Andalúzia a pobrežie Costa del Sol

Hneď začiatkom septembra (1.9.2012) sa začína naša cesta do slnečnej Andalúzie na juhu Španielska. Lietadlo (ryanair.com) do Málagy nám z Bratislavy odlietalo 11:20 a 14:50 sme už vystupovali na letisku a tešili sa na prvé slnečné lúče tejto krásnej krajiny. Opäť sme využili službu požičanie auta cez spoločnosť Goldcar, cena požičania auta bola na 7 dní 108€ + kompletná poistka (dobrovoľná položka) 40€ a samozrejme navyše bol benzín. Dostali sme auto s plnou nádržou, za ktorú sme zaplatili hneď na mieste a na konci pobytu sme museli vrátiť auto s čo najmenším množstvom benzínu. Prekvapilo nás, že pri vyzdvihovaní auta nás na letisku čakal obrovský rad a počkali sme si tu 2 hodinky, kým sme sa konečne dostali k autu. Ale nič si z toho nerobte, ak si tu postojíte, ste v Španielsku v Andalúzii, kde sa nikto nestresuje a nikam neponáhľa :). Určite poznáte známe španielske „Maňana!“ (v preklade „zajtra„).

Takže auto úspešne vyzdvihnuté a z letiska sme sa okolo 17:00 pohli smerom na juhozápad do mestečka Torremolinos vzdialeného od letiska asi 8 km. Pomocou GPS navigácie (ktorú si mimochodom môžete aj požičať priamo v požičovni Goldcar) sme sa dostali až k nášmu hotelu – El Velero. Mali sme rezervovaný apartmán pre 5 osôb s dvomi spálňami a obývačkou, kuchynkou a dvomi kúpeľňami. Na vybavenie apartmánu nemôžem povedať nič zlé, pretože tu bolo naozaj všetko čo sme potrebovali. Tak isto poloha hotela bola veľmi dobrá, len niekoľko minút od nás bol supermarket (Supermercado – stačí ak vyjdete na hlavnú rušnú ulicu San Miguel a tu tesne pri McDonalde zídete eskalátormi do podzemia, kde sa nachádzajú veľké potraviny). Ceny sú tu veľmi podobné tým našim, lebo v menších obchodíkoch pri pláži alebo v centre mesta nájdete niekedy až dvojnásobné ceny ako vo veľkých supermarketoch a okrem toho Vám ani nedajú blok (nám sa napríklad stalo, že nás oklamali a naúčtovali nám drahší tovar ako v skutočnosti bol). Okrem veľkého supermarketu bola kúsok od hotela rušná nákupná ulica plná obchodov s oblečením, obuvou a suvenírmi. Touto ulicou sa dostanete pomedzi úzke romantické uličky až na promenádu a k pláži. Od pláží je El Velero vzdialené asi 20 minút chôdze, väčšina hotelov v Torremolinos sa nachádza na vyvýšenine, čiže k plážam schádzate po schodoch (čo je vyčerpávajúce hlavne keď už idete z pláže domov unavení), ale samozrejme množstvo hotelov sa nachádza priamo pri mori (aj keď ceny sú určite vyššie). Asi jedinou nevýhodou hotela bolo to, že sme nemali raňajky, ale keďže bola k dispozícii kuchynka, každý večer sme si kúpili raňajky v obchode.

Po krátkom vybalení sme sa hneď vybrali na pláž, aj keď slnko už pomaly zapadalo a ani teplota nebola vonku až taká vysoká. Nám to však nevadilo, hneď sme sa osviežili v teplučkom mori a oddýchli si na piesku. Hneď v tento prvý večer sme si všimli, že more je rozbúrené a po celom pobreží sú pomerne dosť veľké vlny. Preto aj väčšina ľudí len sedela na brehu a pozorovala hladinu namiesto kúpania sa. Našim chlapom to však vôbec nevadilo a celé hodiny sa bláznili vo vlnách.

