Talianska Apúlia

Jednou z mojich posledných návštev Talianska bol let na juh do mesta Bari a oblasti nazývanej Apúlia. Po 4 dňoch strávených na tomto mieste som bola prekvapená, že som doteraz nevedela aký krásny je juhovýchod Talianska. Apúlia je popri iných talianskych regiónoch akosi tak trochu zabudnutá. Oveľa častejšie počuť o dovolenke v Toskánsku, Benátsku či na Ligúrii. Každý z týchto regiónov je úplne iný a je zvláštne, koľká rôznorodosť je vrámci jednej krajiny.

Prvé momenty v krajine olivovníkov

Tak to bolo aj pri Apúlii. Krajine kde vládnu olivovníky, pláže s bielym pieskom a tyrkysovou vodou a všade prítomné trullos. Biele kamenné domčeky s kužeľovitou strechou.

Najjednoduchšie sa sem dá dostať pravidelným letom z Viedne do Bari so spoločnosťou Wizz Air. Letisko v Bari je malé a my sme si dopredu zajednali auto cez požičovňu Avis. Priamo v príletovej hale je pobočka, kde sme asi za 10 minút držali kľúč od auta. Asi 300 metrov od letiska je parkovisko a tu sme si našli našu malú Fiat 500 :).

Pre mňa to bol prvý výlet, kde som bola iba ja šoférom, mali sme síce havarijnú poistku, no samozrejme aj so spoluúčasťou, čiže sme si radšej dávali na auto poriadny pozor :). Povesť Talianov ako šoférov nieje veľmi slávna a asi je to naozaj tak, že čím južnejšie tým horšie (nikdy nezabudnem na Sicíliu :)). Našťastie neskoro večer už boli cesty celkom prázdne a naše ubytovanie bolo tak trochu na samote kúsok od mestečka Monopoli. Čiže príjazd sem bol celkom jednoduchý.

Zoznámenie sa s trullos

Po zobudení do slnečného dňa sme si ako prvé vychutnali talianske raňajky. Ubytované sme boli v B&B Villa Formica v krásnom talianskom dome s obrovskou záhradou. Francesco tu býval sám a niekoľko izieb celoročne prenajíme pre turistov. Ráno nám pripravil raňajky, ktorých súčasťou boli čerstvé figy priamo zo záhrady, domáce syry či šunky. Okrem toho sa každého hosťa pýtal aký majú plán a radil čo sa oplatí navštíviť v okolí.

Našou prvou zastávkou bolo mestečko Alberobello. Je to v podstate kolíska kamenných okrúhlych domčekov trullos. Už po zaparkovaní je každým smerom vidieť kužeľovité sivé strechy a biele steny. Pomedzi to úzke uličky a celkový dojem dotvárali kvetiny v oknách či malé obchodíky, ktoré mali pred vchodom vystavený tovar. V mestečku sa motá kopec turistov, Alberobello v podstate žije z turizmu. Na uliciach vyhráva hudba a láka nás sadnúť si do niektorej z kaviarní. Niektoré trullos majú na strechách rôzne nákresy, vo väčšine prípadov symboly kresťanstva. Trullos vznikli v 19. storočí a boli obývané hlavne poľnohospodárskymi pracovníkmi.

Mestečko, pri ktorom sa zamoce jazyk

Len kúsok od Alberobello je mesto s názvom Locorotondo, ktoré má okrem iného veľmi netypické meno a to preto, že sa v ňom nachádza toľko samohlások „o“. Mestečko bolo úplným opakom Alberobello, množstvo turistov a aj celkovo ľudí v meste bol minimálny. Centrum je malé, ale jedna ulička krajšia ako druhá. Okrem bielych domov a kde tu aj slávnych trullos sú všade kvety, najrôznejšie vône, staré bicykle či romantické zákutia s lavičkami, schodami a balkónmi. Nie nadarmo sa hovorí, že Locorotondo je jedným z najkrajších mestečiek Talianska. Veľmi fotogenická oblasť Púlie, ktorú určite pri návšteve nevynechajte. Okrem samotnej krásy mestečka tu môžete ochutnať aj vynikajúce víno.

