Potulky Sardíniou

Za nasledujúci článok o krásnom ostrove Sardínia ďakujeme našej čitateľke Maťke Švecovej. Tešíme sa na ďalšie príspevky :).

Deň 1.

Na Sardíniu sme sa rozhodli cestovať lietadlom. Kamarát nás zaviezol z Bratislavy na letisko do Viedne a šli sme priamym letom 6:00 spoločnosťou Niki do Sardínskeho mesta Olbia. Let trval asi dve hodiny. Po prílete sme zakotvili v požičovni Europcar, kde sme mali rezervovaný kabriolet Golf na 9 dní. Sadli sme a vyrazili na cestu smerom na sever. Šli sme popri pobreží a hľadali sme prvú najkrajšiu pláž v okolí. Zakotvili sme v Santa Smeralda, ktorá mala nesmierne nádherné pláže.

Po okúpaní sme sadli do auta a pustili sa ďalej po ceste popri pobreží a zakotvili sme v kempe na polostrovčeku Isola Isuledda. Kempovanie bol pre nás šok – kemp bol na skale, zem kamenistá, silno fúkalo a my sme nevedeli postaviť stan, lebo sme mali slabé kolíky. Nakoniec obchodík v kempe predával silné kolíky, tak po hodine sa nám podarilo postaviť stan. V noci bola búrka, ale na druhý deň bolo nádherné počasie. Na večeru sme si dali pizzu a bola naozaj vynikajúca.

Deň 2.

Na druhý deň sme sa rozhodli pozrieť do vnútrozemia. Ešte sme sa zastavili v mestečku Palau. Malo nádherné pobrežie so skalami, ktoré vyzerali ako zvieratá.

Cestou ďalej sme sa pristavili pri typických Sardínskych stavbách z kameňa z roku 1100 pnl. – Nuraghi.

Plánovali sme ísť pozrieť vrch Monte Limbara, ku ktorému sme sa dostali cez Tempio Pausania. Bolo nám povedané, že odtiaľ dovidíme aj na Korziku, no bolo zamračené, fúkalo a bolo celkom chladno, tak sme to vzdali a krásnymi serpentínami sme sa vrátili autom dole. Opäť sme mierili na pobrežie smerom na západ. Našli sme nejakú pláž, kde sme sa hodili do vody a potom hľadali kemp na prespatie. Pred mestom Porto Torres sme našli jeden veľmi krásny priamo pri pobreží a tam sme zakotvili.

Večerali sme priamo v kempe a ochutnala som krevety.

Deň 3.

Na ďalší deň sme sa chceli vybrať na ostrov Isola Asinara, no počasie nám neprialo, veľmi fúkalo a nad ostrovom bola búrka, tam sme sa poprechádzali po meste Stintino a šli ďalej.

Mali sme namierené do Alghera a pozrieť sa na slávne schody, ktoré mali byť v skale nad morom. Prišli sme na miesto a prekonali sme vyše 600 schodov smerom dole k jaskyni Grotte di Nettuno. Tam sme však už nešli, lebo by sme museli čakať hodinu na ďalší vstup. Tak sme sa 600 schodmi vrátili hore a namierili priamo do centra mesta Alghero a nakúpili suveníry.
Mali sme namierené do kempu a po ceste sme sa zastavili v mestečku Bosa. Poprechádzali sme sa popri rieke a šli sme ďalej hľadajúc kemp.

Našli sme úžasný kemp na západnom pobreží niekde cca pri mestečku Cuglieri. Nádherný tichý kemp, obrovské vlny, veľa mušlí (doteraz sme na žiadnej pláží nenašli). Žiadni ľudia, jednoducho dokonalý kemp. Opäť sme si dali večeru, tentokrát steak a bol naozaj skvelý.
Deň 4.

