Lanzarote cez Miláno

Keďže stránka www.ryanair.com patrí medzi moje najobľúbenejšie, nerobilo mi problém trpezlivo hľadať vhodné kombinácie letov. Priamo z Bratislavy je totiž možné letieť na jeden z Kanárskych ostrovov – Gran Canariu. Ale mňa zlákala možnosť okrem vylihovania na pláži aj niečo vidieť a zažiť, preto som začala uvažovať nad letom cez Miláno. Je to destinácia kam sú letenky z Bratislavy asi najlacnejšie a keď som si k smiešnej sume letenky 20€ na osobu prirátala cenu za letenku z Milána na Lanzarote, stále to bolo menej ako priamy let z Bratislavy na Gran Canariu. Spolu letenka Bratislava – Miláno a Miláno – Lanzarote + spiatočné lety ma vyšla na osobu 127.98€, preto som uprednostnila túto akciovejšiu možnosť a s tým spojené spoznanie 2 destinácií :).

Najradšej mám ten pocit, keď vystupujem z lietadla a zacítim vôňu novej krajiny. Na Lanzarote som sa cítila ako keby som pristála v Afrike. Teplota okolo 35 ℃ a dusno. Síce sme pristáli asi okolo 17:00, mala som pocit ako keby bolo 12 hodín na obed. Ako prvú po pristátí sme v letiskovej hale hľadali našu požičovňu áut – Autoreisen. Veľmi, veľmi odporúčam požičať si tu auto.

Benzín až neuveriteľne lacný (1€/liter, na Slovensku v tom čase asi 1,40€/liter) a celý ostrov má dĺžku asi 60km, čiže s autom ho za pár dní celý pekne krížom krážom pochodíte :). Ale samozrejme treba si dávať pozor akú požičovňu si vyberiete, treba si dobre prečítať podmienky a zistiť si aké majú napríklad poplatky. My sme boli s Autoreisen veľmi spokojní, cena za 4 dni bola 61,33€, dostali sme nádrž približne do polovice naplnenú a také isté množstvo benzínu muselo byť aj keď sme auto vracali. Ak sa chcete dozvedieť viac o tom ako si správne vybrať požičovňu áut a čoho sa vyvarovať, čítajte naše Odporúčania ako si požičať auto.
Hneď pred letiskovou halou sa nachádza veľké parkovisko, kde sme si naše autíčko vyzdvihli. Hotel sme mali rezervovaný v meste Puerto del Carmen – vzdialené asi 10 km od letiska, čiže približne 10 minút jazdy :). Asi ako všade v španielskych krajinách sú tu autá vedľa seba na tesno natlačené popri každej ceste. Ale v podstate sme nemali nikdy nejaký veľký problém zaparkovať. Vždy sa našlo nejaké voľné miestečko.

Opäť niečo bližšie k hotelu – Rocas Blancas Apartments – lokalita výborná, prešli sme cez cestu a boli sme na pláži. Nešlo priamo o hotel, ale o apartmány, keďže sme boli štyria, cenovo to bolo veľmi výhodné (288€ pre 4 osoby s raňajkami na 4 noci). Izby boli zariadené veľmi útulne, 2 samostatné spálne s dvomi manželskými posteľami a jedna obývačka spojená s kuchyňou, kde bol aj televízor, ktorý sa ale smel pozerať len za poplatok (museli ste doňho vhodiť mince, aby sa dal zapnúť :)). Hneď ako sme vyšli von z izby tak sme mohli skočiť do bazéna alebo si ľahnúť na lehátko a opaľovať sa. Prikladám fotky pre lepšiu predstavu :). Čo sa týka raňajok, to bola asi jediná vec, ktorá mi na tomto hoteli prekážala. Hneď pri príchode sme dostali pokyny, že raňajky sú každé ráno od 9:00 do 11:00 v reštaurácii pred hotelom. Keďže sme mali na prebádanie celého ostrova len necelých 5 dní, samozrejme, že sme nechceli vylihovať v posteli do jedenástej, preto sme už okolo 9:00 pekne napochodovali do reštaurácie. Namiesto prestretých stolov a voňavých raňajok, nás čakala prázdna reštaurácia so stoličkami vyloženými na stoloch. Lebo domáci sa potrebujú dobre vyspať po ťažkej noci :P. Takže každý deň raňajky začínali najskôr okolo tej desiatej a na výber neboli žiadne švédske stoly, ale doniesli nám Menu, kde sme si mohli vybrať asi z 10 druhov jedál. V podstate to boli všetko toasty buď so šunkou, syrom, paradajkami alebo ste si ešte mohli dať typické anglické raňajky – vajíčko, klobáska, toasty, kečup, syr a niečo čo vyzeralo ako párok :). Ale môžem povedať, že džús tam mali výborný, šťava z čerstvých pomarančov. Ďalšie dni sme to riešili tak, že sme si privstali, šli sme na chvíľu na pláž alebo sa niekam prejsť a až potom okolo tej desiatej sme sa naraňajkovali.
Ešte čo sa týka prvého dňa, ako som už spomínala pristáli sme síce až okolo 17:00, ale aj napriek tomu sme stihli chvíľu plážovať :). Taký čierny piesok ako som videla na tejto pláži, som ešte nikdy predtým nevidela. A aj keď bolo už možno pol siedmej večer, slnko stále pražilo a v mori sa kúpali ľudia. Takže more sme vyskúšali aj my, chvíľku sme si poležali a vybrali sme sa preskúmať toto krásne mesto a hlavne nájsť niečo vhodné na večeru :).