Prímorské mestečko Monopoli

Pláže a talianske slniečko si najlepšie vychutnáte v jednom z púlskych prímorskych miest a ideálnym je napríklad Monopoli. Historické centrum no zároveň dostupné pláže lákajú množstvo domácich Talianov aj medzinárodných turistov. Pláže tu nie sú veľké, ale voda je krásne čistá a vstup do nej veľmi mierny s jemným pieskom, takže vhodný aj pre deti. Zvláštnosťou Monopoli sú hradby, ktoré lemujú mesto a aj samotnú pláž. Okrem centra a pláží tu nájdete aj prístav a veľký výber ubytovaní ak sa tu rozhodnete stráviť dovolenku.

Mesto, ktoré zanechá silné spomienky – Matera

Tentokrát opúšťame Púliu a mierime do mesta v regióne Basilicata nazývané Matera. Už len po prezretí pár Google obrázkov som bola zvedavá, ako bude toto mesto vyzerať na živo. Prvý pohľad zdiaľky z výhliadky z neďalekého kopca bol dosť strašidelný. Matera je nazývaná aj jaskynným mestom a to vďaka tomu, že sa tu nachádzajú najvýznamnejšie miesta pobytu jaskynného človeka v oblasti Stredomoria. Z diaľky vidieť desiatky až stovky otvorov v skalách, čiže malých jaskýň, v ktorých kedysi žili ľudia. A čo je na tom ešte neuveriteľnejšie, že to „kedysi“ nieje až tak dávno. Až do 50. rokov 20. storočia boli jaskyne obývané (žilo tu vraj okolo 12.000 ľudí) vo veľmi zlých hygienických podmienkach a aj preto bolo mesto považované za hanbu Talianska.

Po výhliadke sme to nasmerovali priamo do centra mesta, čo bola trošku chyba. Šoférovanie v centre neodporúčam, sú tu úzke a šmikľavé kamenné cesty a možnosti parkovania sú minimálne. Až kúsok nad historickým centrom je možnosť parkovania, je tu celkom rušná cesta, popri ktorej je viacero parkovacích miest. Centrum Matery ma prekvapilo, pretože pohľad zdiaľky bol skôr strašidelný. Ulice pôsobili tmavo a prázdne. Keď sme však vošli do centra, zistili sme pravý opak. Rušné uličky s množstvom reštaurácií a kaviarní, kopec turistov aj domácich, sem tam hrala aj hudba a vládol tu príjemný taliansky ruch :). Posedeli sme si na káve, prešli sa uličkami a navštívili aj jeden z jaskynných „domov“.

Najplnšia pláž Púlie – Polignano a Mare

Po absolvovaní výletu do vnútrozemia do Matery sme deň zakončili pri mori v prímorskom mestečku Polignano a Mare. Keď si zadáte do Google obrázkov slovo Apúlia / Puglia, kopec obrázkov vám nájde jednu a tú istú pláž. Táto pláž s názvom Cala Porto sa nachádza práve v Polignane. Polignano je obľúbeným prímorským letoviskom hlavne pre tých, ktorým sa nechce cestovať na úplný juh Talianska. Tam vraj nájdete doslova európske Maledivy s bielym pieskom a tyrkysovou vodou.

Ak máte chuť na slnenie v Polignane, na pláž treba prísť veľmi skoro, pretože je dosť malá. Poobede je ťažké nájsť kúsok miesta na ležanie. Okrem plážovania odporúčam prechádzku centrom, kde to žije od rána do večera. Vyborné reštaurácie ponúkajúce čerstvé ryby, ale samozrejme aj cestoviny, rôzne šaláty a vynikajúce syry.

Zastávka v Bari pred odletom

Do hlavného mesta Púlie sme zavítali až tesne pred odletom. Ak by ste mali málo času, Bari sa dá kludne aj vynechať. Ide o klasické mesto južného Talianska. Má historické centrum, hned zrána tu bolo dosť pusto a ticho. Úzke uličky pôsobili až príliš prázdno a tmavo. Z historickej časti sa dostanete na promenádu, ktorú lemujú palmy a tu je už vidieť taliansky ruch. Domáci si pochutnávajú na raňajkách alebo len pijú kávu. Na záver sme sa poprechádzali popri mori a užili si posledné talianske slniečko.