Večer sme zavŕšili v uličkách tohto krásneho mestečka a nakoniec sme sa usadili v príjemnej španielskej reštaurácii (taberna), kde sme si objednali našu obľúbenú sangriu (sladký vínový nápoj s ovocím) a tiež typickú španielsku paellu (ryža a morské plody). Na vedľajšom stole nás zaujal tanier akýchsi vyprážaných kúskov, tak sme si ich aj my objednali a zistili sme, že to boli kalamáre. Chuťovo teda nič moc, gumené a bez chuti, ale zážitok z jedenia slizkých koliesok sme mali obrovský :).

Nerja a balkón Európy, Granada a pevnosť Alhambra

Dnes sme si ráno privstali (aj keď to na našej dovolenke platilo každý deň, Španieli ledva zaľahli do postelí a my sme už vstávali :)) a vybrali sme sa na výlet do východnej Granady a známej maurskej pevnosti Alhambra. Ešte však predtým ako sme sa dostali do tohto krásneho mesta sme sa zastavili v mestečku Nerja a na známom balkóne Európy.

Nerja je mestečko vzdialené asi 55 km východne od Malagy a určite Vám ho odporúčam navštíviť, ak sa dá aj na dlhšie ako 1 deň. Z bývalej rybárskej dedinky je dnes turistické mesto, ale oveľa pokojnejšie ako Malaga alebo naše Torremolinos. Nachádza sa tu kombinácia krásnej prírody, hôr, romantických uličiek s obchodíkmi a kaviarničkami a tiež malebné pláže od tých najmenších, kde rybári pletú siete až po dlhé pobrežia so zlatým pieskom a luxusnými hotelmi. Asi najznámejšou časťou Nerji je balkón Európy, vyhliadka, ktorá Vám ponúka krásne pohľady na všetky možné strany a priamo pod ňou sa nachádza veľmi milá, útulná pláž. Keďže sme do Nerji prišli skoro ráno, turistov tu ešte bolo veľmi málo, takže táto malinká pláž bola celá len pre nás. More bolo krásne čisté s jemnými vlnkami a okrem toho sa tu nachádzala aj malá reštaurácia, sprchy a toalety. Skrátka všetko ako má byť :).
Pokračujeme v ceste a po približne 100 km prichádzame do Granady. Granada je andalúzske mesto s približne 250 000 obyvateľmi a nachádza sa na úpätí pohoria Sierra Nevada. Znakom Granady je granátové jablko a prečo je to tak, o tom už vypovedá samotný názov mesta. Najznámejšou stavbou a pamiatkou celej Granady je pevnosť Alhambra.

Alhambra sa nachádza na kopci nad celou Granadou, autom sa sem dostanete bez problémov, pretože sú všade smerovania a šípky. Ak nemáte auto dá sa sem dostať aj autobusom, z Granady premávajú spoje až ku vchodu alebo môžete využiť turistický „double-decker“ s nápismi „Hop on, hop off!„, v ktorom sa môžete voziť 24 hodín s tým, že vystúpite kde budete chcieť a opäť nastúpite na inom mieste.
Alhambra, nazývaná aj červený hrad, je obrovský komplex niekoľkých budov a stavieb, krásnych záhrad, fontán a iných zákutí. Tento palác maurských panovníkov bol postavený v 13.storočí a jeho rozloha je celkovo 142 000 m2. Areál je obrovský, preto si naň vyhraďte dostatok času, dajú sa zakúpiť rôzne druhy vstupeniek, podľa toho čo všetko chcete vidieť. Takou najbežnejšou je lístok „General ticket„, ktorý zahŕňa v podstate vstup do každej časti. Časovo nieje obmedzené nič okrem palácov Nasrid Palaces, kde musíte prísť presne na určenú hodinu, ktorú máte napísanú na vstupenke. My sme si vstupenky kupovali dopredu cez túto stránku, ale dajú sa zakúpiť aj na mieste. Hneď pred vchodom je asi 5 alebo 6 automatov, kde si iba zadáte počet lístkov a vložíte peniaze a lístky si vytlačíte. Ak ste si lístky zakúpili cez internet, môžete si ich vytlačiť už doma alebo tiež tam na mieste na tom istom mieste, ale namiesto zakúpenia lístkov, zadáte voľbu vytlačiť lístky. Ako dôkaz musíte vložiť svoju platobnú kartu, ktorou ste si doma lístky zaplatili a hneď potom si ich vytlačíte. Cena lístku do Alhambry nás na osobu stála 14,30€, ak si kúpite lístok len do záhrad je o niečo lacnejší a tiež nočný lístok stojí menej ako general ticket. Všetky podrobné ceny nájdete na vyššie spomínanej stránke.
Mne sa popoludnie v Alhambre veľmi páčilo, záhrady boli krásne, všade na centimeter rovnako ostrihané stromy, krásne kvety, jazierka a fontánky a stavby mi pripomínali Afriku alebo nejakú inú exotickú krajinu, vôbec som sa necítila ako v Európe. V areáli Alhambry sa nachádzajú aj obchodíky a bufety, takže sa nemusíte báť, že budete hladní. Taktiež si môžete zakúpiť aj lístok, ktorý zahŕňa vstup so sprievodcom, ale je asi 2x tak drahý ako keď idete samy. Pri vstupe do pevnosti dostanete mapku a podľa nej sa dá pekne orientovať a pohybovať po celom areáli.
Po asi 3 hodinovej prehliadke sme sa vrátili do auta a vyrazili naspäť – smer Torremolinos.

