Kauai – ostrov kvetov

Pred nami je posledný havajský ostrov, ktorý sme mali v pláne navštíviť a to Kauai. Prílet na letisko v Lihue prebehol bez problémov a hneď na letisku sme si vyzdvihli dopredu zajednané auto cez požičovňu Dollar. Dostali sme veľmi pekné čisté autíčko Hyundai a hneď sme vyrazili spoznávať ostrov. Ako prvé nás zaujala všetká tá zeleň naokolo. Hneď som pochopila, prečo má Kauai prezývku „Garden Island“. Oproti Big Island alebo Oahu je zelenší a tropickejší, tak trochu mi to pripomínalo dažďový prales a v tom sme sa potom presvedčili aj z výšky, keď sme absolvovali let vrtuľníkom. Ale o tom neskôr :).

Naše ubytovanie sa nachádzalo na juhu ostrova v mestečku Poipu. Poipu určite odporúčam, pretože sú tu krásne pláže a okrem toho je tu malé centrum s reštauráciami a obchodíkmi, kde sme chodili každý večer (odporúčam hlavne reštauráciu Tortilla Company a zmrzlinu Lapperts Hawaii). Raz za týždeň tu bývajú aj Hula tanečné shows. Okrem toho je neďaleko ďalšie nákupné mestečko s názvom Poipu Shopping Village, kde je okrem obchodov, kaviarní a pár reštaurácií aj najlepší havajský Hot Dog – Puka Hot Dog. Po občerstvení sme pobalili plavky a osušky a vyrazili na Poipu Beach. Patrí medzi najkrajšie pláže na Kauai a okrem kúpania je tu aj možnosť šnorchlovania hneď kúsok od brehu. Ďalšou výnimočnosťou tejto pláže je každodenné pozorovanie korytnačiek a tuleňov pri východe slnka. Obrovské korytnačky sa prichádzajú na pláž jednoducho vyspať :). Jedno ráno sme si privstali a rovno na východ slnka sme zaparkovali pri Poipu beach. Najskôr sme si zdiaľky mysleli, že vidíme len skaly, ale keď sme prišli bližšie zistili sme, že sú to veľké korytnačky s panciermi pripomínajúcimi kamene. Bolo ich tam aspoň 5 alebo 6, len tak si tam ležali a nechali sa obmývať morskou vodou. Okolo nich bola v piesku nakreslená malá ohrádka aby k nim turisti nešli úplne blízko a nerušili ich. Potom sme si všimli, že je tu aj akýsi ochranár, ktorý sledoval, či niekto nejakým spôsobom korytnačky neohrozuje. No a v tom sme v diaľke spozorovali ešte niečo a to bol krásny biely tuleň (monk seal). Pri ňom bola aj malá ceduľka, ktorá hovorila, že ide o ženu, aký má vek, váhu a podobne. Taktiež spala a nenechala sa rušiť zvedavými turistami či prvými surfistami, ktorí si užívali ranné vlny. Robin sa prišiel pozrieť na ranné korytnačky ešte raz v iný deň a vtedy už bolo korytnačiek (ale aj turistov) menej a taktiež chýbala tulenia slečna. Takže v to prvé ráno sme mali naozaj šťastie.

Ďalší deň spoznávania Kauai sme sa vybrali na východné pobrežie, kde je hneď niekoľko zaujímavých zastávok. Oblasť s názvom Wailua River Park je ideálna na turistiku a spoznávanie havajskej prírody. Nachádzajú sa tu ľahko dostupné vodopády Wailua Falls, ku ktorým sa dostanete krátkou prechádzkou. Okrem prírody je možné v tejto oblasti vidieť aj kúsok kultúry a náboženstva v podobe hinduistického chrámu Saiva Siddhanta. Poobede nás čaká dobrodružný zážitok a to let helikoptérou, preto sme si chceli predtým ešte trochu oddýchnuť a využiť krásne počasie. Počasie na Kauai je kapitola sama o sebe, strieda sa tu teplo, slniečko a dážď či silný vietor. Počas našej návštevy boli dokonca niektoré cesty zaplavené a uzatvorené, pretože poriadne husto pršalo. Aj vďaka bohatému dažďu je ostrov tak krásne zelený a obľúbený medzi americkými režisérmi pri natáčaní rôznych filmov s tématikou pralesa a džungle (napríklad Jurský park). Navštívili sme mestečko Lihue, kde je veľmi pekná piesočná pláž Kalapaki Beach. Slávna je hlavne vďaka paddleboardovaniu, pretože je to malá zátoka s pokojným morom. Popri oddychovaní na pláži sme každú chvíľku pozorovali na oblohe helikoptéry letiace približne rovnakým smerom. Vo mne narastala nervozita, lebo som vedela, že o pár hodín tam budem ja sama sedieť. Okrem toho sme si zajednali helikoptéru bez dverí, čo sa mi už nezdal až taký úžasný nápad keď som sledovala rýchlosť akou sa helikoptéry rútili do Kauaiského vnútrozemia.

