Herkulaneum – život pod Vezuvom

Za nasledujúci článok o meste Herkulaneum ďakujeme cestovateľovi Tomášovi Kubušovi. Tešíme sa na ďalšie príspevky :)

Juhotalianska Kampánia je miestom, kde sa na malom kúsku zeme nachádza niekoľko príťažlivých spomienok našej minulosti. Bolo to už dávno kedy mohutný Vezuv vychrlil zo svojich útrob horúcu lávu a okolité mestá premenil na rumovisko. Muselo prejsť mnoho storočí kým sa ľudia rozhodli znovu nájsť stratený antický svet. Herkulaneum je jedným z týchto skvostov, ktorý mal to šťastie opäť vidieť slnečné lúče a cítiť kroky ľudí prechádzajúcich sa jeho kamennými ulicami. „Život v tieni“ nie sú pre Herkulaneum len náhodne spojené slová. Mesto leží pár kilometrov pod Vezuvom, no dokonale ho zatieňujú susedné staroveké Pompeje.

Z Neapola je doprava do Herkulanea viac než jednoduchá. Človek nastúpi na hlavnej stanici Piazza Garribaldi na vlak Circumvesuviana a o pár minút sa ocitne v modernom mestečku Ercolano. Stačí vyjsť zo stanice a ísť asi 500m dlhou rovnou ulicou. Na jej konci sa objaví brána za ktorou začína staroveký svet. Vstupné do areálu je 11 euro, ale ak máte v pláne odkrývať viac z okolia Neapola, vyplatí sa Vám kúpiť si kombinovaný lístok za 20 euro. Okrem Herkulanea zahŕňa aj Pompeje a ďalšie tri archeologické lokality pod Vezuvom.

Vykopávky starého mesta sa dnes nachádzajú približne 12 metrov pod úrovňou ulice. S tým všetkým sa museli popasovať archeológovia a robotníci, aby ľudia získali predstavu ako sa vtedy žilo. Cesta vedia strmo dole a ponúka panoramatický pohľad na celé vykopané Herkulaneum. Všimli ste si, že názov mesta sa nápadne podobá na meno jedného z gréckych bohov? Všimli, ste si správne! Práve Herkules bol mýtickým zakladateľom tohto miesta a ľudia si ho držali vo veľkej obľube. Pohľad na poničené staroveké budovy je úžasný. Prešlo toľko rokov a stále stoja niektoré múry, dokonca celé stavby. Priamo nad nimi stoja ošarpané domy s balkónmi a rozvešaným prádlom. Musí to byť skvelé, vyjsť si na balkón, vyložiť nohy a pod sebou mať také staroveké bohatstvo. V diaľke sa v oblakoch zahanbene skrýva Vezuv.

Kedysi obývalo mesto 4000 ľudí, no dnes tu panuje zvláštne ticho. Sem tam človek narazí na zblúdilého turistu, ale väčšinou je sám so svojimi myšlienkami. Už pri prvých krokoch si všímam záhrady, kvety a vysoké palmy. Aké však museli byť predtým? Vchádzam do jedného z prvých domov Casa d´Argo. Za ošúchanou stenou sa rozprestiera palmová záhrada so stĺporadím za ktorým sa na stenách skrývajú zvyšky malieb. Ich susedia z domu Casa della Scheletro sa môžu pýšiť pracne zhotoveným nymfeom (malou fontánkou). Pôvodné farby síce vybledli, ale každý si všimne malé obrázky s ležiacom Dionýzom či morskými tritónmi. Ďalšou zastávkou sú kúpele. V staroveku boli rozdelené na mužské a ženské. Cez malý otvor v streche sa dovnútra dostávajú slnečné lúče a osvetľujú celú miestnosť. Podlaha je skrášlená tisíckami bieločiernych, miniatúrnych kamienkov poukladaných do tvaru delfínov, rýb, chobotnice či iných morských živočíchov. Na naše pomery pôsobia miestnosti až príliš tesno. Na stenách domu Casa degli Augusti sú jedni z najkrajších fresiek celého Herkulanea. Zobrazujú obľúbeného Herakla. Ich farby sú tak živé, že keby človek nevedel aký je ich osud, myslel by si, že boli namaľované len niekoľko rokov dozadu. Tento honosný dom obývali augustali, čo boli kňazi vykonávajúci cisársky kult.

Orientácia v Herkulaneu je veľmi jednoduchá. Mesto pretínajú tri rovnobežné ulice (cardo), ktoré križujú dve ďalšie rovnobežky (decumanus). Má to svoje nepochybné výhody, že človek hneď nájde to čo hľadá. Zvonku úplne nenápadný Dom Neptúna a Anfitrité (Casa di Nettuno e Anfitrite) skrýva vo vnútri nepochybne najznámejšiu pamiatku mesta. Na konci domu je na poničenej stene vsadená tabuľka s mozaikovou výzdobou. Bok po boku stojí boh Neptún s Anfitrité, ktorú nadovšetko miloval. Stala sa dokonca spoluvládkyňou celej morskej ríše. Tento známy výjav je takmer na všetkých materiáloch týkajúcich sa Herkulanea. Okolie postáv je dotvorené ornamentami modrej, červenej či zlatej farby. Na ľavej strane stojí nymfeum ozdobené rôznymi zvieratami doplnené množstvom podobných ornamentov. Toto je len ďalším dôkazom, že sa netreba nechať odradiť vonkajším výzorom a skutočná krása sa nachádza vo vnútri. Domy Herkulanea pôsobia na prvý pohľad chladne, šedivo a dá sa povedať, že nevábne, ale pri bližšom pohľade zistím, že to nie je tak. Často sa dá na nich pozorovať zvyšky farebnej výzdoby, ktorá celý dojem oživuje. Niektoré domy sú dvojposchodové, iné majú pre zmenu v sebe aj malé obchodíky. Jedným z nich je napríklad taverna, ktorej mramorový pult ostro kontrastuje so šedivým pozadím. Do pultov je zasadených niekoľko veľkých nádob. V nich sa predávalo obilie alebo preslávená rybia omáčka garum.

Východná časť mesta patrila veľkej palestre (telocvičňa). Dnes sa z nej zachovala len pôsobivá časť kolonády. Lepšiu predstavu ako taká palestra vyzerala si návštevník uvedomí až v Pompejách, kde sa zachovala úplne celá. Dostávam sa do štvrte, kde žili majetnejší obyvatelia mesta a tomu zodpovedajú aj ich domy či vily. Dom čierneho salóna (Casa del Salone Nero) je už na prvý pohľad iný, honosnejší a jeho vnútorná výzdoba je prevažne čiernej farby. Pôsobí to veľmi zaujímavo, pretože maľby sú iné ako všetky ostatné, ktoré hrajú farbami od výmyslu sveta. Jeden z najluxusnejších domov je Casa dei Cervi (Dom jeleňov). Názov je odvodený od páru mramorových jeleňov stojacich v záhrade domu. Dom zaberá veľkú plochu a patrí aj k najväčším v meste. Takmer každá miestnosť je ozdobená freskovou výzdobou. Spleťou uličiek sa dostávam von do záhrady. V jej strede sú spomínané jelene a malá soška opitého Herakla. Po oboch stranách centrálnej časti vyrastajú takmer identické palmy. Veľmi pekný pohľad. Dnešná rozloha Herkulanea je omnoho menšia ako pred dve tisíc rokmi.

Vykopávky sa už ďalej žiaľ nemôžu rozširovať kvôli susednej modernej zástavbe. Pomaly sa aj moje kroky blížia k pomyselnému východu z mesta. Posledným domom je rozsiahly príbytok Casa del Rilievo di Telefo. Okolo malého centrálneho bazéna sú stĺpy v netradičnej červenej farbe. Za nimi sa na stene pekne miesia teplé farby kde červená pozvoľne prechádza do žltej farby a pôsobí to naozaj upokojujúco. Na stene visí reliéf zachytávajúci Telefóna, Heraklovho syna. Ťažko sa však predstavuje ako si tu žili ľudia pred tým ako sa Vezuv rozhodol navždy pochovať ich mesto. V bazéne žblnkotala voda, záhrada bola plná kvetov a stromov a v tieni miestnosti sa schyľovalo k hostine. Bohatí Rimania sa rozhodne vedeli užívať život. Za domom vedie úzky tmavý prechod nižšie ku svätyni. Ešte pred ňou stojí oltár plný nepatrných detailov nad ktorým sa týči socha senátora Marka Nonia Balba. Svätyňa je dnes značne poškodená. Najzaujímavejšie sú nepochybne tabuľky so znázornenými božstvami. Vedľa seba tu stojí Minerva so svojou povestnou prilbou, Merkúr s okrídlenými sandálmi a Neptún s neodmysliteľným trojzubcom. Ešte pred tromi rokmi im robil spoločnosť aj Vulkanus s mohutným kladivom, ale dnes po ňom niet stopy. Naozaj pôsobivé zakončenie prehliadky starovekého mesta. Mimo mesta sa ešte nachádza luxusná vila Villa dei Papiri, ale pre návštevníkov je už niekoľko rokov neprístupná. Ani táto maličkosť však nemôže pokaziť dojmy z návštevy tohto miesta skrývajúceho sa v tieni sopky.