Zima pri Lago di Garda

Jazero Garda a talianske Dolomity patria medzi naše obľúbené destinácie v Európe a sú to miesta, kde môžete ísť naozaj v každom ročnom období. Okolo Silvestra sme sem zavítali prvý krát. Prekvapili nás dokonalo vyzdobené vianočné trhy v Arcu, príjemné prechádzky medzi Torbole a Rivou a v Dolomitoch krásne slnečné počasie a snežné túry ukončené horúcou čokoládou :).

Arco je predovšetkým mesto horolezcov a keďže aj začiatkom januára vládne v okolí jazera Garda mierne a nie veľmi studené počasie, viem si počas slnečného dňa predstaviť ísť na via ferratu alebo na skaly aj v tomto ročnom období. Aj v samotných uliciach Arca sem tam zazrieme lezcov vracajúcich sa z nejakej túry. My sme absolvovali prechádzku ku Castello di Arco. V zime je hrad otvorený iba do 15.00, takže vstup sme už nestihli, ale aspoň sme sa poprechádzali po okolí a užili si výhľad. O to lepšie nám chutilo varené víno na vianočných trhoch.

Trhy v Arcu patria jednoznačne k tým najkrajším v Taliansku. Nasvietené domy, atrakcie pre deti, výzdoba od výmyslu sveta. No a samozrejme stánky s najrôznejšími vôňami, odporúčam ochutnať tradičné varené víno vin brulé alebo silnejšie no veľmi chutné bombardino. A samozrejme kopec domácich si vychutnáva prosseco či klasické víno.

Garda a jej zimné prechádzky

Aj keď niekto nepatrí medzi veľkých športovcov, v okolí Gardy sa nájdu aktivity aj v januári, ktoré potešia každého. Odporúčam len takú obyčajnú prechádzku z mestečka Torbole, kde si vychutnáme výhľady na jazero z pláže až do centra Rivy. Jeden smer trvá okolo hodiny, ale o to viac vám bude chutiť posedenie v centre Rivy na námestí v jednej z kaviarní, ktoré sú otvorené aj vonku celoročne. 1. Januára sa priamo pri hlavnom námestí Piazza Catena v Rive koná symbolické skákanie do jazera, čiže ideálna aktivita pre ľadové medvede :) (aj keď teplota v januári tu bola okolo 13-14 stupňov).

Takisto odporúčam sa odviezť autom k dedinke Tenno, kde sa nachádza menšie jazero veľmi peknej farby Lago di Tenno. Zaparkovať môžete na tomto parkovisku: (45.9331061, 10.8196694) a odtiaľ len zbehnúť dole nižšie k jazeru, kde už vedie chodník. Celá prechádzka trvá niečo okolo 45 minút, ak budete mať šťastie môžete sa aj zastaviť v bufete Il Chiosco (v našom prípade bol zatvorený).

Takto v januári boli najživšie mestá pri Garde práve Riva a Arco. Zastavili sme sa aj v Malcesine, pretože v sezóne je to jedno z najkrajších mestečiek na pobreží Gardy. Tentokrát to tu ale zívalo prázdnotou, najrušnejšie bolo na malom námestí Piazza Statuto, kde bolo klzisko pre deti a pár stánkov s občerstvením. Okrem toho tu bola Santova pošta s možnosťou poslať Santovi list :) (aj keď teda už po Vianociach, čo sa mi zdalo trochu zvláštne). Keď sme tu boli naposledy v lete, tak sme pravidelne navštevovali pizzériu priamo pri jazere, Bar Pizzeria da Pedro. Väčšina reštaurácií bola síce zatvorená, no Pedro bol jednou z výnimiek a tak sme si vychutnali výbornú taliansku pizzu a zapekaný baklažán s parmezánom.

Od Lago di Garda je to len na skok do Dolomitov

Na Gardu sa dá dostať buď juhom cez Villach a Veronu alebo máte možnosť ísť na Innsbruck a prejsť diaľnicou cez Brenner. Alebo ešte alternatívne cez rakúsky Lienz, čo je dlhší úsek mimo diaľníc, ale zato tiež veľmi pekná cesta (ak by ste chceli navštíviť napríklad Tre Cime alebo Cortinu d’Ampezzo).