Marbella, prístav Puerto Baňús a romantická Ronda v horách

Tentokrát sme si pospali trošku dlhšie, lebo sme mali namierené do Marbelly, ktorá je od Torremolinos vzdialená asi 46 km. Prvé čo nás trošku prekvapilo bolo, že kúsok potom ako sme sa napojili na diaľnicu nás čakalo platenie mýta (cesta tam 7€ a cesta späť ďalších 7€). No musím uznať, že cesty majú Španieli naozaj kvalitné :). Išli sme cez oblasť, kde bolo všetko okolo nás čierne a spálené, pretože len pár dní predtým v Marbelle a okolí vyčíňali silné požiare. Za necelú hodinku sme už parkovali v centre Marbelly a prvou zastávkou bola blízka pláž. Opäť sme tu boli medzi prvými, takže pláž bola čistá, pozametaná, more pokojné a my sme sa mohli nerušene opaľovať a čvachtať v teplej vode.
Marbella je krásne prímorské mestečko s asi 140 000 obyvateľmi a je známe hlavne vďaka turistickému ruchu. Chodia sem však väčšinou solventnejší turisti, nachádza sa tu veľký prístav s drahými jachtami a loďami a svoje sídla tu majú aj celebrity ako napríklad Antonio Banderas, Rod Steward a Julio Iglesias. Po pobreží sa nachádzajú drahé hotely, množstvo reštaurácií (na naše počudovanie boli niektoré lacnejšie ako v Torremolinos a odporúčam ochutnať zmrzlinu, za 1,80€ bola vynikajúca) a obchodíkov. Asi 2 hodinky sme plážovali, od černoška, ktorý ponúkal na pláži letný tovar sme si kúpili slnečné okuliare Ray Ban za 10€ :) a na záver sme sa vydali na prechádzku do starej časti mesta. Tu sa nachádza krásne pomarančové námestie – Plaza de Naranjos, kde okrem krásnych malých reštaurácií a obchodíkov naozaj na každom kroku cítite vôňu čerstvých pomarančov. Aj ostatné uličky v Marbelle stoja za návštevu, prechádzala by som sa tu aj do večera. Času sme však až toľko nemali, chceli sme sa ešte zastaviť v milionárskom prístave Puerto Baňús a nakoniec v mestečku Ronda.

Puerto Baňús sa nachádza len kúsok západne od Marbelly, zaparkovali sme opäť v centre a prešli sme sa popri plážach, prístave, kde sme obdivovali tisícky nádherných, nablískaných jácht a blízko malého námestia sme si sadli do kaviarne na osviežujúcu kávu, kolu a nápoje z čerstvého ovocia.
Pokračujeme v ceste a tentokrát smerujeme do vnútrozemia. Ronda je od Marbelly vzdialená 61 km po poriadne kľukatej ceste cez hory. Výhľady sú tu krásne, preto určite aspoň na chvíľku na niektorej vyhliadke zastaňte a odfoťte si to.
Ronda ako mesto ma očarilo na prvýkrát, nečakala som od neho až toľko :). Najväčšou atrakciou v meste je most Ponte Nuevo, nachádzajúci sa v centre mesta na obrovských pilieroch v obrovskej výške. Prekvapilo ma, že po ňom ešte aj dnes premávajú autá a chodia ľudia, čakala som skôr starý nebezpečný schátraný most. Z väčšej diaľky sú naň najkrajšie fotky, dokonca sa dá zísť po uzučkom chodníčku až dole pod most, kde sú malé jazierká, v ktorých sa dá kúpať. My sme túto ceste neabsolvovali, ale zopár ľudí sme dole videli kúpať sa. Priamo v moste sa nachádza aj malé múzeum, ktoré môžete tiež navštíviť. Hovorí sa, že staviteľ mosta sa pri jeho stavbe zabil a to tak, že keď sa chcel ísť podpísať na jeden z pilierov, spadol do hlbokej priepasti.
Okrem Ponte Nueva si nenechajte ujsť centrum Rondy – ulice plné obchodov, reštaurácií a tiež je tu veľká korida, kde sa môžete pozrieť aj dovnútra (platí sa vstupné). V reštaurácii v centre mesta sme si sadli na sangriu a pizzu, ktorá nám síce veľmi nechutila, preto neodporúčam v Andalúzii objednávať pizzu. Samozrejme určite sa tu nájdu aj výborné talianske reštaurácie, ale Španieli a hlavne v Andalúzii sú zameraní na morské plody, ryby a štipľavé, korenené jedlá. Ako som už spomínala – tapas, sangria a paella – to je Španielsko.

Najjužnejší cíp Európy – Gibraltár

Ráno sme si opäť privstali a vydali sa doslova na juh – na najjužnejšie miesto Európy – Gibraltár. Od nášho mestečka Torremolinos je vzdialený 120 km a tentokrát sme sa chceli vyhnúť platenej diaľnici, preto sme použili cestu A-7. Výhodou bolo, že sme celý čas išli po pobreží a preto sme mohli sledovať more a pláže. Cesta sa nám predĺžila len minimálne, čiže ak chcete ušetriť 28€ za mýtne, odporúčam použiť túto cestu. Už niekoľko kilometrov pred Gibraltárom sme v diaľke videli mohutnú skalu a keď sme prišli bližšie na jednej jej strane sa vynímala aj lanovka, ktorá premáva až na vrchol. V meste pred Gibraltárom – La Linea, sme narazili na zápchy a zistili sme, že sú kvôli pasovej kontrole. Gibraltár totiž nepatrí pod Španielsko, ale je stále pod mocou Veľkej Británie. Španieli sa niekoľkokrát už pokúšali získať Gibraltár na svoju stranu, ale Briti s tým doteraz nikdy nesúhlasili, dokonca aj počas posledného referenda bola väčšina obyvateľov Gibraltáru za to aby ostali pod krídlami Británie.
Výhodou pre turistov je to, že sa tu používa angličtina a to veľmi pekná a zrozumiteľná na rozdiel od iných andalúzskych miest, kde sa len ťažko dohovoríte po anglicky.
Veľkou atrakciou je hneď za pasovou kontrolou letisko, pretože je to jediná prístupová cesta na Gibraltár. A keď pristáva lietadlo, jednoducho sa zapnú semafory a autá počkajú kým lietadlo vzlietne alebo pristane. Mali sme šťastie, akurát vtedy keď sme prišli jedno lietadlo pristávalo. Okrem toho je tu pristávanie aj dosť nebezpečné, pretože letisková dráha je pomerne krátka a často tu dosť silno fúka vietor. Samozrejme najväčšou atrakciou na celom Gibraltári je výstup na veľkú skalu. Máte viacero možností, ísť lanovkou, pešo po schodoch alebo autom. My sme pôvodne plánovali použiť lanovku (spiatočný lístok na lanovku stojí 13,75€ pre dospelých), ale keďže parkovisko pod lanovkou bolo plné, rozhodli sme sa pokračovať ďalej autom. A urobili sme dobre, vyšplhali sme sa autom asi do polovice kopca, kde bola malá búdka s kasou a tu nám ponúkli lístok za 14€, ktorý zahŕňal niekoľko atrakcií. Nadšení sme si kúpili 5 lístkov a začali sme s prehliadkou. Ešte musím upozorniť na uzučké cesty a veľmi strmé, takže auto a spojka tu dostanú poriadne zabrať :). Najskôr sme sa zastavili v Sant Michael Cave – čiže v jaskyni svätého Michala. Ďalšou atrakciou bol vojenský tunel, kde sme cez úzke diery, ktoré sa používali na streľbu z diel, videli oceán, letisko a celé mesto. Najzaujímavejšie boli však malé opičky – makaky, ktoré skákali úplne všade okolo nás a boli veľmi prítulné, chytili Vás za ruku alebo Vám vyliezli na plece a ochotne pózovali, kým ste sa fotili. Neodporúčam však vyťahovať z batohov nejaké jedlo alebo šušťavé sáčky, pretože po nich hneď skočia a už ich naspäť neuvidíte. Nakoniec sme sa konečne vyštverali až na samý vrchol skaly, kam sa už autom ísť nedá. Musíte auto nechať pri jaskyni, ale ak sa Vám predsa len nechce šľapať (je to asi 20 minút), môžete použiť taxík (vyzerá ako malý biely mikrobus) – 3,50€ stojí lístok. Nájsť správnu cestu až na vrchol bolo trošku komplikované, pretože žiadna cesta nebola poriadne označená. Keď prídete k obchodíku so suvenírmi vydáte sa cestou dohora a na rázcestí pokračujte rovno alebo teda smer doľava, lebo my sme šli najskôr doprava a síce sme sa dostali na vrchol, čudovali sme sa kde sú všetci turisti, kde je nejaká pekná vyhliadka s malými opičkami :).

