Toskánske pláže a mramorová Carrara

Po dňoch strávených vo vnútrozemí v krásnych toskánskych regiónoch Chianti a Val d’Orcia prvýkrát tento rok vidíme more :). Napriek tomu, že najbližšiu pláž máme z nášho ubytovania celkom ďaleko. More k Taliansku jednoducho patrí a kvôli Covidu som sa naozaj bála, že ho už tento rok neuvidím vôbec. Toskánske pláže síce nepatria medzi najkrajšie v Taliansku, no napriek tomu tu nájdete malé lagúny a tiché zákutia.

Dostali sme odporúčanie na mestečko Casteglione della Pescaia. Podľa lokálnych informácií sú pláže v tejto oblasti o dosť krajšie ako tie na úrovni mesta Lucca ako napríklad Viareggio. Príchod do Casteglione je sám o sebe zážitkom, lebo more z ničoho nič vykukne v diaľke a kľukatá cesta ponad pobrežie ponúka krásne výhľady. Samotná pláž nebola najkrajšou akú som kedy videla, všeobecne platí, že toskánske pláže sú skôr priemerné. Ale našťastie nebola tak preplnená a pôsobila čisto. More bolo osviežujúce a čisté.

Po asi dvojhodinovom oddychu sa presúvame na ďalšiu pláž, ktorá patrí podľa recenzií medzi jednu z top v Toskánsku. Cala Violina je dostupná iba na pešo z parkoviska, ktoré oddeľuje od cesty semafor v prípade, že je pláž plná. Ťažko povedať, či ten semafor skutočne fungoval, stáli sme na ňom asi pol hodinu. Červená sa stále nemenila a až keď vyšlo z pláže asi 10te auto, ktoré nám ukázalo, že máme ísť ďalej, tak sme teda prešli. V konečnom dôsledku bolo na parkovisku minimálne 30-40 voľných miest. Za parkovisko sa platí 10 EUR a od neho vedie ešte asi pol hodinová prechádzka cez les. Pláž je pekná, aj keď na môj vkus dosť plná. Keďže sem nevedie cesta, nenájdete tu ani bufety či toalety a sprchy. Aj keď pri odchode sme videli pár malých stánkov karavanov s predajom zmrzliny a chladených nápojov.

Cyklo zážitok v Lucce a pláže Viareggio

Cestou späť z Casteglione opäť prechádzame cez región Val d’Orcia a zastavujeme na krásnom mieste s výhľadom na Podere Baccoleno. Tu zažijeme najkrajší toskánsky západ slnka. Spolu s ďalšími fotografmi :).

Ráno sa presúvame na západ do mestečka Lucca, kde máme stráviť ďalšie 3 noci. Najskôr sa však zastavujeme vo Viareggio napriek varovaniu, že pláže tu nestoja za veľa :). Parkujeme len kúsok od pláže a pri prvom vchode na pláž nás zastavia, že ide o platený vstup. Ale hneď nám aj povedia, že len kúsok vedľa je vstup zdarma. Pláž je naozaj taká, akú nám ju opísal náš kamarát :). Hlava na hlave a len kilometre radov slnečníkov doľava aj doprava. Vo vode je ešte viac ľudí ako na samotnej pláži. Vydržíme tu asi hodinu a presúvame sa do Luccy.

Lucca je veľmi pekné vnútrozemské toskánske mesto severne od Pisy. Historické centrum je obklosené hradbami. Čo je zaujímavé na samotných hradbách je fakt, že sa po nich dá prechádzať, bicyklovať, sú tu viaceré reštaurácie či detské ihriská. Cestičku po hradbách lemujú krásne vysoké stromy. Každé ráno som si sem išla pred raňajkami zabehať. Taktiež sme si hneď v prvý deň požičali bicykle a prebicyklovali hradby plus samotné centrum Luccy. V centre sme sa zastavili na výborný obed v Caffé Manon Lescaut – šalát s údeným lososom, vajíčkom a avokádom a k tomu aperol spritz a espresso :). Večer sa úzke ulice Luccy zaplnili a kvôli Covidu sme hľadali skôr nejaké zašitejšie miesta. Našli sme výbornú reštauráciu na okraji centra – Al Corso. Sedenie vonku, výborná obsluha, čerstvé pečivo ako predjedlo, vynikajúce toskánske víno a čerstvá grilovaná ryba.

Farebné Cinque Terre a pláže San Terenzo

Z Luccy je to už len na skok na pobrežie Cinque Terre. My sme výlet v Cinque Terre absolvovali pár rokov dozadu a preto sme si tentokrát dali len skrátenú verziu.

Keďže sme ešte neboli úplne nasýtení mora, zastavili sme sa na pláži Baia Blu. V oblasti Cinque Terre je veľký problém s parkovaním. Mestečká sú malé, na útesoch, cesty úzke. Buď je možnosť prísť hneď skoro ráno alebo si dopredu na internete poriadne vygoogliť, kde sa dá dobre parkovať. Pláž Baia Blu je krásna zátoka neďaleko San Terenzo. Odporúčam zastať na parkovisku nad mestom, predpokladám, že väčšine návštevníkom sa nechce šľapať do kopca a preto bolo parkovisko prázdne. Parkovisko nájdete na Google mapách pod názvom Falconara (vedľa štadiónu). Pláž bola (prišli sme okolo 11.00 doobeda) dosť plná. Tak sme si našli miesto na skalách mimo väčšiny ľudí. Voda je tu krásne čistá, určite krajšia ako toskánske pláže južnejšie.

