, lebo normálne je večera s viacerými mníchmi a popri večeri vysvetľujú a rozprávajú viac o ich živote. Podobne na tom boli raňajky, tiež donesené do izby. Všetky jedlá v chrámoch sú čisto vegetariánske. Ale zážitok bola ranná omša. Tam sú pozvaní všetci, ktorí sú ubytovaní v chráme. Začína skoro ráno o pol 6. Musím povedať, že čas mi vyhovoval, pretože tú noc som spala veľmi zle. Vankúš bol ako keby plnený hrachom a futon trvdý ako by som spala na zemi. Takže som sa nemohla dočkať rána. Omša trvala dve hodiny a priamo turisti boli zapojení na konci do určitých rituálov. Síce sme ničomu nerozumeli, no po skončení omše jeden z mníchov prišiel k nám a stručne nám všetko preložil do angličtiny.

Celkovo musím povedat, že som od Koyasan čakala viac. Mnísi sa nakoniec (teda aspoň niektorí) ukázali ako dosť neslušní a za tú cenu (180 Eur pre dvoch raňajky a večera) to ani čo sa týka jedla ani služieb nestálo.

Odchod na sever Japonska – Alpy čakajú

Po raňajkách v chráme pokračujeme smer Kanazawa a do oblasti nazývanej japonské Alpy. Ide sem vlak priamo z Osaky. Kanazawa je veľké mesto odkiaľ mnoho turistov podniká výlety do neďalekých japonských Álp. Taký bol aj náš plán. Chceli sme si požičať auto a za dva dni prezrieť najkrajšie časti. Hlavnou atrakciou Kanazawy je kráľovský palác s krásnou záhradou. Večer niektoré dni v tyždni aj pekne vysvietený. Potom sme sa prešli do štvrte gejší, ktorá sa mi páčila oveľa viac ako v Kyote. Drevené domčeky lákali na posedenie pri čaji. Ak budete v Kanazawe hľadať kúsok Európy a dobré pivo, odporúčam Oriental Brewery :).

Japonská turistika

Pôvodný plán bol, že v Kanazawe zoberieme auto a celú oblasť japonských Álp si prezrieme vďaka autu. S požičovne sme odišli s prázdnymi rukami, pretože sme si žiaľ dopredu nezistili, že potrebujeme medzinárodné povolenie (International Driving Permit). A na počkanie sa už žiaľ nič vybaviť nedalo.

Alternatíva bol vlak. Nasadáme na vlak smerujúci do Takayama. Cesta bola nakoniec lepšia ako sme čakali. Celý čas sa vlak vlnil pomedzi farebné lesy, okolo rieky, dokonca kde tu malý vodopád. Takayama je veľmi pekné mesto s tradičnými japonskými domami v centre. Zažili sme tu najlepšiu ochutnávku saké – za cca 8 eur na osobu sme mohli ochutnať 10 druhov saké! A ešte nám aj ostali poháriky :). Po ochutnávke nám bolo samozrejme hneď veselšie, ale nám aj vyhladlo. Odporúčam výborné miesto na curry – Jackon Curry.

Okrem prechádzky po centre sme si ešte požičali bicykle a previezli sa k japonskému skanzenu – Hida Folk village. Tu nás privítala krásna foliage – nádherne sfarbené listy stromov a kríkov. V strede jazierko a obkolesené tradičnými drevenými domami. Domy tu ale pôsobili oveľa mohutnejšie ako inde, mali hrubé strechy a múry typické pre túto vysokohorskú oblasť.

Turistika v Kamikochi a konečne japonské Alpy

Kamikochi je jednou z obľúbených turistických oblastí Japonska. Z Takayama sa sem dá dostať autobusom s 1 prestupom. Turistika je tu vhodná pre začiatočníkov aj pokročilých. My sme si zvolili stredne dlhú trasu a bola o to príjemnejšia, že šlo o okruh.

Po vystúpení na hlavnej autobusovej stanici je dobré si hneď zaistiť lístok na cestu späť. Autobusy chodia len v určitých intervaloch a teda je dobré mať miestenku, lebo sú často plné. Naša cesta pokračovala ďalej do Tokya a potrebovali sme sa dostať na shinkanzen v Nagane. Tam sme išli najskôr autobusom do mesta Matsumoto a odtiaľ vlakom do Nagana. Z Nagana už premáva priamy shinkanzen do Tokya.

Stretnutie s obyvateľmi Kamikochi

Okolie zastávky v Kamikochi je rušné, turisti sa obúvajú a pripravujú na turistiku, občerstvujú a vysedávajú na káve. Tečie tu rieka Azusa, na ktorej oboch stranách nájdete zopár obchodov so suvenírmi, reštaurácie alebo len lavičky a stoly vhodné na piknik. Prechádzame cez mohutný drevený most a začíname s turistikou. Veľmi pekne upravený chodník vedie hlbšie do lesa. A v tom nás prekvapí pišťavý zvuk a priamo oproti nám si vykračuje makak :). Veľká opica s červeným zadkom, ktorá keby na mňa vyskočí asi mi nieje všetko jedno. Nenápadne sme popri nej prešli. Potom sme si všimli, že ďalšia sedí na strome.

Na záver prechádzky sme ďalšie stádo opíc sledovali zdiaľky. Robin si ich išiel pofotiť a mňa nechal sedieť oddychovať na lavičke. Ja si vyzujem topánky po únavnej túre a opaľujem sa na slniečku. Keď tu zrazu začujem šuchotanie, topánky obúvam rýchlosťou svetla a hľadám Robina. Najskôr som ho podozrievala, že ma chcel nastrašiť a zvuk spôsobil on. Tváril sa, že netuší o čom hovorím. A cestou späť na stanicu sa stretávame s ďalším makakom. Tentokrát sedí v tráve a niečo prežúva. Spoza nás vykukne nejaká turistka, ktorá bez rozmýšľania pristúpi k nemu aby si s ním samozrejme mohla spraviť selfíčko. Opica sa zľakne a dosť útočne dvihne ruky aby turistke pohrozila. Tá sa samozrejme zľakne tiež a ustúpi. Neuveriteľné čo si niektorí ľudia dovoľujú :(.