Na vrchole je tiež reštaurácia a tu boli trošku drzejšie opice, videli sme ako vytrhli pani čo vyšla z bufetu celý balíček chipsov a tiež ako jednému pánovi zahryzli do ruky, lebo sa s nimi chcel odfotiť.
Plní zážitkov, fotiek a tiež aj poriadne unavení z toľkého šľapania sme sa vrátili dole do mesta poprechádzať sa ešte po uličkách a niečo si zajesť. Nakoniec sme sa zastavili pri vyhliadke nazývanej Europa point, kde sa nachádza krásny romantický a veľmi fotogenický maják a tiež biela mešita.
Potom nás už len čakala cesta domov, ale cestou nás zlákala jedna veľmi sympatická, malá pláž pri ceste, tak sme rýchlo obliekli plavky a hodili sa do vĺn. Bolo to úžasné osvieženie a zavŕšenie tohto nádherného dňa.

Plážovanie na Carihuele, uličky Torremolinos a večer v Málage

Dnes sme sa rozhodli predovšetkým plážovať a konkrétne sme zašli na jednu z najkrajších pláží v Andalúzii – Carihuelu. Od nášho hotela bola chôdzou asi 40 minút, preto sme sa využili radšej auto. Už hneď ráno boli poriadne vlny, vo vode sa nikto nekúpal, takže sme najskôr len ležali na osuškách. Neskôr sa však už do mora zamočili prví odvážlivci, tak aj my sme sa išli ovlažiť. Vlny boli ale naozaj obrovské, väčšina kúpajúcich sa boli muži a surfisti, ktorí sa snažili vlny zdolávať na malých surfoch. Takže ak nieste až takí dobrí plavci, radšej Vám neodporúčam pri takýchto vlnách vstupovať ďaleko do vody.

Popri celej pláži sa nachádza krásna plážová promenáda, kde sú z jednej strany malé obchodíky väčšinou s oblečením a obuvou, ale môžem povedať, že je to doslova nákupný raj. Promenáda nemá konca a ceny sú tu naozaj vynikajúce. Určite to bolo sčasti aj tým, že už bol koniec leta a vo väčšine obchodov mali výpredaje, no myslím si, že aj v strede leta sa tu dá pekne nakúpiť :). Ja som si odniesla šľapky, tričko, peňaženku, slnečné okuliare, osušku a tiež niekoľko magnetiek na chladničku a malú drevenú loďku. Po druhej strane promenády sa nachádzajú reštaurácie a bary, kde sme sa okolo obeda boli osviežiť samozrejme sangriou a k nej sme si objednali šalát s krevetami a ančovičky. Ančovičky sú malé slané rybky a či si ich dáte grilované alebo len v náleve, sú naozaj vynikajúce.