Puerto del Carmen je na dovolenku na Lanzarote priam ideálne. Nie len to, že sa nachádza  blízko od letiska, ale má krásne a dlhé pláže, veľký výber lacnejších ale aj drahších hotelov, veľké množstvo suvenírových obchodíkov a stánkov a množstvo reštaurácií a barov.

Ďalšia vec, ktorá ma zaujala boli biele domy s modrými alebo zelenými oknami, ktoré som naposledy videla na dovolenke v Tunise. Význam bielych domov je jasný, keďže Lanzarote sa nachádza blízko rovníka a je tam cez leto  veľmi teplo, biela farba je najvhodnejšia  na udržanie príjemnej teploty vo vnútri domu. Aj keď v dnešnej dobe už majú asi takmer všetci klimatizáciu.

Popri hlavnej promenáde – Avenida de las Playas si naozaj máte z čoho vyberať. Jedna reštaurácia vedľa druhej a obchody  so všetkým možným. Odporúčam si každý deň vybrať inú reštauráciu a iné jedlo, aspoň my sme to tak robili a často krát sme poriadne ani nevedeli čo si objednávame, ale nechali sme sa prekvapiť a vždy to stálo za to.
Jedlo na Lanzarote je rôznorodé, na chuť si tu príde každý. Takmer každá reštaurácia ponúka na výber niekoľko druhov cestovín, pizzu, šaláty, rôzne druhy mäsa, rýb a morských plodov. Medzi typické jedlá Lanzarote patrí Pescado a la sal, čo je ryba pečená v soli a Sancocho Canario, čo je dusené mäso so sušenou rybou a zemiakmi. Prvý večer sme stavili na klasiku a dali sme si pizzu, no musím sa priznať, že nám veľmi nechutila. Ale keďže každé jedlo sme vždy zapíjali typickou španielskou Sangriou, aj tá nie veľmi dobrá pizza nám začala chutiť :). Ak ste ešte nikdy nepili Sangriu, určite ju ochutnajte. Je to chuťou pripomínajúci víno, červený alkohol, ale je oveľa sladšia a slabšia ako víno. Okrem toho sa do nej pridáva najrôznejšie ovocie – pomaranče, banány, jahody, ananás, čiže sa dá piť  celý večer. Dostanete ju kúpiť v každom španielskom supermarkete, ale samozrejme dá sa kúpiť aj u nás a  za pár euro. V reštaurácii stačí, keď poviete: „Sangria!“ a donesú Vám pekne plný džbán tohto vynikajúceho nápoja.

Okrem tejto nie veľmi slávnej pizze sme vyskúšali aj niektoré druhy rýb a to konkrétne lososa. Jeden večer som natrafila na reštauráciu, kam nás zlákala predovšetkým španielska živá hudba a tam som jedla vynikajúce pikantné kuracie mäsko so zeleninou v pšeničných plackách. A čo sa týka cestovín, tak to sme natrafili na reštauráciu, kde robili práve domáce cestoviny a  boli také dobré, že som takmer vylízala tanier :) (plnené špenátom, syrová omáčka a cesnakovo-brokolicový dressing, do ktorého som si ich mohla namáčať). Na Lanzarote je typické, že keď dojete a vypýtate si účet, spolu s účtom Vám každému donesú za pohárik ich typického alkoholu – chutí sladko a vonia po bylinkách (mne osobne ale oveľa viac chutí Sangria :)).