Čím viac sme šli na juh, tým menej oblakov bolo. Zastavili sme sa na polostrove Di Sinis, kde sme porobili opäť nejaké fotky, pokochali sa nádhernou krajinou, plážami, stavbami.
Ďalej po ceste sme namierili na Costa Verde, na ktorú sa šlo po kľukatých cestičkách, priateľ ako šofér sa v tom vyžíval, ale mne bolo poriadne zle :) Costa Verde mala mať jednu z najkrajších vyhliadok na ostrove. Došli sme však na slepú ulicu a ďalej viedla len prašná cesta. Riskli sme to a cez krásne pieskové duny nás to zaviedlo až ku pláži.
Nevedeli sme, či sa máme tou istou cestou vrátiť naspať alebo risknúť inú ponúkanú zvláštnymi Sardínskymi značkami. Teta navigácia bola úplne zblbnutá. Ale riskli sme to a v zdraví sme došli do mesta Arbus a pokračovali do kempu na polostrovček na juhozápade ostrova. Kempovali sme pri meste Calasetta. Opäť nás vítala nádherná pláž, krásny kemp. Ten pán, čo nás previedol po kempe, rozprával 12timi jazykmi a aj nám pekne povedal „Ahoj“ :)
Deň 5.

Z polostrova sme sa pustili na cestu po Costa del Sud, ktorá sa tiahla po južnom pobreží ostrova. Odtiaľ boli nádherné výhľady. Veľmi sme sa nezastavovali, mali sme namierené priamo do hlavného mesta Cagliari. Parkovali sme pri prístave a pustili sa na peší prieskum mesta. Mesto obýva okolo 300 000 obyvateľov a prišlo mi z hora veľmi rozsiahle. Sadli sme si na teraske na kávičku a obdivovali krásy mesta. Keď sme sa poprechádzali uličkami, vrátili sme sa do prístavu a vydali opäť na cestu.
Trošku nás zblbla navigácia a omylom sme sa vracali po rýchloceste smerom naspäť do Cagliari, ale nakoniec sa nám podarilo otočiť a fičali sme si do kempu pri mestečku Villasimius na juhovýchode ostrova. Tento kemp bol trošička preplnený, ale mal dve krásne pláže. Nevýhoda bola plocha, na ktorej sme stanovali, pretože bola preplnená mravcami. Ale to bola jediná háveď, čo nás trápila. Komáre sa tam absolútne nenachádzali.
Deň 6.

Na ďalší deň sme sa opäť vydali popri pobreží na spoznávanie nových krásnych pláží. More bolo tak neskutočne krásne, že sa nám do vnútrozemia vôbec nechcelo.
Nakoniec sme zakotvili v mestečku Arbatax, kde mali byť nádherné červené skaly. Usadili sme sa v kempe blízko tohto mesta. Prišli sme akurát v deň, kedy sa konal na pláži nejaký obrad alebo omša, tak to bolo veľmi zaujímavé. Mali tam veľa stánkov s jedlom a rôznymi suvenírmi. Najesť sme sa boli priamo v prístave, odkiaľ sme mali vyhliadku na celý prístav a pokochali sme sa aj tými červenými skalami, ktoré boli tak vychvaľované.
Deň 7.

Konečne sme sa odhodlali ísť do vnútrozemia, no troška sme spravili chybu. Slnko veľmi pálilo a teplota vzduchu bola vyššia ako 38 stupňov. Brázdili sme krásnymi cestami popri rôznych jazerách. Náš cieľ bol náhorná plošina Giara di Gesturi, kde sa mali voľne pásť divé kone. Mali sme z toho obrovský zážitok, koníky boli pár metrov od nás a aj im bolo teplo, tak sa zdržovali pri vode. Popri tom ako sme sa prechádzali, tam robotníci dávali dole kôru z dubu korkového. Taktiež sme mali možnosť opäť vidieť pozostatky Nuraghov. Akurát nás sklamal pán, čo bral peniaze sa vstup. Nedalo sa s ním skoro vôbec dohovoriť po anglicky. Celkovo na ostrove malo veľa ľudí problém s angličtinou.
Cesta ku ďalšiemu kempu bola celkom zdĺhavá, pretože cesty boli kľukaté a do kempu Cala Gonone sme prišli dosť neskoro. Kemp bol ďalej od pláže, ale to nám nevadilo. Rozložili sme stan a šli sa poprechádzať po mestečku. Táto pláž bola kamenistá. Chýbal mi tam veľmi piesok, ale aj kamenisté pláže majú svoje čaro. Večeru sme si dali uprostred ulice pri mori a opäť som ochutnala príšerky mora. Doteraz sme väčšinou jedli na večeru pizzu.