Poobede sme už plážovania mali dosť, preto sme sa na izbe osprchovali, oddýchli si a vydali sa na prechádzku po uliciach Torremolinos. Niektoré obchodíky boli ešte pozatvárané, pretože Španieli sú silnými zástancami poobednej siesty. Jej čas je tiež rôzny, niektoré obchody skrátka otvoria skôr, niektoré neskôr. Zdalo sa mi, že čas je tu v Andalúzii úplne iný ako u nás, keď my ráno na ôsmu ideme do práce, Španieli ledva zaľahnú do postelí. Ráno je pre nich niekedy medzi 11:00 a 13:00 a večerajú kľudne až do polnoci aj dlhšie.
Okrem nakupovania, plážovania a vysedávania v reštauráciách ponúka Torremolinos aj iné atrakcie, ako napríklad aquapark, krokodílový park alebo záhradu, kde môžete pozorovať motýle (tá sa nachádza v neďalekom mestečku Benalmádena).
Večer sme sa rozhodli ešte navštíviť neďalekú Málagu a tiež sa tu dobre navečerať. Jej večerná atmosféra nás úplne očarila, ulice plné ľudí, všetko vysvietené a z viacerých kútov sa ozývala pravá španielska gitara. Zlákala nás jedna veľmi sympatická reštaurácia, kde sme opäť zaexperimentovali a vyskúšali sépiu, šalát s malými chobotničkami, španielsku omeletu a studenú paradajkovú polievku gazpacho (ktorú Vám pripravia buď klasicky do taniera alebo len do pohára a môžete ju hneď celú vypiť). Popri jedle nám hral a spieval temperamentný španiel a po výbornej večeri sme sa vrátili späť do hotela.

Cesta k Atlantiku – Cádiz, krásna pláž Bolonia a večer v surfistickom raji – Tarife

Dnes naše cesty vedú do mesta vzdialeného od Torremolinos až 224 km, preto ranné vstávanie bolo o niečo ťažšie ako všetky ostatné dni predtým. Cádiz sa nachádza priamo pri Atlantickom oceáne a preto už tento fakt z neho robí atraktívnu destináciu. Za 3 hodinky aj s prestávkou sme dorazili. Ešte by som chcela spomenúť zastávku na španielskej pumpe, kde sme si dali kávu. Táto malá krčmička vo mne zanechala veľmi príjemný pocit, vošli sme dnu a všade bol ruch, smiech a poriadny neporiadok, ale nikto sa o to nezaujímal, každý si pil svoju rannú kávu a raňajkoval. Zhodli sme sa, že Španieli asi doma veľmi nevaria, radšej sa idú navečerať von niekde do reštaurácie a tak isto to je asi aj s raňajkami. Od zastávky na pumpe bol Cádiz ešte asi 45 minút cesty. Zaparkovali sme v podzemnom parkovisku (takmer všetky parkoviská v centrách miest sú spoplatnené, jedine počas siesty sú niektoré zadarmo) a vošli sme do ulíc Cádizu. Musím sa hneď na úvod priznať, že ako mesto ma Cádiz trošku sklamal. Čakala som biele mestečko pri oceáne s rušnými ulicami a mešitami. Mešitu sme našli len jednu, bielych domčekov bolo zopár, ale ulice veľmi rušné neboli, taktiež turistov tu nebolo ani zďaleka toľko ako v Torremolinos alebo Malage. Cádiz patrí medzi najstaršie mestá Európy, preto som čakala trošku bohatšiu históriu. Prešli sme sa cez centrum, pozreli si prístav a katedrálu a nakoniec sme skončili na pláži. Uznávam, že piesok tu bol krásny, zlatistý a jemnučký na dotyk, ale fúkal tu veľmi silný vietor, preto sme dlho nevydržali. Povedali sme si, že sa radšej dlhšie zdržíme na krásnej pláži Bolonia, ktorá bola južne od Cádizu asi 97 km.