Pozdĺž hlavnej promenády sa nachádza aj niekoľko supermarketov, kde si môžete nakúpiť potraviny a ceny sú veľmi podobné ako u nás. My sme najčastejšie kupovali ovocie, pitie (hlavne vodu, pretože voda na ostrove nie je pitná) a rôzne oriešky a sladkosti. A keď prejdete celú promenádu Avenida de las Playas až na koniec a zabočíte do kopca doprava dostanete sa na ďalšiu ulicu plnú obchodov a reštaurácií a tu sa nachádza aj veľký obchodný dom Biosfera.

Takisto večer a v noci sa tu nebudete nudiť, v ponuke je veľké množstvo barov a diskoték a každá má svojho „pútača“, ktorý Vás bude lákať na výhodné ceny nápojov a skvelú zábavu až do rána. Nám po istom čase už trochu začali liezť na nervy, ale to asi musí k takému pravému dovolenkovému miestu patriť :).

Najkrajší výhľad, očarujúca jaskyňa a kaktusové záhrady

Začína sa náš druhý deň na tomto očarujúcom ostrove. Nasadneme do auta a vydávame sa na sever ostrova smerom k vyhliadke Mirador. Mať na ostrove auto je obrovská výhoda  v tom, že zastanete kedy chcete a kde chcete a spoznáte  celú krajinu za pár hodín. Keďže Lanzarote je sopečný ostrov, nečakajte krásnu zelenú prírodu a kvetinové záhrady. Čo nás milo prekvapilo bolo, že takmer pri každej ceste boli súmerne nasadené palmy. Krásne kontrastovali s celkovo hnedou a pustou krajinou. Samozrejme Lanzarote nieje pusté. Na prvý pohľad možno pôsobí iba ako jedna veľká hnedá púšť, ale má svoje krásne zákutia. Takže späť k našej ceste. Cestou na sever sme videli rôzne malé mestečká a dedinky a všetky stavané v štýle ako naše Puerto del Carmen – malé biele domčeky a farebné okenice.

Naša prvá zastávka – Mirador – je krásna vyhliadka, ktorá Vám poskytne  neuveriteľný výhľad a samozrejme aj nádherné fotky :). Vstupné je 4€ na osobu, najskôr sa ocitnete v reštaurácii, ktorá je celá vtesaná do kameňa a pri popíjaní kávičky sa môžete zatiaľ kochať výhľadom. Na druhom poschodí reštaurácie je aj malý obchodík so suvenírmi, no a ak pokračujete ešte vyššie ocitnete sa až na streche celej stavby a tam si skutočne musíte dávať pozor aby Vás neodfúklo. Výhľad máte na blízky malinký ostrov Isla Graciosa a na šíre more, ktoré ako keby nemalo koniec. Stáli sme tam asi hodinu a nevedeli sme sa vynadívať. Nádhera a trochu aj adrenalín, keď sa postavíte až na kraj k zábradliu a pod Vami nie je nič len hlboká kamenná roklina. Pre tých, čo sa boja výšok je asi lepšia možnosť obdivovať túto krásu z pohodlia reštaurácie. Samozrejme prikladám fotky, lebo ťažko sa to dá slovami opísať, určite treba zažiť.
Tak isto cesta späť z Miradoru bola zaujímavá, niektoré cesty sú na Lanzarote také uzučké, že sa na ne ledva zmestí jedno auto.