My sme prišli tentokrát z juhu a po cca 4 dňoch pri Garde sme si ešte chceli užiť zimné prechádzky v horách. Ako prvé mestečko, kde sme ešte predtým nikdy neboli, sme navštívili lyžiarsky raj Madonna di Campiglio. Tesne pred ňou sa odporúčam zastaviť v malom meste Pinzolo s veľmi pekným centrom a alpskou atmosférou. V januári tu tiež ešte nájdete vianočné trhy. A pre karavanistov aj dobré (síce studené, lebo hneď pri rieke :)) parkovisko: (46.1630155, 10.7588178).

Samotná Madonna je relatívne veľké mesto plné hotelov, reštaurácií a samozrejme zimných zjazdoviek. Zo zjazdovky v podstate viete prísť do centra na hlavné námestie. Večer to tu žije, všetci lyžiari sa po dni na svahoch presúvajú do centra, aj v mínusových teplotách tu funguje kopec vonkajších barov s ohrievačmi a kožušinkami. Cez víkend je to celkom problém nájsť miesto na sedenie. Prespali sme na parkovisku za 13 EUR na noc (46.2352040, 10.8246546).

Ráno nás čakala krásna túra, ktorú zvládnete v pohode aj keď nie ste nejaký veľký turista, len v zime odporúčam pribaliť buď paličky alebo mačky, terén bol sem tam dosť šmikľavý. Začiatok túry je pri pizzérii al Pappagalo, odtiaľ je už značený chodník a cieľový bod je chata Malga Ritorto. Výhľady sú krásne a prialo nám slnečné počasie, takže ideál.

Val Gardena a zimná prechádzka neďaleko Cortiny

Pomaly odchádzame z Madonny a presúvame sa cez Bolzano (kde sme sa chceli zastaviť a pozrieť si centrum, ale s karavanom tu zaparkovať je nereálne). Prechádzame až do Alpe de Suis, kde sme si našli výborný parking aj s jedlom – Pizzeria Sporthütte v Castelrotto :). Ak si dáte niečo v reštaurácii netreba platiť za nocľah.

Ráno sa zobúdzame do slnečného dňa ideálneho na prechádzku z Val Gardeny. Z parkoviska Parcheggio Vallunga vedie niekoľko bežkárskych tratí, ale aj prechádzka cez zimnú prírodu Dolomitov. V podstate je len na vás kedy sa rozhodnete otočiť, my sme dali jedným smerom cca 4 km a späť. Jedinou nevýhodou je, že tu po ceste nieje žiadna chata a teda občerstvenie si musíte nabaliť :).

Z Val Gardeny nás čaká krásna cesta cez priesmyky ako napríklad Falzarego. Snehu na január až tak veľa nieje, cesty sú vo výbornom stave. Presúvame sa až do Cortiny, kde je nocľah karavanom tiež celkom výzvou. Najskôr zastaneme na malom parkovisku neďaleko centra (46.5437, 12.1306), kde sa ale nocovať nedá. Prejdeme sa večernou Cortinou a vychutnáme si výbornú horúcu čokoládu v Caffè Paoletti di Follina. Nocujeme kúsok nad Cortinou ešte s jedným ďalším karavanistom: (46.5723237, 12.1174452). Výhodou je, že ráno chceme absolvovať poslednú zimnú prechádzku a tá je odtiaľ len pár metrov.

Začiatok túry je z parkoviska Parcheggio Sant Uberto, treba prísť skoro ráno, lebo sa rýchlo zaplní. Smerovanie je Rifugio Malga Ra Stua, kde sme si dali vynikajúci obed. Sedí sa tu vonku na slniečku, no proste ideál. Túra nieje náročná, jeden smer sme absolvovali za cca hodinku a pol do mierneho kopca, naspať o niečo rýchlejšie. Stretli sme aj pár skialpinistov, ľudí so snežnicami a sánkami, takže možností je tu niekoľko.