Rozprávkovo farebné Riomaggiore

Zo samotného Cinque Terre sme sa rozhodli navštíviť len jedno mestečko. Riomaggiore. Znovu zlyhal náš plán s parkovaním, ani sa ale nečudujem. Prišli sme sem okolo 13.00, keď ešte väčšina turistov neodchádzala :). A v polovici augusta sa jednoducho nedá spoliehať na šťastie :). Parkovanie v centre je predražené – 24 EUR na deň. Už sme to skoro chceli vzdať, keď sme našli na mape jedno parkovisko nad mestom (ale naozaj vysoko nad mestom :)). A vyzeralo to tak, že odtiaľ vedie chodník dole do centra. Riomaggiore je ako aj ostatné dedinky Cinque Terre postavené na útese nad morom. Ulice sú úzke a cesta je tu väčšinou len jedna. GPS súradnice parkoviska sú: 44.101961, 9.742207. Keď budete pokračovať chvíľku po ceste v smere od Riomaggiore do Manaroly, po ľavej strane bude malý chodníček. Po ňom stále rovno až sa z neho stanú schody a asi po 15 minútach budete na začiatku Riomaggiore.

Samozrejme cesta hore bude trochu šlapačka (pri 35 stupňoch :D), ale stojí to za to. Ďalší typ – tesne po vojdení do mesta len kúsok od kostola Chiesa Parrocchiale di San Giovanni Battista nájdete top bar. Majú tu úplne deluxe pannini, smoothies, zmrzlinu, prosecco a samozrejme espresso. Lokál sa volá Old School Gelateria & Snack Bar. Rozmýšľali sme sa tu zastaviť aj cestou hore, tak nám chutilo :D.

Samotné Rio je malé, väčšina turistov sa prejde po hlavnej ulici, kde je kopec obchodíkov a malých reštaurácií. Počas corony sme dovnútra veľmi nešli. Na konci hlavnej ulice je podchod a za ním pláž. Odtiaľ je najfotogenickejší pohľad na mesto. Pláž je podľa mňa nič moc, malá, hlava na hlave, dokonca trochu zapáchajúca voda :). Ale farebné domčeky nad ňou sú ako z animovaného filmu, hrajú všetkými možnými farbami. Tak ako celé Cinque Terre :).

Turistika pomedzi mramor – Carrara

V oblasti apuánskych Álp sme sa pri poslednej návšteve Cinque Terre nezastavili. Tentokrát nám zostával presne jeden deň a keďže sme počas celej dovolenky až toľko neturistikovali, apuánske Alpy nám prišli vhod.

Hlavným centrom diania v tejto oblasti je mesto Carrara. Mramor z Carrary sa ťaží a používa od čias antického Ríma. Ďalším mestom ešte bližšie k mramorovým baniam je Colonnata odkiaľ sme aj my vyrazili na turistiku. Vyzeralo to tak, že turistika v strede augusta nieje najobľúbenejšou aktivitou Talianov :). Počas celej cesty sme stretli až jednu dvojicu a jedného mladého Taliana. Túra začína priamo v Colonnata na námestí, je potrebné sledovať označenie cesty číslo 38 a tá sa napojí na cestu číslo 195. Ja používam aplikáciu Bergfex, aj keď je tu viac trás pre Rakúsko. Podľa nej však pekne trafíte cestu, ktorou sme išli my (viď foto nižšie).

Prvá časť cesty vedie cez les, miestami celkom tmavý a tlieskali sme aby sme odstrašili možné medvede :D. Asi po prvých 45 minútach sa vynoríme pri malom opustenom domčeku odkiaľ je krásny výhľad na okolité hory. Pokračujeme asi ešte 20 minút lesom až vystúpame lúkou na vrchol Cima d’Uomo. Tu sa nám objavia tie najkrajšie výhľady na mramorové hory oproti nám. Videli sme desiatky ťažkých áut nakladajúce a premiestňujúce obrovské kusy mramoru. Vlastne to celé pôsobilo trochu smutne. Hory, na ktoré sme sa dívali o pár rokov budú vyzerať úplne inak. Ak tam teda ešte vôbec budú.

Návšteva mramorovej jaskyne

Na záver po turistike sme autom prešli až do centra ťažby, do navigácie si dajte Marmo Tour Fantiscritti. Tam sú na mieste dve ponuky túr s výkladom k ťažbe mramoru. Tá prvá sa organizuje na veľkých džípoch po 8 ľudí a ponúka počas túry výhľady a jazdu cez samotné miesta ťažby. Ale nemala som momentálne chuť sedieť v džípe s cudzími ľuďmi. Preto sme sa rozhodi pre druhú túru – Marmo Tour Fantiscritti. Na vlastnom aute sme prešli do vnútra obrovskej mramorovej jaskyne. Tam nám sprievodkyňa za asi 45 minút porozprávala všetky dôležité a zaujimavé informácie o ťažbe. O tom na ktorých miesta sa už ťažiť nesmie, o typoch mramoru, využiteľnosti, rôznych podujatiach, ktoré sa konajú v týchto krásnych priestoroch a pod. Veľmi odporúčam, sprievodkyňa hovorila vynikajúcou angličtinou a dozvedeli sme sa kopec nových informácií.