Našou ďalšou zastávkou boli jaskyne Jameos del Agua. Ešte jedna poznámka k tým cestám, aj cestou k jaskyniam sú veľmi úzke cesty, ale každých pár metrov je spravené malé rozšírenie, kde môžete na chvíľu zastaviť, keď vidíte, že oproti ide auto. Jameos del Agua sa nachádzajú tiež na severe ostrova, od Miradoru sú vzdialené asi 11 km no v ich blízkosti je aj iná jaskyňa – Cueva de los Verdes. Vstupné do Jameosu je na osobu 8€ a v utorky, piatky a soboty sa sem môžete prísť pozrieť aj večer, kedy tu bývajú rôzne vystúpenia a koncerty a otvorené je až do druhej v noci. Hneď po vstupe je malá reštaurácia s výhľadom na jazierko, ktoré sa nachádza dole v jaskyni. V tomto jazierku je slaná podzemná voda, v ktorej žijú vzácne slepé albínske kraby, ktoré sa vraj nevyskytujú nikde inde na svete. Druhú časť, keď prejdete jaskyňou tvorí krásna záhrada s bazénom a tu len opäť prikladám fotky pre lepšiu predstavivosť.
A už sa blížime k našej poslednej zastávke dnešného dňa – kaktusové záhrady – Jardin de Cactus. Ak budete pokračovať smerom na juh od Jameos del Agua, dostanete sa až k mestu Guatiza, kde sa nachádzajú tieto nádherné záhrady. Vstupné 5€ na osobu, ale tu to  stálo za to. Nachádza sa tu viac ako 10 000 druhov kaktusov tých najrozličnejších tvarov, veľkostí a farieb. Najskôr sme fotili takmer každý jeden, pretože každý sa nám zdal jedinečný, ale slnko a horúci vzduch spravili svoje, preto sme si museli ísť oddýchnuť do chládku. Priamo v záhrade je veľmi milá reštaurácia, kde odporúčam ochutnať zmrzlinu. My sme si dali jednu kokosovú, ktorú nám doniesli v pravom kokosovom orechu a druhú ananásovú, ktorá bola taktiež v pravom ananáse. Mňaaam :).

Unavení, ale plní zážitkov sme nasadli do auta a vydali sa na cestu späť do Puerto del Carmen. Tam sme sa ešte pod večer okúpali v mori a krásny deň zakončili dobrou večerou a obľúbenou Sangriou :).

V púšti na ťavách, Timanfaya – cesta medzi sopkami a konečne trochu plážovania

Dnes sme sa rozhodli navštíviť jednu z najväčších atrakcií na Lanzarote – Národný park Timanfaya. Timanfaya je vzdialená od Puerto del Carmen 20 km, ale cesta trvá dlhšie ako by ste čakali. To preto, že cesty sú neuveriteľne úzke a všade okolo cesty sú veľké, čierne, špicaté skaly – pozostatky z vyvretej lávy. Cítila som sa tam ako na inej planéte, kde  nerastie nič pekné a zelené, všade okolo boli len čierne skaly. Pôsobilo to na jednej strane veľmi strašidelne, ale malo to niečo do seba :). Veľmi si dávajte pozor na cestu, ale všetci tu jazdia veľmi pomaly a opatrne, takže by sa nemalo nič stať.

Cestou na Timanfayu sme sa ešte zastavili pri jednej atrakcii a tou boli ťavy a jazda na nich po úpätiach vulkánov. Cena za jednu ťavu, na ktorej sa odvezú dvaja ľudia je 12€. Naložia Vás do akýchsi sedátok pripevnených na ťaví chrbát a asi najzaujímavejší okamih je, keď sa Vaša ťava snaží postaviť :). Ak nie ste rovnako telesne stavaný ako Váš partner sediaci na druhej strane ťavy, budú Vás vyvažovať vreckami plnými piesku. A potom je pred nami asi pol hodinová cesta v karaváne. Pohodlné to príliš nebolo, povytriasali nás poriadne, ťava čo šla za nami ma stále ovoniavala a bála som sa, že ma opľuje. Ale inak sú to veľmi milé zvieratká a na chvíľu sa cítite ako v naozajstnej púšti.
Takže po krátkom „oddychu“ na ťavách sme pokračovali v ceste na Timanfayu. Ak sme si mysleli, že sme zatiaľ zažili extra úzku cestu, tak sme sa mýlili. Prišli sme na malú križovatku a chvíľu sme sa čudovali, prečo všetci stoja. Až keď sme sa dostali bližšie zistili sme, že už tam sa kupujú lístky a autá púšťajú hore postupne, vždy až keď pár áut odchádza preč. Lístok stojí 8€ na osobu a potom idete ešte asi 15 minút po uzučkej ceste do kopca, až sa dostanete na malé parkovisko. Tam zaparkujete a ďalej sa už pokračuje autobusom. Bolo pre mňa nepochopiteľné ako sa taký veľký autobus môže zmestiť na takú úzku cestu. Ale zmestil sa :).

