Prílet do slnečného španielskeho Alicante

Na dovolenku do španielskeho Alicante som sa veľmi tešila, pretože som mala konečne po skúškach, leto sa ešte len pomaly začínalo a ja som si chcela ísť konečne oddýchnuť k moru, opáliť sa a navštíviť nové zaujímavé miesta. Vo štvrtok 2.júna 2011 o 21:20 sme nasadli do lietadla a v Alicante sme pristáli až tesne pred polnocou, konkrétne o 23:50. Keďže už bolo veľa hodín, nestresovali sme sa hľadaním nejakých autobusových zastávok alebo MHD dopravy, jednoducho sme nasadli na taxík, ktorý nás za 15 minút za 18€ vysadil takmer pred hotelom (úplne presne nepoznal adresu hotela, ale po chvíľke hľadania sme ho úspešne našli). Samozrejme z letiska vzdialeného od centra Alicante asi 15 km sa dostanete aj autobusom, lístok stojí 2,70€ a viac informácií o presných časoch a zastávkach sa dozviete na tejto stránke. Ešte k cene letenky, na 2 osoby vyšla spiatočná letenka 204€.

Hotel, teda vlastne hostel, sme mali zajednaný opäť cez www.booking.com, volal sa La Milagrosa a nemôžem naň povedať ani jedno škaredé slovo, veľmi sa nám páčila hlavne slnečná terasa, kde sme každé ráno raňajkovali. Aj keď personál nevedel veľmi dobre po anglicky, nejako sme sa predsa len dohovorili a hneď prvé ráno sme boli milo prekvapené, keď sme vyšli hore na terasu. Doniesli sme si sem vlastné raňajky, nejaké chlebíčky a tuniaka, ale potom sme si všimli ako si všetci pochutnávajú na toastoch so syrom a šunkou a pijú džús alebo kávu. Nakoniec sme zistili, že toasty, sladké keksy, muffiny, syr, šunka, džem, čaj, káva, kakao a džús sú zadarmo každé ráno, čím sme ušetrili aspoň pár eúr na každodenné kupovanie raňajok. Ďalším príjemným zistením bolo to, že každý piatok sa večer na terase podáva paella – typické španielske jedlo z ryže, zeleniny a pridávajú sa k tomu buď morské plody alebo kuracie mäsko. Okrem toho ste si mohli za 2€ dokúpiť vynikajúcu ovocnú sangriu. Atmosféra bola výborná, ľudia sa smiali, spievali si a ako je to pre Španielov už typické, že sú veľmi hluční a temperamentní, tak samozrejme ich bolo počuť hádam až na druhom konci mesta :).

Cena hostela na 3 noci pre 2 osoby bola 140€. Izby boli tiež veľmi pekné, čisté, jednoducho zariadené a nemali síce samostatnú kúpeľňu a WC, ale na každom poschodí bolo niekoľko kúpeľní a WC, čiže s tým nebol problém. Čo sa týka polohy hotela, nachádzal sa tak 7 minút chôdze od pláže a v podstate bol v priamom centre Alicante, okolo boli obchodíky aj reštaurácie, ale k najrušnejšej ulici Rambla de Méndez Núñez s množstvom obchodov a tiež s nákupným centrom El Corte Inglés to bolo asi 20 minút peši.
Teraz by som chcela opísať pár všeobecných informácií o Alicante a tiež, čo mňa na tomto meste zaujalo najviac a prečo.
Alicante je španielske mesto nachádzajúce sa na juhovýchode pyrenejského ostrova. Dnes je to významný prístav s asi 330 000 obyvateľmi a známe je predovšetkým svojimi krásnymi piesočnatými plážami, teplou klímou a dovolenkovou atmosférou. Okrem príjemného ležania na pláži a popíjania nejakého sladkého nápoja môžete navštíviť aj niektoré historické pamiatky, medzi tie najvýznamnejšie by som spomenula hrad Santa Barbara, ktorý sa nachádza na skale nad mestom.
Jedna vec čo ma trošku prekvapila na Alicante bolo to, že niektoré obchodíky a reštaurácie boli pozatvárané, ako keby tu ešte nezačala úplná letná sezóna. Konkrétne v okolí nášho hotela sme videli dosť veľa mreží, kde sú pravdepodobne v lete malé obchodíky so suvenírmi a oblečením. Keď sme sa večer neskôr chodili prechádzať aj ďalej od hotela, našli sme už obchodíkov viac, ale stále ich bolo o dosť menej ako napríklad v rušnom El Arenal na Malorke (viac informácií o Malorke nájdete tu).

