Vrbnik

Vrbnik – je mestečko na ostrove Krk priamo oproti Novemu Vinodolskemu. Ostrov Krk je z jednej strany vyprahnutý, druhá strana je naopak krásne zelená s borovicovými lesmi a ideálnymi podmienkami na pestovanie vínnej révy. Práve preto je Vrbnik známy vinárstvom. Priláka aj záujemcov o jazyky. Práve na Vrbniku sa do 12. storočia miestny slovanský jazyk ešte zapisoval hlaholikov a do 19.storočia sa tu hovorilo dalmátčinou – jazykom, ktorý bol pozostatkom románskeho vplyvu a bol podobný taliančine.

Práve na večernej prechádzke po Novom Vinodolskom, keď sme si v mysli prechádzali náš itinerár nám zvýšil jeden deň, ktorý sme chceli využiť na nejaký výlet. Ostrov Krk sa na nás díval, kdekoľvek v meste sme sa nachádzali. Po meste bola kopa pútačov na izlet brodom (1). Zamierili sme teda do stánočku s izletmi. Očami prebehli cjenik (2) a sami v sebe odsúhlasili tento nápad. Slečna v stánku nám podala všetky inštrukcie.

Na ďalší deň nás po obede pri móle čakala malá rozprávková loď. Po chvíli sa od nikadiaľ dovalila skupina asi 30 sprechujúcich turistov a začala som prehodnocovať svoj vzťah k tomuto národu. Po skúsenosti z Plitvice, kde nám predajca akosi zabudol povedať, že celý výlet bude sprevádzaný v nemčine, to veru nebol bohvieaký pocit zas ich tu vidieť. Tak sme s miernou depresiou nastúpili na náš koráb. Na palube typická dovolenková muzika, počasie krásne. Vyhlásenie kapitána „Imamo rakiju“ všetkým mierne zdvihlo náladu. Pred nami sa otváral krásny výhľad na okolie. Asi po hodinke naša loď zakotvila v malinkom prístave v mestečku Vrbnik. Mesto sa nachádza na kopci , teda zahliadli sme ho už z diaľky. Vyrojili sme sa z lode a nastúpili na prešporáčik, ktorý nás doviezol až do centra.

Vrbnik

Vrbnik

Centrum mesta sa nachádza na samom vrchu. Cesta tam pripomína malé slovenské mestá. Má podobnú architektúru a kým neprídete do centra ani nemáte pocit, že ste na dovolenke v zahraničí. Vláčik nás vyložil pri centre. Tu sa chvalabohu naša skupina mala rozdeliť na Nemcov a zvyšok. Zaplesali sme od radosti, keď nám zachmúrený Ivan (v tejto časti krajiny sme stretli toľko Ivanov, že som nadobudla pocit, že chorvátsky kalendár sa skladá z jedného mena) povedal „hrvatski jezik ovdje“ (3) a kývol rukou. Boli sme spasení z nemeckého zajatia. Nemám proti nim nič, ale na tejto dovolenke bolo až priveľa germánskej kultúry. Okolo Ivana sa zgruplo asi 10 ľudí. Ivan bol „malo čudni dečko“ (4), ktorý ako sprievodca odmietol hovoriť po anglicky. Bol teda dosť čudný, pretože jeho skupina bola zložená s cudzincov hovoriacich inak ako nemecky. Je naozaj na zamyslenie pre Chorvátov, keď anglicky hovoriacim turistom musí iný turista tlmočiť kvôli neochote sprievodcu.

Ivan mal všeobecne problém so sprevádzaním, čo sa odzrkadlovalo na jeho výraze. Napokon sa, nikto nevie ako, premohol a dal do pohybu. Cesta k dominante mesta, čo je Crkva Sv. Marije (5), ktorého zvonicu je vidieť už z ďiaľky, sa tiahne popri Kapelici (6) sv. Martina a Kapelici sv.Ivana, na ktorých sú nápisy v hlaholike. Potom sa stratíte v množstve malých úzkych uličiek typických pre stredomorie. Kostol, do ktorého sme plánovali ísť, bol napokon uzatvorený z dôvodu konania sa nejakého obratu. Dvakrát nadšený sme teda neboli. Vo Vrbniku je množstvo kostolíkov napr. Crkva sv. Antuna a Crkva Sv. Marije male. Tieto kostolíky sme si pozreli. Muzej Baćin dvor a Gradski muzej bol zatvorený, pretože sme prišli už po otváracej dobe. Ivan nás ešte previedol cez najužu ulicu na svijetu Klančić (7). Domnievam sa, že podobných najužších ulíc je na svete ešte kopa a každá je tá najužšia. Zmestila sa tam jedna štíhla osoba tak akurát. Okolo mesta sú mestské hradby, za ktorými nájdete malé záhradky oddelené kamennými múrikmi. Na tomto mieste je práca v záhrade pôžitkom, nech už v nej ste akokoľvek dlho. Z každej máte výhľad na široké ďaleké okolie.

Vrbnik

Prehliadku mesta sme ukončili v konobe (8) na ochutnávke miestnych vín. Vrbnik je nimi známy. Po ochutnávke sme mali slobodno vrijeme (9). Využili sme ho na nákup suvenírov a na prechádzku po pokojnom centre. Podvečer sme našli reštauráciu, v ktorej sme si dali večeru – jagneće meso sa šurljicama (10) a do rytmu spieval a hral miestny spevák. Jahňacina je miestna špecialita. Odporúčam ju ochutnať. Po večeri sme spokojní z celého dňa čakali na prešporáčik. Vláčik akosi nechodil a na vôkol sme nevideli ani jedného nemeckého turistu. „Nešto je loše“ (11) pomysleli sme si. Tak sme sa v panike vybrali hľadať marinu teda prístav. Cestou sme stretli nejakých turistov a opýtali sa ich „Oprostite, znate li gdje se nalazi luka?“ (12). Z ich vyjavených tvárí sme usúdili, že to budú ďalší príslušníci niektorého z germánskych národov. Na odpovceď nám po pol hodinovom blúdení a hľadaní niekoho, kto vie, kde je prístav, sme prišli vďaka milej pani, keď sme boli už len kúsok od neho. Celý šťastní, že sme sa nestratili, sme dobehli k našej loďke. Na palube nás čakalo „Braavvvoooo djevojke“ (13) a potlesk nemeckých turistov, ktorí sa tešili ešte viac ako my, že sme živí a zdraví. Bohvie, čo iné zaujímavé by sme zažili, keby sme tú loď zmeškali.

Je to veľmi pokojné miesto, nie však nudné. Okúpať sa môžete na plážach Zgribnica a Potovošće. Nevýhodou nášho výletu bola nemecká skupina, ktorej sa opäť Chorváti prispôsobili. Organizátor mohol výlet naplánovať na inú časť dňa, pretože všetky múzeá boli už podvečer, keď sme dorazili, zatvorené. Majúc na zreteli tieto aspekty, cena výletu bola vysoká. Zaplatili sme akurát za dopravu loďou, čo by nás Jadrolinijou vyšlo lacnejšie. Vstup do kostolíkov bol bezplatný, ochutnávka tiež.

Vrbnik

Myslím, že toto bol príklad toho, ako zarobiť na ničom za minimálnu námahu. Je smutné, že do Chorvátska sa takéto spôsoby tiež dostali a to, prečo je človeku táto krajina sympatická, sa odtiaľ pomaly vytráca, lebo peniaze začínajú byť nadovšetko. Možno to stačí tým turistom, ktorí nemajú záujem spoznávať a dovolenka pre nich znamená len sladké nič nerobenie. Tí, ktorí chcú aj niečo zažiť a vedieť, by boli rovnako sklamaní ako ja. Dúfam, že toto bol ojedinelý príklad takéhoto prístupu a že Chorváti ostanú Chorvátmi a určite nebudú robiť negatívnu reklamu svojej krajine. Vrbnik si to nezaslúži. Majú tu dobré vínko, peknú hudbu, príjemnu atmosféru a dobré jedlo. Je malý a milý a je to číslo jeden pre lingvistov a všetkých záujemcov o históriu chorvátskeho jazyka. Určite neoľutujete, keď sa cestou po ostrove Krk, aspoň na hodinku zastavíte aj tu… už len pre ten výhľad a pohárik prošeka. Na zdravlje

1. Výlet loďou

2. Cenník

3. Chorvátčina tu

4. Troška čudný chlapec

5. Kostol sv. Márie

6. Kaplnka sv. Martina

7. Najužšiu ulicu na svete

8. Dalmatínska reštaurácia

9. Voľný čas

10. Jahňacina s cestovinou podobnou našim haluškám

11. Niečo nie je v poriadku

12. Prepáčte, viete, kde sa nachádza prístav?

13. Bravo dievčatá