A cesta po medzi sopky sa môže začať. Hneď ako sme sa pohli nám pustili strašidelnú hudbu a už som sa skutočne cítila ako niekde na Marse. Ale našťastie začal do tej hudby rozprávať príjemný hlas a ponúkli nám výklad v troch jazykoch – anglickom, nemeckom a španielskom. Na niektorých miestach autobus zastal a my sme si mohli pofotiť okolitú krajinu. Bolo to krásne, videli sme zblízka obrovské krátery po sopkách a niekedy sme šli tak blízko, že som mala pocit, že sa do toho krátera zošmykneme. Tiež prikladám fotky, lebo toto treba opäť vidieť :). Celá cesta trvala asi 40 minút a autobus nás vyložil, tam kde nás aj naložil. Priamo pri parkovisku bola reštaurácia, kde môžete ochutnať rôzne jedlá, ktoré sú priamo robené a „grilované“ na pare, ktorá vychádza zo sopky pod Vami. Naozaj je tam dosť dusno :). Ešte sme navštívili suvenírový obchodík, kde väčšina suvenírov je so sopečnou tematikou a spokojní sme sa vrátili do auta a pokračovali v ceste. Tentokrát sme to mali namierené konečne na pláž. Veď keď už sme na tej dovolenke pri mori :P.
Ešte cestou na pláž – mali sme to namierené na Playa Papagayo, sme sa zastavili pri zelenom jazierku El Golfo, ktoré obsahuje vraj viac soli ako Mŕtve more. Tiež prikladám pár foto.

Predtým ako sa dostanete na Playa Papagayo, musíte zaplatiť 3€ za vstup autom. Cesta je tam  hrozná, vôbec nie asfalt, iba skaly a prach, čiže treba dávať pozor na defekty. Pláž ale určite stojí za to, hovorí sa, že Papagayo je najkrajšou plážou na Lanzarote. Je to malá zátoka s krásnou čistučkou vodou a žltým pieskom. Čiže komu nevyhovuje čierny piesok v Puerto del Carmen na pláži Playa Grande, táto pláž sa mu určite zapáči. Oddýchli sme si tu dokonale a na rozdiel od veľkej pláži v Puerte, na Papagayo bolo len pár dovolenkárov a jedna malinká reštaurácia, kde rozvoniavali morské plody :).

Deň športovania – surf a lietanie na padáku

Ďalší deň sme sa rozhodli stráviť trošku športovaním a adrenalínom. Ako asi v každom prímorskom stredisku, aj Puerto ponúkalo veľké množstvo rôznych vodných športov a atrakcií. Nenájdete ich však na Playa Grande, ale musíte prejsť až do prístavu, kde je centrum vodných športov. Môžete si vybrať vodné skútre, šnorchlovanie a potápanie, jazda na banáne, vodný kajak a rôzne iné. My sme sa rozhodli pre padák. Cena pre 2 osoby bola 80€ a určite to každému odporúčam. Zažila som už viaceré vodné aktivity, ale padák mi nepripadal vôbec nebezpečný, v podstate ak sa nebojíte výšok, bude to pre Vás krásny zážitok s krásnym výhľadom. Na začiatku nás vystrojili a dokopy 4 páry sme nasadli na čln, ktorý nás zaviezol na šíre more :). Priznám sa, že na člne som sa bála viac ako na padáku, pretože šiel  dosť rýchlo, strašne nás nadhadzovalo a mala som pocit, že náš kapitán ani poriadne nesleduje cestu :). Ale živí a zdraví sme dorazili do cieľa, odkiaľ štartoval prvý pár. V podstate naše úväzy boli len pripevnené k padáku a ako sa čln pohol nás to vzniesol hore k oblohe. Výhľad bol neskutočne krásny, dokonca sme mali šťastie a videli sme pristávať lietadlo. Bála som sa, že do nás narazí :D. Celkovo sme boli hore asi 15 minút, občas sme nečakane klesli, keď čln spomaľoval, ale inak to bolo veľmi pohodlné a bezpečné.

Po prvom športovom zážitku sme sa vydali na cestu za ďalším. A tým bolo surfovanie. Na surfing odporúčam jednoznačne pláž Famara – vzdialená od Puerto del Carmen asi 30 km. Na tejto pláži je zákaz kúpania sa, za to surfistov tu nájdete dosť :). Ešte predtým ako zaparkujete priamo pri pláži, treba ísť do blízkej dedinky La Caleta, kde si ten surf požičiate. Teda ak nemáte vlastný :). Je tu aj možnosť zaplatiť si niekoľko dňový kurz surfovania, kde sľubujú, že po jeho ukončení  zjazdíte vlnu :). Pre viac info, odporúčam túto stránku. My sme však toľko času nemali, preto sme sa rozhodli pre tú jednoduchšiu, lacnejšiu a možno aj zábavnejšiu formu – požičali sme si surfy a dúfali sme, že sa nám aspoň podarí na ne postaviť. Za jeden surf + neoprén sme zaplatili 12€ na 3 hodiny. A začíname trénovať :).