Hodina pravdy nastala a my sme sa presunuli na maličké letisko neďaleko Lihue, kde majú základňu Jack Harterove helikoptéry. Na Kauai existuje niekoľko spoločností, my sme sa rozhodli na základe recenzií a odporúčania od jedného známeho. Na výber sú v podstate dve možnosti – helikoptéra bez dverí a s dverami. My sme si povedali, že však s dverami to je tak akurát pre dôchodcov a teda samozrejme berieme tú bez. Keď som zdiaľky videla našu mašinu pristávať, nechápala som, kde sa tam vojde 5 ľudí. Prešli sme bezpečnostnými pokynmi, odvážili nás (ľahší sedia vpredu, ťažší vzadu) a mňa ako prvú zavolali nastúpiť. Sedela som vpredu presne v strede ako najľahší člen posádky, čo má svoje výhody aj nevýhody. Výhodou ak sa bojíte výšky (čo znie šialene, lebo ľudia čo sa boja výšok nechodia na poznávacie výlety helikoptérov) je, že sedíte „bezpečne“ v strede medzi pilotom a partnerom / partnerkou. Nevýhodou je, že výhľad je trochu obmedzenejší a okrem toho som dostala špeciálne pokyny od pilota, že ak sa niečo stane musím mu asistovať a drgať lakťom do svojho suseda aby sa poriadne držal. Mala som dosť myslieť na svoju bezpečnosť, nie to ešte rozmýšľať čo spravím, keď ma bude pilot strkať :). No a v tom sme prvýkrát vzlietli a v podstate do pár minút sa všetky pocity strachu a stresu stratili. Tak úžasný pohľad som ešte nikdy v živote nevidela. Áno Kauai je úžasný ostrov s krásnou prírodou, ale som si istá, že rovnako krásny výhľad je po vzlietnutí ponad Slovensko, Viedeň či mnohé iné mestá a krajiny. Jednoducho ten pohľad zhora je niečím iný a výnimočný. Naša hodinová trasa nám priniesla stovky fotiek a videí, pohľad na prírodu a vodopády, kde sa reálne len málokto dostane po vlastných, preleteli sme vnútrom vyhasnutej sopky, cez dažďové oblaky a ponad najkrajšie havajské pláže. Hodina ubehla ako nič a pri vystupovaní som si hovorila, že takýto krásny zážitok musím ešte určite niekde vyskúšať. Čo sa týka turbulencií, pocitovo je to úplne iné ako v lietadle, malé kolísanie a hopsanie pripomína skôr loď. Náš pilot bol veľký srandista, čiže okrem nezabudnuteľných výhľadov sme sa dozvedeli aj kopu zaujímavých a vtipných príbehov o Kauai.

Na druhý deň vyrážame západne od Poipu do mestečka Hanapepe. Na zozname mám niekoľko zastávok, prvou je hojdajúci most v samotnom centre Hanapepe. Hanapepe je malé mestečko, ktoré mi pripomínalo také tie americké westernové mestá z filmov, kde bola väčšinou jedna krčma, niekoľko obchodov, jedna banka a šerif :). Bolo to tu veľmi pokojné, pár suvenírových obchodov, jedna reštaurácia a takmer žiadni ľudia na ulici. Hojdajúci most (Swinging bridge) sme našli veľmi rýchlo, poriadne sme sa na ňom pohojdali, pofotili ho a pokračovali ďalej. Kúsok od Hanapepe je veľmi pekná pláž Salt Pond Park, podobne ako Hanapepe veľmi pokojná, čiže ak si chcete oddýchnuť a pospať na pláží, ideálne miesto. Je tu krásny zlatistý piesok a čistá voda, nechýbajú sprchy, ale bufety alebo reštaurácie by ste hľadali márne :). My sme ešte neboli v plážovej nálade a pokračovali v ceste, keď zrazu začalo pršať a z jemného popŕchania sa to zmenilo na poriadny lejak. Pršanie na Kauai je dosť nepríjemné, pretože väčšina aktivít je vonku. V našom prípade sme sa zašili v pár obchodíkoch neďaleko Poipu a vyskúšali miestnu špecialitu Tacos od Tiki Tacos. Ako som spomínala, tento dážď spôsobil na Kauai záplavy, uzatvorenie niekoľkých ciest a až na druhý deň sa smelo cestovať na sever ostrova.