Prvé kúpanie v mori, výlet na pevnosť nad mestom a večer v uliciach Alicante

Ráno sme sa zobudili do krásneho slnečného dňa, vyšla som na miniatúrny balkón, kde sa poriadne nezmestil ani jeden človek a slniečko už príjemne pražilo, mohlo byť tak 21 stupňov. Vyšli sme na terasu, kde sme si pochutnali na chrumkavých toastoch so šunkou a syrom, pomarančovom džúse a dobrej kávičke. Výhľad sme mali tiež krásny, priamo nad nami sa vypínal kopec s pevnosťou Santa Barbara a z druhej strany more. A priamo vedľa hostela La Milagrosa sa nachádzala katedrála Parroquia Sta Maria, kde sme dokonca raz zažili aj svadbu. Španielski hostia boli krásne vyobliekaní a najkrajšia zo všetkých bola samozrejme nevesta. Prikladám pár foto :)
Hneď po raňajkách sme sa vydali pozrieť k moru na pláž Postiguet Alicante. Ľudí bolo zatiaľ málo, popri pobreží sme videli dosť veľa bežcov a čo nás trošku prekvapilo bolo, že väčšina návštevníkov na pláži boli dôchodcovia. Voda v mori bola ešte dosť studená, ale na osvieženie veľmi príjemná, hlavne neskôr okolo obeda, keď slnko pražilo najsilnejšie. Opäť chodili po pláži miestni a ponúkali masáže, rôzne suveníry a vodné hračky a tiež nápoje a zmrzlinu. Priamo pri pláži bola palmová promenáda, kde sa nachádzalo zopár bufetov a stánkov, kde ste sa mohli tiež občerstviť. Na pláži sme vydržali asi 3-4 hodinky a nasýtené slnka sme si na chvíľu zašli oddýchnuť do hotela. Niečo malé sme zjedli a vybrali sme sa na výlet na hrad nad mestom – Santa Barbaru.

Ako som už spomínala, vchod sa nachádza veľmi blízko pláže, prejdete cez malý tunel a dostanete sa k výťahom, ktoré Vás zadarmo vyvezú až hore. Keď sme vystúpili z výťahu do ruky nám dali letáčiky, ktoré boli aj v španielčine aj v angličtine , čiže sme si mohli prečítať všetky informácie o pevnosti. Výhľad zhora bol skutočne nádherný, videli sme prístav, šíre more a z jednej strany dokonca až mrakodrapy v Benidorme. Všade okolo nás boli krásne stromy a kvety, príjemne tam fúkal vetrík a mohli ste sa osviežiť v jednom z dvoch bufetov, ktoré sa tu nachádzali. Samozrejme na pevnosť sa dá dostať aj peši, je to príjemná prechádzka, ktorá Vám zaberie tak hodinku – hodinku a pol. Vynadívané, ošľahané vetrom sme sa vrátili naspať dole do mesta a tentokrát sme rozmýšľali kam sa pôjdeme najesť.

V meste nájdete veľké množstvo rôznych reštaurácií, od McDonaldu a fast foodov až po malinké putiky, kde sú vonku natlačené malé stolíky a obsluhujú Vás temperamentní španielski čašníci. V týchto reštauráciách sú v ponuke väčšinou menu, v ktorom máte buď polievku, hlavné jedlo a nápoj alebo šalát, hlavné jedlo a nápoj alebo na miesto nápoja dezert. Ono je to v každej reštaurácii iné, trošku mínusom bolo, že viacero reštaurácií nemalo menu napísané v angličtine. Ale obsluhujúci väčšinou aspoň čo to po anglicky vedeli, čiže nakoniec sa dovtípite o aké jedlo ide. My sme si tentokrát vybrali menu, kde sme na začiatok dostali vynikajúcu bruschettu – opražený chlebíček a v našom prípade s bazalkou, mozzarelou a šunkou, mňam mňam :). Druhé jedlo boli výborné cestoviny s paradajkovo – syrovou omáčkou a bylinkami a tretie bol vlastne nápoj. Za takéto menu zaplatíte od 8-13€, v luxusnejších reštauráciách samozrejme viac. Potom sa napríklad oplatí aj pizza, ktorá stojí od tých 6€. Známou Alicantskou sladkosťou je Turrón, pozostávajúci z mandlí, vaječného bielku, medu, nugátu, praliniek a orechov.