Najväčšiu výdrž z nás všetkých mal Robin. Hádzal sa do vĺn 3 hodiny vkuse a zo pár krát sa mu  podarilo udržať sa na surfe a zjazdiť vlnu :). Keby trénuje týždeň, tak je z neho profesionál. Mňa osobne tie vlny zdolali. Lebo najťažšie pre mňa bolo prebojovať sa cez ne. Surf máte síce priviazaný k nohe, ale zdal sa mi ťažký a stále ma ťahal naspäť. A keď som už konečne išla „surfovať“ tak som bola taká unavená, že som to po pár pokusoch vzdala. Asi na to treba lepšiu kondičku :). Ale zábavy je pri tom kopec, čiže určite to vyskúšajte, za tú cenu sa to oplatí. Famara bola plná surfistov začiatočníkov, čiže nemáte sa prečo hanbiť, nikomu to nešlo extra dobre.
A neviete si predstaviť ako nám chutila večera po takomto vyčerpávajúcom dni :). Opäť sme sa prešli uličkami Puerto del Carmen a našli si príjemnú reštauráciu, kde sme si vypili Sangriu a v hoteli sme zaspali, hneď ako sme zaľahli do postelí. Ešte jedno odporúčanie na záver – večer v Puerte dosť často fúkalo, čiže ak ste náchylnejší na prechladnutia, radšej si zoberte na prechádzku niečo teplejšie. Aby ste nedopadli ako ja, posledný deň dovolenky som skončila so zápalom močových ciest :(.

Rozlúčka s Lanzarote – Lagomar a pristávanie lietadiel zblízka

Pred nami je posledný deň na Lanzarote. Odubytovať sme sa museli asi do 11:00, čiže ráno sme sa išli rozlúčiť s plážou a poslednýkrát sa okúpať v mori. Potom sme absolvovali posledné toastové raňajky, zbalili kufre a vyrazili sme. Keďže lietadlo nám letelo až 16:55, mali sme ešte pár hodín na posledné spoznávanie ostrova. 25 km od Puerta del Carmen, blízko mesta Teguise sa nachádza múzeum Lagomar, ktoré patrí známemu hercovi Omarovi Sharifovi. Otvorené je každý deň od 10:00 do 18:00, vstupné na osobu je 5€. V múzeu sa môžete dozvedieť informácie o Omarovom živote a jeho hereckej kariére a okrem pútavého interiéru sa tu nachádzajú aj krásne záhrady. Taktiež sa tu organizujú rôzne vystúpenia a koncerty. Čas sa nám krátil, preto sme sa rozlúčili s Lagomarom a vydali sme sa pomaly na cestu k letisku. Ako poslednú atrakciu sme absolvovali priamo pri letisku a to na malej pláži, ktorú uvidíte aj keď budete pristávať. Nevyzerá ako typická pláž, aká bola napríklad v Puerto del Carmen.

Ťažko by ste tu našli ľudí kúpajúcich sa v mori alebo vyvaľujúcich sa na slnku. A ak aj nejakých uvidíte, určite to bude oveľa menší počet ako na Playa Grande v Puerte. Táto pláž je výnimočná tým, že tu môžete veľmi veľmi zblízka sledovať ako pristávajú a odlietajú lietadlá. Ak ste niečo také ešte nikdy nevideli, určite odporúčam navštíviť toto miesto. Pocit ako vám lietadlo letí pár metrov nad hlavou je neuveriteľný. Prikladám foto :).
Naša dovolenka sa blíži ku koncu. Opálení, plní zážitkov, oddýchnutí (alebo unavení? :)), s množstvom fotiek, videí a suvenírov sme nasadli 26.6.2011 na náš let späť do Milána. Prileteli sme večer 22.50 a náš let do Bratislavy bol až ráno 6.20, preto nás čakala noc na letisku. Orio Al Serio (letisko v Bergame) je pomerne dosť veľké letisko, čiže určite sme sa nenudili. Ale okolo tej polnoci sa väčšina obchodíkov a reštaurácií zatvorila, tak sme si len našli voľné miesto na lavičkách, vytiahli osušky a snažili sa aspoň na chvíľku zatvoriť oči. Pár hodiniek sme to vydržali a 6:20 sme už sedeli v lietadle so smerom Bratislava.