Na druhý deň, keď sa počasie umúdrilo sme sa vybrali do západnej časti Kauai a konkrétne do kaňonu Waimea. Kaňon pripomína Grand Canyon v USA, dá sa sem ľahko dostať autom (aj keď cesty sú úzke a poriadne kľukaté) a my sme zastavovali na každom kroku, aby sme neminuli žiadny výhľad. Ale samozrejme, kde stálo viac áut, tam väčšinou bolo niečo čo stálo za zastavenie :). Nechceli sme len všetko prejsť autom, tak sme si vybrali kratší Cliff Trail, turistický chodník, ktorý smeruje k vodopádom Waipo Falls. V celej oblasti je ale množstvo rôznych trailov a turistických trás, či pre začiatočníkov, rodiny alebo milovníkov dlhších a náročnejších túr. Cesta z Waimea Canyon pokračuje až do národného parku Koke’e State Park a ešte kúsok ďalej na výhliadku Kalalau a Pu’u O Kila. Výhľad zo všetkých týchto miest bol neuveriteľne krásny. Posledný národný park v tejto oblasti je Na Pali Coast State Park, ktorý sme ale videli iba z helikoptéry a v diaľke keď sme stáli na výhliadke Pu’u O Kila. Existuje aj turistický chodník vedúci cez Na Pali Coast, celá trasa ale trvá niekoľko dní a je kondične dosť náročná. Na Pali Coast je ale jednoznačne symbolom Kauai – červené skaly, ktoré omýva tyrkysová voda a kde tu sa črtajú opustené pláže so zlatým pieskom.
Po celom dni strávenom v oblasti Waimea sme na záver navštívili aj samotné mestečko Waimea, kde je pár reštaurácií a suvenírových obchodíkov a slávne mólo, ktoré sme videli na viacerých fotkách, takže sme ho chceli navštíviť aj my. Na móle sedelo niekoľko rybárov a podobne ako v Hanapepe, aj toto miesto na mňa pôsobilo veľmi pokojne.

Náš pobyt na Kauai sa pomaly blíži ku koncu a posledná zastávka, ktorá nám chýbala bol sever ostrova a to oblasť okolo Hanalei Bay. Kým sme sa dostali do Hanalei, celkom sme vyhladli a dobre nám padla výborná palacinka, na ktorú sme sa zastavili v centre mesta. Je tu niekoľko reštaurácií a obchodíkov, prevažne so športovými a surferskými potrebami. Náš cieľ bola pláž Ke’e Beach, krásna zátoka odkiaľ začína už spomínaný turistický chodník pozdĺž Napali Coast. Keďže sme prišli trochu neskôr (okolo obeda), bol tu dosť problém s parkovaním, pretože pláž je malá a teda aj parkovisko je obmedzené. Celá pláž sa nachádza na kraji lesa, takže sa tu dá veľmi príjemne schovať do tieňa a okrem toho je tu veľmi pekné prostredie na šnorchlovanie – plytká voda a koraly len kúsok od brehu. Po pár hodinkách oddychu sme sa vydali na cestu späť, zastavili sme sa ešte pri Queen’s Bath, čo je akési prírodné kúpalisko, na útese sa zo skál vytvoril malý oválny bazén, v ktorom stojí voda a stal sa atrakciou pre domácich aj turistov. Kúpanie je tu zakázané, alebo teda na vlastné riziko, pretože pár ľudí sme videli sa tu kúpať. Vlny sú tu nebezpečné a do „bazéna“ nieje spravený vchod, čiže pokiaľ by sa vám pri vchádzaní šmyklo, môže to byť dosť nebezpečné. Úplne poslednou zastávkou na Kauai bol Coconut Market Place, kde sa každú stredu o 17.00 poobede koná zdarma Hula show, tanečnice z miestnej školy sem prídu ukázať tento typický havajský tanec sprevádzaný tiež typickou havajskou hudbou.