Keďže sme od rána nejedli, boli sme poriadne hladní a preto sme sa zastavili na obed tiež pri ceste ako ráno, v malej reštaurácii. Táto reštaurácia bola tiež celkom sympatická, ale jedlo čo sme si objednali nebolo vôbec podľa našich predstáv. Všetci piati sme si dali bagetky s mäskom a čudnou červeno – oranžovou pomazánkou. Až keď sme zahryzli, zistili sme, že tá oranžová „pomazánka“ je bravčová masť zafarbená korením. Poctivo som si ju teda celú poutierala do servítky, ale ešte doteraz si pamätám ako mi bolo ďalšie 2 hodiny z tej bagety ťažko.
Prichádzame na pláž Bolonia, zaradenú medzi najkrajšie pláže v Andalúzii. Nečakajte húfy turistov, ani bufety a luxusné hotely. Pláž je malá, prírodná a blízko pri nej je malá dedinka, kde nájdete zopár apartmánov a ubytovní, nič viac. Hneď ako sme vystúpili z auta nás ovalil poriadne silný vietor a tlačil nám do chrbtov až kým sme si v závetrí za skalami neľahli na osušky. Voda je tu nádherne čistá, vlny boli, ale príjemné, čiže dalo sa v pohode kúpať a celú atmosféru dotvárali pieskové duny nad Vami. Išli sme sa aj na tieto duny prejsť a cítili sme sa naozaj ako v piesočnej búrke, piesok nás pichal do nôh ako sme vo vetre kráčali do kopca. Najviac nám dala zabrať cesta späť, pretože vietor fúkal oproti nám, preto bolo veľmi ťažké chodiť. Do auta sme prišli unavení ako po horskej túre, parkovisko totiž je ešte asi 30 minút šlapania od pláže. Teda pláž je aj hneď pri parkovisku, ale tam Vám neodporúčam sa zložiť, pretože Vás asi najskôr odfúkne do Atlantiku :).

Našou poslednou zastávkou bolo mestečko Tarifa známe aj ako surfistický a kitesurfistický raj. Preto očakávajte, že Vás tu pravdepodobne zastihne tiež poriadny vietor. Našťastie vietor fúka hlavne pri plážach a keď sme tu boli my, bol taký silný, že aj surfistov bolo veľmi málo. V centre je však počasie normálne, uličky sú ukryté medzi bielymi domčekmi, preto je tu takmer bezvetrie. Prišli sme opäť v čase siesty, keď bola väčšina obchodov a reštaurácií zatvorená, ale našli sme jednu milú kaviareň, kde sme si sadli na osviežujúcu sangriu. Ak ste tiež fanúšikom surfingu, odporúčam navštíviť niektorí z desiatok špecializovaných obchodov, kde kúpite kompletnú výbavu. Na konci sezóny sú tu dokonca aj veľmi výrazné zľavy.
Po náročnom celodennom výlete sme nasadli do auta a po 2 hodinkách zaparkovali pred hotelom v Torremolinos.

Rozlúčka s Torremolinos, večer v Málage a odlet domov

Pred nami je náš posledný deň v slnečnej Andalúzii. Doobeda sme sa rozhodli zájsť na pláž, kde sme sa posledný krát okúpali, vybláznili vo vlnách a nachytali posledný bronz od slniečka. Rozlúčili sme sa s krásnou plážovou promenádou, obchodíkmi a reštauráciami, nakúpili posledné suveníry, darčeky a magnetky na chladničku a nasadli sme do auta – smer Málaga. Lietadlo nám letelo až na ďalší deň, v sobotu skoro ráno, preto sme sa rozhodli posledný večer stráviť v krásnej Málage.
Pre mňa bola Málaga asi najkrajším mestom Andalúzie, je tu všetko čo má v správnom prímorskom a historickom mestečku byť – dlhé pláže, prístav, historické centrum, úzke uličky s obchodmi a reštauráciami a tiež dlhá palmová promenáda popri pobreží. Pre nákupných maniakov sú kúsok za mestom aj veľké nákupné centrá, podobné ako u nás na Slovensku.
Málaga je mesto s takmer 600 000 obyvateľmi, je šiestym najväčším mestom Španielska a nachádza sa tu letisko Pabla Picassa, preto sem prichádzajú počas roka tisícky turistov. Názov letiska nie je náhodný, slávny umelec sa v Malage narodil a môžete tu navštíviť aj jeho múzeum – viac informácií na tejto stránke. Ďalšia známa osoba, ktorej meno sa spája s týmto mestom je herec Antonio Banderas, ktorý sa tu tiež narodil. Z historického hľadiska sa tu nachádza niekoľko významných budov – hrad Gibralfaro, ktorý je prepojený s pevnosťou Alcazaba a práve z nej je nádherný výhľad na celé mesto. Ďalšou veľmi fotogenickou stavbou je katedrála v centre Málagy a tiež môžete navštíviť koridu, kde sa aj dnes konajú slávne býčie zápasy.

Ulice Málagy sú hlavne večer plné turistov, všetci vysedávajú v malých krčmičkách a pochutnávajú si na tapas. My sme po obhliadke mesta tiež skončili v reštaurácii, kde sme si za výhodnú cenu – 8€ pochutnali na 5 druhoch tapas a za 3€ sme dostali 5 kusov malých pív. Spokojný po lacnej a zdravej večeri sme sa ešte zastavili v kaviarni na ochutnávku tzv. „churros“ – vyprážané sladké praclíky, ktoré jedia Španieli ku káve.
Náš výlet do krásnej Andalúzie sa končí. V sobotu 8.9.2012 o 7:40 sme sa odlepili od španielskej pevniny so smerom Bratislava. Na záver môžem zhrnúť, že Španielsko je krásna, temperamentná krajina plná slnka, pohodových, nikam sa neponáhľajúcich ľudí, dobrého jedla, bohatá na históriu aj atrakcie a aj keď som ju už navštívila niekoľkokrát, stále sú tu miesta, ktoré ma očaria a prinútia sa vrátiť. Preto už teraz sa teším na ďalší výlet do tejto úžasnej časti sveta.

Čo v Andalúzii nesmiete vynechať

Tento článok som pripravila na záver ako zoznam niekoľkých vecí/miest, ktoré Vám odporúčam a ktoré naozaj stoja za to, ak sa rozhodnete Andalúziu navštíviť.

1. Tapas – začnem s jedlom, na tieto malé chuťovky sme si tak zvykli, že sme sa každý večer na ne tešili, výhodou je, že sú lacné (od 1,50€ za jedno tapas) a môžete si ich objednať viac a tým pádom ochutnáte niekoľko druhov jedál, čo by ste inak určite nezjedli (keby dostanete normálnu veľkú porciu). Odporúčam hlavne také, ktoré obsahujú morské plody – je to zážitok a delikatesa v jednom, my sme sa dosť nasmiali, keď sme jedli gumené kalamáre alebo chrumkavé krevety :)
2. Sangria – to je proste španielska klasika, sladký vínový nápoj podávaný s ovocím, bez ktorého si už dovolenku v Španielsku neviem predstaviť a často ešte aj po návrate domov chodím do Tesca nakupovať tento vynikajúci nápoj
3. Návšteva Gibraltáru & makaky – Gibraltár síce nieje Španielsko ani Andalúzia, ale proste k návšteve Andalúzie patrí, pretože skoro každý turista si spojí svoju dovolenku s výletom na toto miesto. Malé opice – makaky tiež stoja za to, hlavne keď sa Vám budú snažiť uchmatnúť nejaké jedlo
4. Ronda – mesto v horách, kde spoznáte pravé španielske vnútrozemie, úzke cesty, trošku strašidelný most Ponte Nuevo a krásnu okolitú prírodu
5. Plaza de Naranja – Marbella – nádherné, útulné námestie, kde voňajú pomaranče a kvety
6. Večer pri španielskej hudbe – niekde v dobrej reštaurácii, pri vínku a dobrom jedle Vám do pozadia vyhráva tmavý španiel (samozrejme nie zadarmo, po svojom vystúpení si určite príde vypýtať nejaké drobné :))
7. Surfovanie – či už na Tarife alebo inej pláži, juh a juhozápad Španielska je surfistický raj, preto ak na to máte náladu a chuť, neváhajte :)