Provensálsko – levanduľový raj

Provensálsko je časť Francúzska, do ktorej sa zamilujete na prvý pohľad. Kombinácia krásnej prírody, útulných malých mestečiek, domácej kuchyne a fialových levanduľových polí je nezabudnuteľným zážitkom. Veľmi som dúfala, že keď sem zavítame v polovici júna, budeme mať to šťastie vidieť naživo tie slávne až gýčovo fialové levandule, ktoré sú na každej fotke všetkých bedekrov o Provensálku. A naše očakávania sa splnili, levandule sa nám ukázali v plnej kráse a keď sme niekoľko hodín prechádzali popri desiatkách polí, začali sme si akosi na tú záplavu fialovej zvykať :). Ale samozrejme Provensálsko nieje ani zďaleka iba o levanduliach. Našou prvou zastávkou potom ako sme opustili Nice bolo mesto Aix-en-Provence, ktoré už vďaka názvu hovorí o tom, že patrí do Provensálska. Mesto si zaslúžilo prezývku univerzitné, nachádza sa tu niekoľko významných škôl ako napríklad Aix-Marseille University. Mňa na Aix zaujali hlavne krásne námestia a ulice plné zelene, vysokých stromov a kvetov, fontán, domácich vysedávajúcich vo všade prítomných kaviarňach a nazvala by som ho mestom gastronómie. V centre bola každá ulica plná reštaurácií, pekární alebo len pouličných stánkov s palacinkami, no a okrem toho tu bolo množstvo obchodíkov s domácimi dobrotami, syrmi, sladkosťami ako napríklad makarónky či calissonky. Najznámejším bulvárom v meste je Cours Mirabeau, na začiatku ktorého sa nachádza známa fontána Fontaine de la Rotonde a ulica rozdeľuje mesto na novú (Quartier Mazarin) a starú časť (Ville comtale). Na ulici sa nachádza aj najslávnejšia kaviareň v meste s názvom Deux Garçons, ktorú navštevovali mnohé slávne osobnosti už od roku 1792, medzi nimi napríklad aj Ernest Hemingway. Významnými budovami v meste sú ešte katedrála Aix Cathedral alebo Hôtel de Ville zo 17. storočia.

Aix en Provence

Aix en Provence

Aix Cathedral

Fontaine de la Rotonde

Po noci strávenej v Aix sa presúvame severne do pápežského mesta Avignon. No ešte predtým sa zastavujeme pri jednej z najnavštevovanejších pamiatok Provensálska – moste Pont du Gard. Pôvodne rímsky akvadukt dlhý 275 metrov, ktorý denne prepravil až 200,000 kubických metrov vody a používal sa približne do 6. storočia prevažne na zásobovanie mestečka Nimes. Vstupné k mostu je 18 euro na jedno auto, takže ak vás je v aute 5, super cena :). Nás trochu vstupné prekvapilo, ale nakoniec sme okrem samotného mostu navštívili aj múzeum, ktoré je súčasťou areálu a veľmi pekne vysvetľuje históriu akvaduktu a nie len históriu Pont du Gard, ale aj iných známych akvaduktov. Popod Pont preteká rieka Gardon, v ktorej je síce kúpanie na vlastné riziko, no takmer každý návštevník si tu chce urobiť aspoň jednu fotku, pretože je odtiaľ pekný výhľad na most.

Pont du Gard

Pont du Gard

Pont du Gard

Pont du Gard

Od Pont du Gard je to do Avignonu ešte asi pol hodinka cesty, malé upozornenie, ak môžete navštívte most v doobedných hodinách, pretože keď sme okolo obeda opúšťali parkovisko, v opačnom smere sa tvorili poriadne zápchy (a to ešte nebola ani najhlavnejšia sezóna). Po príchode do Avignonu sme prekročili hradby mesta, ktoré sa tiahnu okolo historickej časti. Šoférovanie úzkymi uličkami nieje sranda, preto sme sa snažili čím skôr nájsť nejakú možnosť parkovania. Na ulici sa nám to nepodarilo (keďže bol pracovný deň), tak sme nakoniec skončili v nadzemnej garáži, kde sme platili za 24 hodín cca 16 euro. Odtiaľ sme to mali do hotela Central asi 10 minút chôdze. Hotel Central sa nachádzal na hlavnej Avignonskej ulici Rue de la Republique. Priamo pod hotelom sme mali kopu obchodov, reštaurácií, pekární, kde sme si boli ráno kúpiť výborné raňajky. Avignon bol cenovo zo všetkých francúzskych miest, ktoré sme počas našej dovolenky navštívili najvýhodnejší. Len kúsok od nášho hotela sa rozprestieralo hlavné centrum mesta s námestím Place de la Principale. Kamenné ulice rozžiarili farebné obchodíky, malé kaviarne a samozrejme kvety a všade prítomná levanduľa. Suvenírové obchody boli po väčšine záplavou fialovej a plné všetkých možných výrobkov s motívom levandule. Taktiež sme tu našli množstvo obchodov s najrôznejšími druhmi mydiel aj vo veľmi pekných baleniach vhodných ako darček a za dobré ceny.