Deň 8.

Z Cala Gonone sme na druhý deň vyrazili do jaskyne Grotta di Ispiniggoli. Táto jaskyňa sa pýši druhým najväčším stalagnátom na svete, ktorý meral 38 metrov. Prvý najväčší je vraj niekde v Mexiku. Fotiť sme nemohli, takže fotku máme len na vstupenke. Potom sme vyrazili popri pobreží a hľadali sme krásne piesočnaté pláže. Dorazili sme na Capo Comino. Úžasné more. Skamošili sme sa tam s nejakým vtákom, asi to bol kormorán. Sedel na kameni a my sme boli od neho asi 30cm vo vode. Potom sa nás zľakol, okadil nás a uletel preč.
Do ďalšieho kempu sme prišli vcelku skoro, mali sme taký skôr oddychový deň.  Volal sa camping Calapigneta, bol tiež pri mori, no pláž bola kamenistá a ľudia sa chodili kúpať do vedľajšej dedinky Santa Lucia. Santa Lucia mala krásnu pláž, všade behali černosi, čo ponúkali deky, klobúky a iný spotrebný plážový materiál. Celú dovolenku nás v kempe sprevádzali cikády, ktoré navečer vystriedali cvrčky. V dedinke Santa Lucia sme si na trhoch kúpili deku, lebo tú našu sme stratili niekde na Capo Comino. Aspoň máme suvenír, ktorý nás bude sprevádzať po iných dovolenkách.

Deň 9.

Pokračovali sme v ceste na sever. V tú dobu ako sme mali ísť na dovolenku, sužovali Sardíniu požiare a schytalo to mesto San Teodoro. Okolo neho sme len prechádzali, ale bol to smutný pohľad na všetky tie zhorené stromy. Sardínia má veľmi peknú prírodu, o to bol ten pohľad strašnejší. Opäť sme zamierili kus do vnútrozemia a chceli sme ísť pozrieť Lago del Liscia. Pri tomto jazere rastú 2000 a 5000 rokov staré olivovníky.
Nasledovali sme do posledného kempu našej dovolenky Le Saline, ktorý bol tiež ďalej od mora, tak sme aspoň využili bazén, no neskôr sme sa šli v rámci prechádzky aj pozrieť na pláž.
Deň 10.

Zbalili sme sa a išli naspäť do Olbie, kde sme museli vrátiť auto a po 12:00 nám letelo lietadlo do Nice, kde sme prestupovali do Viedne. Kamoši po nás prišli do Viedne a okolo 20:30 sme boli v Bratislave a naša dovolenka skončila.

Náklady na dovolenku (približné) pre dve osoby: 2660 EUR

– letenky 900 eur (my hlúpi sme si nevšimli, že aj Ryanair lieta)
– požičanie auta 700 eur
– strava cca 500 eur
– nafta – cca 160 eur
– ubytovanie – kempy – 300 eur
– ostatne náklady – vstupné, darčeky – 100 eur

Vyšlo to troška drahšie, ale bola to tá najúžasnejšia dobrodružná dovolenka. Celý deň v aute, vietor fúka do vlasov a vy sa len kocháte tou krásnou prírodou.