Val d’Orcia srdce Toskánska

Ak máte v Toskánsku len pár dní, skúste si do svojho harmonogramu zahrnúť skoré vstávanie a východ slnka v regióne Val d’Orcia.

Val d’Orcia je maličký región južne od Sieny a južne od vínnej oblasti Chianti. Práve tu uvidíte najviac typických toskánskych pohľadov, ktoré všetci poznajú z Google obrázkov a pohľadníc. Kľukaté cesty, v pozadí kamenné toskánske sídla a popri ceste štíhle stromy. Musím však upozorniť, že niekedy treba tie krásne foto miesta vyslovene hľadať. Keďže my sme nadšenci pekných fotiek, poctivo sme si zisťovali odkiaľ sa oplatí fotiť najviac.

Východ slnka v Toskánsku

Prvým miestom vo Val d’Orcia, kvôli ktorému sme vstávali ráno 4.30 na východ slnka je takzvané Podere Belvedere neďaleko mesta San Quirico d’Orcia. Je to typické toskánske sídlo na kopci a výhľad naň je z cesty nad ním. My sme si našli miestečko v jednom olivovníkovom sade. Len kúsok odtiaľ je ďalšie veľmi obľúbené foto miesto – kaplnka Vitaleta. Ak budete mať šťastie aj na jemnú rannú hmlu, tak sú pohľady na krajinu naozaj krásne. Slnko sa oprie o zeleno-žlté polia, na ktorých kopcoch sú toskánske vily obkolesené cipruštekmi a v dolinách sedí ranná hmla.

Po rannom fotení vo Val d’Orcia pokračujeme do krásneho mestečka Montepulciano. Kamenné ulice plné malých reštaurácií a obchodíkov, kde tu sa začali motať prví turisti. Bolo ešte dosť skoro a teda väčšina vecí bola zatvorená. Našli sme jednu kaviareň (Caffé Poliziano), ktorá mi hrozne pripomínala viedenskú atmosféru kaviarní. Okrem toho mala maličký balkón, z ktorého bol krásny výhľad na toskánske údolie pod mestom. Neskôr som zistila, že kaviareň bola naozaj inšpirovaná viedenskými a aj pražskými Kaffeehausmi.

Večná konkurentka Florencie – Siena

Snáď žiadna návšteva Toskánska sa nezaobíde bez návštevy Sieny (a samozrejme aj Florencie a Pisy, ktoré sme my už videli predtým). Parkovanie v historickom centre je zakázané, našli sme si podľa recenzií parkovisko kúsok od centra (pri Duome sme boli za 10 minút pešo) – Il Campo Parcheggio, 2 EUR na hodinu.

Žiaľ musím povedať, že v Siene som sa úplne bezpečne čo sa týka Covidu necítila. Ulice boli dosť plné a typicky taliansky úzke. Samozrejme chodili sme len po vonku, do múzeí by som si v tejto situácii netrúfla ísť. Prezreli sme si katedrálu Duomo s námestím. Siena a Florencia boli historicky konkurenčné mestá a vidieť, že množstvo budov, vrátane Duoma sa Florencii veľmi podobá. Ďalším slávnym námestím je Piazza del Campo s vežou Torre del Mangia, ktorá je druhou najvyššou vežou Talianska. Pred ňou stál dlhý rad turistov plánujúcich výjsť na vrchol. Určite je odtiaľ krásny výhľad na mesto, no momentálne som nemala chuť na uzavreté priestory. Augustová horúčava a plné ulice nás nakoniec prinútili odísť z mesta a pokračovať do prázdnejších toskánskych dedín.

Cestou domov sme sa zastavili v malom mestečku Colle di Val de Elsa, kde odporúčam navštíviť dve veci. Prvou sú hradby nad mestom poprepletané kamennými uličkami. Veľmi pekná prechádzka s výhľadom na mesto pod hradbami. V tieni sa tu dá dobre schladiť pred horúcim slnkom. Cestou sem sa zastavte v malej tratórii Bel Mi’Colle, dostať tu výborné domáce cestoviny (napríklad s hľuzovkou a parmezánom). Jedinou nevýhodou bolo drahé coperto – 4 EUR (poplatok za servis, ktorý sa v niektorých reštauráciách v Taliansku musí platiť – za prestretie stola a podobne).

San Gimignano so 14timi vežami

Dnes sme sa rozhodli pre malú turistiku, aj keď pri 35 stupňoch to asi nebol najlepší nápad :D. V pláne bola malá prechádzka s výhľadom na slávne veže San Gimignano. V súčastnosti síce už len 14, kedysi sa mesto pýšilo až 72 vežami. Panoráma z diaľky je však nezameniteľná a práve preto je táto malá turistika ideálna. Sú odtiaľ totiž najkrajšie zábery na mesto.

Zaparkovali sme kúsok za mestom Poggibonsi, pri vinárstve Wine Shop Pietrafitta je potrebné odbočiť z hlavnej cesty doprava. Štrková cesta vedie v podstate až do San Gimignano, ale my sme zaparkovali kúsok pred ubytovaním Agriturismo la Fidanza. Prechádzka jedným smerom trvá asi hodinku až po križovatku s cestou SP127. Tá vedie už priamo do San Gimignana, ale žiaľ nieje tu žiadny chodník popri ceste. Preto sme sa otočili a užili si výhľad na strechy zdiaľky dva krát. Pozdĺž celej cesty sú olivovníky, kde tu nejaké toskánske sídlo. A vo väčšine cesty máte výhľad na mesto a vinice pod ním.

Samotné San Gimignano je právom jedným z najkrajších toskánskych mestečiek. Aj počas Covidu to tu celkom žilo, obchodíky a tratórie boli pootvárané. Najviac som sa tešila na slávnu zmrzlinu Dondoli, ktorá získala niekoľko ocenení ako najlepšia zmrzlina na svete. Mangová a pistáciová zmrzlina bola úplne dokonalá! Iba odporučenie k parkovaniu v San Gimignano, príďte buď skoro ráno alebo neskôr poobede. Cca od 11.00 doobeda je takmer nemožné nájsť tu parkovacie miesto. Aj my sme po prvom pokuse odišli a pokračovali do Voltery.

Stredoveká Voltera

Voltera je stredoveké mesto na kopci asi pol hodiny cesty od San Gimignana. Vlastne ani neviem či sa mi viac páčila Voltera alebo San Gimignano. Obe miesta majú svoje čaro a čímsi sú si trochu podobné. Typické kamenné uličky pomedzi toskánske domy s farebnými okenicami. História Voltery siaha až do 8. storočia pred Kristom, do obdobia Etruskov, ktorí tu vtedy žili. Bolo tu tiež dosť turistov, aj reštaurácie pôsobili celkom plno. Tu sme počas nášho talianskeho pobytu ochutnali prvú pizzu, zaujímavosťou bolo, že bola vegánska :). Life Bistrot bol názov reštaurácie, je trošku v bočnej uličke v kopci. Veľmi príjemne sa odtiaľ sledoval okolitý ruch mestečka :). A okrem chutnej pizze sme si dali aj sladký dezert a dobré espresso.