Avignon

Avignon

Smerom od Rue de la Republique pokračujeme k hlavnej Avignonskej atrakcii a tou je pápežský palác Palais de Papes. Palác je jednou z najväčších a najvýznamnejších gotických budov v Európe a bol hlavným sídlom kresťanstva v západnej Európe v 14 storočí, keď sa tu konalo niekoľko pápežských konkláve. Dnes patrí do svetového dedičstva Unesco a ročne ho navštívia tisícky turistov. Za palácom sa nachádzajú záhrady Rocher des Doms, do ktorých je vstup zdarma a je odtiaľ krásny výhľad na mesto a aj na slávny nedokončený most Pont D’Avignon. Počas našej návštevy sme sa tu potili v tridsiatkach, no stromy záhrad nás skryli pred silným slnkom a príjemným osviežením bolo aj posedenie pri malom jazierku v areáli. Z palácu vedú kroky turistov často k už spomínanému mostu Pont D’Avignon (Pont Saint-Bénézet), ktorý križoval rieku Rhône v 12. storočí, no pár rokov na to bol zničený počas obliehania Avignonu. Okrem toho ho ničili povodne, jednou z najhorších bola tá z roku 1668. Dnes stoja z pôvodných 22 oblúkov mostu už len štyri. Ak sa chcete prejsť po moste, platí sa vstupné, my sme si ho pofotili len z diaľky a výnimočne pekný je most po tme, keď sa jeho odraz črtá na hladine rieky Rhône.

Palais de Papes

Pont D'Avignon

Po dvoch rušných mestách Provensálska – Aix en Provence a Avignone sa presúvame na provensálsky vidiek a oblasť Luberon, ktorá si mňa osobne z Francúzska získala najviac. Už len prvá obec v ktorej sa na chvíľku zastavujeme bola taká čarovná, že si tu viem predstaviť stráviť aj celý deň. L’Isle-sur-la-Sorgue je názov malého mestečka, do ktorého sme zablúdili vďaka sprievodcovi od Lonely Planet a dobre sme urobili. Mestečko má prezývku provensálske benátky, pretože okolo celého centra tečie riečka La Sorgue. Popri vode sú reštaurácie a kaviarne, alebo len lavičky, kde si domáci vychutnávajú pekné počasie. My sme mali pri návšteve L’Isle šťastie, že sa tu práve konal provensálsky trh a ešte som nikdy na lepšom trhu nebola. Celým centrom sa vinuli stánky s domácim vínom, syrmi všetkých možných farieb a veľkostí, kvetinové stánky s doplnkami do bytu či so štýlovou francúzskou módou. Tlačenica nám vôbec neprekážala, francúzi sa miešali s turistami, pomedzi to raz za čas znela hudba krásnych francúzskych šansónov a tu som si stále hovorila, že takto si predstavujem dovolenku. To miesto malo takú úžasnú atmosféru, že sa nám z neho ani nechcelo odísť :). Okrem trhu je tu v centre veľmi pekne zvnútra vyzdobený kostolík Paroisse de l’Isle sur Sorgue.

L'Isle-sur-la-Sorgue

L'Isle-sur-la-Sorgue

L'Isle-sur-la-Sorgue

L'Isle-sur-la-Sorgue

Z L’Isle sa presúvame západnejšie do dedinky s názvom Gordes. Tá sa nám ukazuje už zdiaľky v plnej kráse vynimajúca sa na kopci nad vinicovými a levanduľovými poliami. Tu prvýkrát v Provensálku vidíme na vlastné oči levanduľové pole. Najskôr sme zbadali len stojace autá pri ceste a nechápali celkom prečo tam stoja, no keď sme prišli bližšie, krásna fialová farba nás úplne očarila a strávili sme tu fotením asi 2 hodiny. A pritom toto pole medzi Gordes a Rousillonom bolo neporovnateľne menšie ako tie, ktoré sme videli na druhý deň v okolí Valensole. Do Gordes sme prvýkrát prišli okolo 15:00 poobede, čo nebol zrovna dobrý čas, pretože sme boli hladní, keďže sme sa ešte nestihli naobedovať, ale žiaľ všetky reštaurácie boli až do večera zatvorené. Našli sme jedine jednu pekáreň, kde už skoro nič nemali a kaviarne, v ktorých predávali len zmrzlinu. Takže sme nakoniec skončili v miestnom supermarkete na suchej bagete so šunkou :). Napriek tomu je Gordes romantické mestečko, trošku pripomínajúce Eze na riviére, s kamennými chodníkmi, domčekmi a strmými ulicami. Výhľad na riviéru tu síce nieje, no aj tak si môžete vychutnať pohľad na zelené vinice a olivové háje v okolí. Do Gordes sme sa ešte vrátili pod večer, keď na nás znovu prišiel hlad a tentokrát sme si dopredu zistili otváracie hodiny a odporúčania, ktorá reštaurácia je dobrá :). Skončili sme v reštaurácii La Trinquette, ktorá má krásny výhľad, ale pokiaľ chcete sedieť vonku, musíte si urobiť dopredu rezerváciu. Len kúsok od Gordes sa nachádza známy kláštor Abbaye Notre-Dame de Sénanque,  okolo ktorého nájdete tiež malé levanduľové polia a práve vďaka nim je často navštevovaný turistami. My sme tu zažili ešte nie úplne rozkvitnuté levandule, ale napriek tomu je to pekné miesto obklopené lesmi a prírodou, takže sa tu určite oplatí aspoň na chvíľku zastaviť.