Dobre najedené sme sa prechádzali do večera v uličkách mesta, dostali sme sa až k prístavu, kde sa nachádza obchodné centrum. Bolo tak trochu zvláštne, pretože sa v ňom nachádzalo minimum obchodov s oblečením, skôr by ste tu nakúpili hračky, potreby do domácnosti alebo obuv. Viac obchodov sa nachádza na ulici Rambla de Méndez Núñez, kde nájdete množstvo známych značiek a tiež jeden z najznámejších obchodných domov El Corte Ingles. Tie sme tu objavili dva, oba na ulici Avenida de Maisonnave.
Po dlhej prechádzke sme unavené skončili v hoteli a poriadne sa vyspali.

Výlet za mrakodrapmi – Benidorm

Na ďalší deň sme sa hneď po raňajkách vybrali na výlet do neďalekého Benidormu. Benidorm je od Alicante vzdialený 46 km na východ a premáva sem vlak alebo niečo čo sa podobá na metro, ktorý stojí v Alicante na viacerých miestach – prvá zastávka je Lucero, druhá pri ulici Carrer de Sant Vicent, tretia sa nazýva Marq a nachádza sa blízko nemocnice a odtiaľ už vedie viacero trás, podľa toho kam cestujete ďalej. Do Benidormu premáva linka L1 a cesta trvá asi 70 minút. Presné časy si môžete pozrieť na tejto stránke alebo priamo na stanici kde budete nastupovať a kupovať si lístky. Lístok obojsmerný nás stál 10 €, všetky podrobné ceny si tiež môžete pozrieť na vyššie uvedenej stránke v sekcii Fares.
Cesta bola veľmi pekná, vlak moderný a čistý a výhľad krásny. Väčšina cesty prebiehala popri pobreží, sledovali sme ďalšie malé pláže, hotelíky, malé dedinky a mestečká, ľudí kúpajúcich sa v mori, opaľujúcich sa na plážach ale tiež domácich obyvateľov, ktorí išli na bicykloch do obchodu alebo polievali záhradu a starali sa o okolie svojich obydlí. Tiež sme videli krásne vyzdobené vily s veľkými kvetinovými záhradami a bazénmi.

Stanica v Benidorme kde sme vystúpili sa od pláže a centra nachádza asi 20 – 30 minút chôdze. Ale je to veľmi príjemná prechádzka popri obchodoch, reštauráciach a vysokých hoteloch. Zastávka sa jednoducho volá Benidorm a nachádza sa na ulici Avenida de Beniardá.
Príjemnou prechádzkou sme sa dostali až k pláži, kde musím povedať, že pobrežie bolo o dosť preplnenejšie ako v Alicante. Opäť prevažná väčšina turistov boli dôchodcovia. Vysoké budovy a mrakodrapy sa nachádzali pozdĺž celého pobrežia a popred ne bolo množstvo reštaurácií a barov, kde posedávali ľudia a popíjali farebné miešané nápoje.
Pár informácií k Benidormu – toto mesto má asi 70 000 obyvateľov a nachádza sa tu najvyššia budova v Španielsku – 4-hviezdičkový Grand Hotel Bali vysoký 186 metrov. Celkovo sa tu nachádza 310 budov vyšších ako 35 metrov, preto sa o Benidorme vraví, že je to mesto s najvyšším počtom mrakodrapov na svete po New Yorku. Známy je aj pomerne rušným nočným životom, je tu množstvo barov, kde si môžete zaspievať so živou kapelou alebo karaoke. Tak isto sa tu dá dobre nakúpiť, ulice sú plné obchodov s najrozličnejším tovarom od obuvi, oblečenia až po šperky, suveníry, voňavky alebo hodinky.

My sme si sadli do jednej z malých kaviarničiek a objednali sme si výborné wafle so šľahačkou a nutelou a k tomu sladučké cappucino. Kalorická bomba, ale bol to vlastne náš obed a na dovolenke si to predsa môžeme dopriať :). Prechádzali sme sa ešte popri pobreží a tiež po úzkych uličkách, nakúpili zopár suvenírov a tiež nejaké oblečenie a vydali sme sa späť na stanicu a do Alicante.
Večer sme strávili opäť v našich Alicantských uličkách, dali si dobrú večeru – pizzu a džbán studenej ovocnej sangrie.

Na Alicantskej tržnici, posledné nákupy, španielsky jarmok a zakončenie na letisku

Dnes ráno hneď po prebudení sme si naplánovali výlet na Alicantskú tržnicu, ktorú sme si všimli už pár dní predtým pri prechádzkach mestom. Už zvonku to bola výrazná starodávna budova s veľkou kovovou bránou a keď sme vošli ovanula nás zmiešaná vôňa rýb, ovocia a čerstvého pečiva. Tržnica sa nazýva Mercado Central a nachádza sa na ulici Avinguda d´Alfons X El Sabio. Nájdete tu veľký výber rýb a morských plodov, ovocia a zeleniny, sušeného ovocia, rôznych korenín, čajov a káv, mäsa a mäsiarskych výrobkov a tiež rôznych druhov pečiva. Prikladám foto pre lepšiu predstavivosť. Ja osobne mám takéto miesta veľmi rada, kde stretnete domácich ako nakupujú potraviny a hádajú sa kvôli nižším cenám, môžete tu dokonca častokrát takmer zo všetkého kúsok ochutnať predtým ako si to kúpite a väčšinou na tržniciach nájdete oveľa lepšie, kvalitnejšie a lacnejšie výrobky ako v kamenných obchodoch.

Samozrejme, že sme sa ešte vrátili na pláž, nachytali posledný bronz, ale poobede už dosť pieklo slniečko, tak sme sa aj skryli pod palmy a odpočívali v tieni. Potom sme opäť vyrazili do ulíc, prešli ešte raz všetky obchody, nakúpili magnetky a pár iných suvenírov a najedli sa v malej reštaurácií, kde sme si dali opäť pizzu, tentokrát Margheritu a bola naozaj vynikajúca. Okrem nej nám samozrejme doniesli aj druhý chod – bruschettu a tiež pitie. A tiež ak máte radi morské plody, odporúčam vyskúšať nejaké menu, ktoré ich obsahuje, pretože ich tu vedia pripravovať naozaj dobre. Ja som si raz dala menu, kde bola Paella s morskými plodmi a aj keď ich veľmi nemusím, teraz mi chutila. A hlavne mi chutila zmrzlina, ktorú nám vtedy doniesli ako dezert :).

Mali sme šťastie, že počas nášho pobytu v Alicante sa tu konali aj trhy, ktoré mi pripomínali naše jarmoky, len s tým, že veci, ktoré sa tu predávali boli trošku krajšie. Rôzne suveníry, oblečenie, doplnky ako šatky, peňaženky a kabelky a podobne. Okrem predávajúcich bol každý deň iný program, raz sme videli predstavenie skupinky hudobníkov a tanečníkov, potom ľudí, ktorí bolo celí pomaľovaní a poobliekaní do potrhaných šiat alebo účinkujúcich na vysokých chodúloch. V uliciach, kde bol jarmok bolo veľmi veľa ľudí, všetci vo výbornej nálade jedli, tancovali, spievali a užívali si dovolenkovú atmosféru.
Takým menším problémom čo sme zažili v Alicante bol jazyk, dosť málo ľudí vedelo po anglicky. Aj menu aj nápisy v obchodoch boli väčšinou len v španielčine, preto odporúčam buď si zobrať so sebou malý vreckový slovník alebo sa aspoň tých pár základných slovíčok naučiť.
Náš výlet sa blíži ku koncu, mestskou dopravou sme sa dostali späť na letisko odkiaľ nám 18:10 letelo lietadlo späť do Bratislavy. Letisko v Alicante patrilo medzi veľké letiská, ktoré som zatiaľ navštívila, nachádzalo sa tu množstvo obchodov a reštaurácií, kúpila som si ešte na poslednú chvíľu náramkové hodinky :).