Gordes

La Trinquette

Levanduľové polia

Abbaye Notre-Dame de Sénanque

Len 10 kilometrov od Gordes sa rozprestiera ďalšia luberonská dedinka s názvom Roussillon. V nej dominuje iná farba ako je fialová a tou je tehlovo oranžová, ktorú spôsobuje oker (zmes viacerých látok ako kremičitanov či hydroxidu železitého). Oker sa tu ťažil a vyrábali sa z neho rôzne výrobky ako vázy, nádoby do domácnosti a podobne. Do Roussillonu privádza turistov najčastejšie Sentier des Ocres, čo je 30 až 60 minútová prechádza cez bývalé ťažisko okru (upozornenie – neberte si sem biele oblečenie, lebo oker je niečo ako antuka na tenisovom kurte a všetko sa ním hneď zašpiní). Okrem prechádzky má dedinka aj veľmi pekné centrum, kde tiež dominujú červené domy a celé miesto je dosť hornaté, takže sa nachodíte.

Roussillon

Roussillon

Predtým ako sa dostanem k nášmu celodennému výletu ku verdonskému kaňonu, chcela by som ešte odporučiť ubytovanie neďaleko mestečka Gordes, kde sme strávili jednu noc aj my a po Chateau Eza to bolo naše najkrajšie ubytovanie vo Francúzsku. Na samote uprostred olivovníkov a viníc nás sem doviezla len prachová cesta a pred nami sa objavilo obrovské sídlo z tehál, s drevenými okenicami, krásnym bazénom, vysokými štíhlymi stromami no a samozrejme s levanduľou. Ubytovanie s názvom Mas de la Regalade vlastnil francúz, ktorý nám urobil vynikajúce raňajky s čerstvým pečivom, domácim džemom, odšťavenými pomarančmi či čerstvo natrhanými čerešňami a okrem toho nám počas raňajok do detailu vysvetlil, ktorou cestou sa vydať smerom na verdonský kaňon, čo všetko tam vidieť a čo sa najviac oplatí za jeden deň. A bez neho by sme naozaj tú najkrajšiu časť cesty okolo kaňonu ani netrafili.

Levanduľové polia

Levanduľové polia

Verdonský kaňon (Les Gorges du Verdon) vyformovaný riekou Verdon patrí medzi najkrajšie kaňony v Európe. Myslím si, že mu právom patrí prívlastok najkrajší, pretože takú krásne tyrkysovú vodu, ktorá sa vinula pomedzi strmé vysoké skaly, som už dávno nevidela. Okolie kaňonu je obrovským lákadlom pre turistov, dá sa tu kúpať, kempovať, splavovať kaňon, chodiť na túry či liezť po skalách. Čo bola trošku škoda, že sme nespali blízko kaňonu a tak sme nemali až toľko času pokiaľ sme sa chceli ešte v normálnom čase dostať do Cannes. Kaňon je 25 kilometrov dlhý a 700 metrov hlboký a okolo celého kaňonu vedie poriadne kľukatá cesta. Najkrajšou časťou s tými najúžasnejšími výhľadmi je kľukatá cesta D23, na ktorú sa napojíte tesne pred mestečkom La Palud-sur-Verdon. My sme náš celodenný okruh okolo Verdonu začali najskôr v okolí Valensole, kde sme sa ešte posledný krát nasýtili levanduľových polí. Odtiaľ sme pokračovali až po dedinku Aiguines, kde sme sa trošku zasýtili francúzskou bagetou a pokračovali po kľukatej ceste smerom k mostu Pont de l’Artuby. Tu sme sa začali pomaly vracať späť po druhej strane kaňonu až kým sme neprišli na križovatku, kde začínala cesta D23. Pokiaľ je to možné, nájdite si čas na tento úsek, lebo práve tu sa vám Verdon ukáže v celej svojej kráse (pozor cesta je jednosmerná). Pozdĺž celej cesty D23 sú každú chvíľku malé výhliadky popri ceste, odkiaľ sú krásne výhľady na okolitú krajinu. Na záver cesty sme navštívili reštauráciu a ozviežili sa jablkovým koláčom a dobrým espressom. 

Levanduľové pole

Verdonský kaňon

Verdonský kaňon

Verdonský kaňon

Päť dní v Provensálsku sa končí a my sa presúvame späť na riviéru do Cannes. Vedela by som si tu predstaviť aj ďalší týždeň a určite by som sa sem ešte chcela niekedy vrátiť. Provensálsko je krásna časť Francúzska, kde si každý nájde niečo, vďaka čomu si to tu zamiluje. Či už sú to milí domáci, výborné víno a gastronómia či nádherná príroda plná vôní levandule, olív a viniča.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *