Nórsko a jeho fjordy

Odkedy chodíme karavanovať, Nórsko bolo od začiatku naším snom. Všade sme čítali, že je to raj pre kempovanie na divoko, sú tu jedny z najkrajších miest na parkovanie a síce sem ročne zavítajú tisícky kemperov, pri veľkosti krajiny sa to množstvo jednoducho stratí. A tak aj bolo – Nórsko nás očarilo svojou čistotou, nedotknuteľnou prírodou a jednoducho vyspelosťou, kde naozaj všetko (alebo aspoň to čo sme videli my :)) fungovalo.

Ach ale tá vzdialenosť :). Z Rakúska (z Parndorfu, čiže veľmi podobne je to aj zo Slovenska) na juh Nórska je to okolo 1600 km ak použijete trajekt. Ak sa rozhodnete (ako my) pre verziu ísť po mostoch, tak je to ešte o cca 400 km viac, ale časovo veľmi podobne, keďže trajekty nechodia každú chvíľku, treba prísť s predstihom atď atď. Keď si to takto zrátame, je jasné, že sa sem neoplatí ísť na týždeň. Dokonca aj dva sú na hranici. Ideál je asi ten mesiac, my sme tentokrát mali dva a pol týždňa. Tak sa poďme pozrieť na to, čo všetko sme stihli :).

Ako sa dopraviť do Nórska & tipy na zastávky po ceste

Hneď na začiatok treba povedať, že ten kto nerád šoféruje tak Nórsko asi nieje preňho ideálna destinácia. Vzdialenosti sú tu veľké, cesty pomalé, jediná diaľnica, ktorú sme zažili bola medzi Švédskom a Oslom a ani tu nebola 130 km / hod. Takou štandardnou rýchlosťou je 80tka. Šoférovanie proste k Nórsku patrí a práve na cestách máte možnosť vidieť kopec krás tejto krajiny – vodopády, zelené lúky s ovečkami (tie sa vo väčšine prípadov pasú priamo pri hlavnej ceste, takže pozor na ne), čistučké jazerá či podmorské tunely, ktoré som nikde na svete ešte nevidela a hlavne nie v takom množstve.

Cesta z Rakúska vedie cez Čechy, Nemecko no a potom máte viacero možností. Trajekty idú z Nemecka alebo Dánska. Ako som už spomínala my sme sa rozhodli pre mosty, pretože sme si časovo a cenovo vyrátali, že je to takmer to isté ako trajekt. Ďalej vedie cesta cez Dánsko, odporúčam sa zastaviť v mestečku Odese. Veľmi pekné centrum a mesto je známe tým, že sa tu narodil a žil známy spisovateľ Hans Christian Andersen. No a potom samotná Kodaň. Ešte pred ňou vás čaká jeden most ponad more, cena za karavan bola 50 EUR, auto vyjde o niečo lacnejšie.

Farebná Kodaň

Na Kodaň treba určite viac ako pár hodín, ale prvý dojem sme si aj napriek tomu vedeli urobiť. Kombinácia histórie, obrovských otvorených priestorov blízko vody a kanálov, moderných kaviarní a reštaurácií. Bolo tu živo, ale nie tak nepríjemne preplneno ako napríklad v centre Hamburgu, kde sme sa zastavili cestou späť z Nórska. No a bicykle. Všade. A majú prednosť. A to som si myslela, že mekkou bicyklovania je Holandsko :D. Zaparkovali sme na ulici, v podstate sa dá stáť na veľa miestach neďaleko centra a odporúčam aplikáciu EasyPark, ktorú sme potom využili aj inde v Škandinávii. Nemusíte tým padom hľadať automaty a parkovné si viete hocikedy predĺžiť podľa potreby.

V Kodani určite nezmeškajte slávny kanál Nyhavn, v jeho okolí to žije plnými reštauráciami, hudbou a dovolenkovou atmosférou. Okrem toho je Kodaň známa vynikajúcimi pekárničkami, zábavným parkom Tivoli alebo sochou malej morskej panny neďaleko pevnosti Kastellet v tvare hviezdy. Len tesne za Kodaňou nás čaká ďalší most – Oresund, ktorý ide čiastočne popod more a zaplatili sme zaň 130 EUR (opäť cena za auto je nižšia). A to sa už ocitáme na okraji Malmö, kde sme si vyhliadli veľmi sympatické parkovanie s výhľadom na Oresund (GPS: 55.5952451, 12.9276071).

Aj vo Švédsku sa dá plážovať

Vo Švédsku sme sa zastavili na 3 miestach. Cestou do Nórska to bola pláž Tylösand, považovaná za jednu z naj v Švédsku. Bolo tu naozaj veľmi pekne, jemný piesok s nádychom do červena, čistá a plytká voda a v auguste aj dostatočne teplá. Ďalšou zastávkou bolo malé prímorské mestečko Smögen, totálne fotogenické. Farebné drevené domčeky, pokojné more, romantický západ slnka. Krása, aj sme tu prespali lebo sme sa nevedeli vynadívať :).

No a cestou späť z Nórska sme si ešte pozreli Marstrand, kde sme mali dosť veľký problém s parkovaním, nakoniec sme zastali ďalej od centra: 57.8945, 11.5935. Tu sa oplatí ísť kratučkým trajektom (doslova minúta plavby) na malý ostrov oproti mestu, kde je veľmi pekné centrum a okolo ostrova vedie krásne upravený chodník s výhľadmi. Cestou máte možnosť kochať sa výhľadom na more, maják, ale tiež sa schovať v tieni stromov, kde mi to pripomínalo mini prales. Celá cesta nám zabrala asi hodinku aj niečo chôdze.

Nórsko vitaj!

Takže konečne prekračujeme nórsku hranicu. Zistili sme, že netreba ani vypínať roaming a mobilné dáta, pretože Nórsko tiež podpísalo dohodu s EÚ. To znamená, že tie dáta a minúty čo máte doma na Slovensku vám platia aj tu v Nórsku. Ďalej odporúčam (ale dostatočne s predstihom, ideálne nejaké 3 týždne pred cestou, lebo vám musí prísť poštou taká elektronická krabička čo umiestnite za okno) sa zaregistrovať na stránke flytpass.no. Získate celkom zľavy na nórske mýta, trajekty a mosty. Faktúra príde dodatočne až keď budete pravdepodobne už doma z dovolenky. Všetko tu funguje elektronicky, netreba žiadnu známku, mýtne brány len skenujú vašu značku. Alternatívne sa môžete registrovať na epass24.com, síce nebudete mať zľavy, ale tiež vám príde faktúra domov po návrate z výletu.

Ako prvé sme si v Nórsku prezreli mestečko Drobak, nazývané aj Santovo mesto. Bola som trochu prekvapená, že Santa mal mesto na juhu Nórska, ale asi je to skôr spôsobené viacerými vianočnými obchodmi, ktoré sú tu otvorené aj v lete :). Inak má centrum malé námestie, prístav a spoznávame prvú nórsku architektúru, drevené domčeky a krásne záhrady plné kvetov. Okrem toho je vidieť samé elektroautá, žiadne paneláky a výškové budovy a veľa, veľa zelene.

Našim hlavným cieľom sú nórske fjordy, ktoré sa nachádzajú na západnom pobreží krajiny. Cestou sem si ešte prezrieme veľmi zaujímavý kostol Heddal z 13. Storočia, ktorý je častou zastávkou turistov (poloha hneď pri hlavnej ceste). Niekoľko km za ním odbáčame do nórskych hôr, kde je už poredšie domov, no zato hustejšie ovečiek :). Príroda pripomína Vysoké Tatry, ale v omnoho väčšom rozsahu, všetko pôsobí tak mohutne, že človek sa tu cíti úplne maličký.

Nórsko to sú fjordy a ľadovce

Nórsko je rajom outdoorových aktivít a je tu niekoľko veľmi známych turistík, ktoré sa snaží absolvovať takmer každý turista. Ako prvou je výstup na skalu Preikestolen, táto túra patrí medzi najpopulárnejšie, pretože netrvá až tak dlho. Cesta hore aj s prestávkami trvá niečo okolo 2 hodín, niektoré pasáže sú strmé, ale inak je to určite vhodný chodník aj pre deti alebo psíčkarov :). Výhľad je nádherný, najviac povedia samotné foto :).

Ďalšími dvomi veľmi známymi túrami na juhu Nórska je Trolltunga a Kjeragbolten. Obe túry sú ale celodenné a fyzicky náročné trasy, takže sa odporúčajú pre skúsených turistov. Za mňa môžem odporúčať všetkým začiatočníkom či stredne pokročilým turistom túry k ľadovcu Buerbreen a severnejšie Nigardsbreen. Buerbreen je fyzicky trochu náročnejšia trasa, cestou je viacero lán, ale úplne v pohode zvládnuteľné aj pre deti. Po celý čas je krásny výhľad na divokú rieku stekajúcu od ľadovca. No a Nigardsbreen je jeden z mála ľadovcov, kde sa viete dostať až k nemu a pri doplatení si sprievodcu dokonca aj priamo naň (požičajú vám výbavu ako cepíny, mačky atď).

Nórsko je jedna veľká panoramatická cesta

Čím dlhšie sme strávili čas v oblasti nórskych fjordov, tým viac si človek zvyká na tú nádheru okolo seba. Ráno sa zobúdzame s výhľadmi o akých sme snívali len z domu. Trajekty, podmorské tunely a mosty sú bežné. Dokonca na trajektoch ani netreba kupovať lístok, všetko funguje elektronicky cez skenovanie značky. Nórsko má výbornú stránku na svoje najkrajšie panoramatické cesty, tu sme sa často inšpirovali kadiaľ ísť: https://www.nasjonaleturistveger.no/en/routes/. My sme absolvovali cestu v oblasti Sygnefjell, kde nám žiaľ úplne nevyšlo počasie, ale aspoň pri príchode tam sme ešte mali výhľad na okolité ľadovce. Odporúčam sa potom zastaviť v pekárni Bakeriet i Lom v mestečku Lom :). Nóri majú výborné pekárne.

Ďalšia krásna panoramatická cesta s výhľadom na fjordy je Aurlandsvangen neďaleko mestečka Flam. Tu sme sa zase zastavili v malom nórskom skanzene Otternes Bygdetu, kde sme okrem krátkeho výkladu dostali aj kávu a muffiny :).

Od Lom po jeden z najslávnejších fjordov Geiranger vedie asi najkrajšia cesta akou sme šli. Oplatí sa často stáť a fotiť :). Taktiež sa oplatí vyjsť na platenú cestu Geiranger Skysslag, celou cestou sú nádherné výhľady a to isté zhora.

Tie najkrajšie vodopády južného Nórska

Vodopády už akosi automaticky patria k tej krásnej nórskej prírode. Jeden z najkrajších bol Voringsfossen. Odporúčam zaparkovať pri hoteli Fossli a odtiaľ už vedú chodníčky ponad vodopád, kde si ho môžete prezrieť z každej strany. Cestou späť od vodopádu odporúčam zastávku v mestečku Eidfjord a kaviareň Fjord & Mountain Cafe and Kremmeri. Majú vynikajúce cappucino.

Hneď ďalší a spojený aj s peknou a nie náročnou turistikou je vodopád Storsaterfossen, ktorý je veľmi blízko slávneho fjordu Geiranger. Cestou sa dá aj občerstviť na chate Vesteras (spoločnosť vám budú robiť veľmi priateľské domáce kozy :)). Cesta k vodopádu je väčšinou do kopca, ale nič hrozné. Dokonca sa dá prejsť aj poza samotný vodopád. Keďže sme už pri fjorde Geiranger, jedným z najznámejších vodopádov tejto oblasti je takzvaný vodopád siedmych sestier. Ten je však najlepšie vidieť z vody, prípadne k nemu vedie turistický chodník.

My sme si vybrali plavbu po fjorde a tento hodinový zážitok určite odporúčam, jednak je tu výklad, takže presne viete načo sa pozeráte no a pohľad z vody z lode má svoje čaro. Za upršaného počasia samozrejme padne vhod aj horúca čokoláda či kávička s koláčom z bufetu na lodi :). Cena plavy je už o čosi horšia, ale najviac sme samozrejme zaplatili za karavan, dokopy 160 EUR. Bez karavanu to až také strašné nebolo, cca 30 EUR na osobu.

Vtáčí ostrov Runde

Toto je len maličký výber vodopádov, ktoré sme v Nórsku videli. Sú ich tu stovky, napríklad jeden pekný je aj pri slávnej trolej ceste Trolsteigen. Okrem vodopádov sme ešte absolvovali niekoľko krásnych prechádzok nórskou prírodou. Jedna z naj za mňa bola na ostrove Runde. Tento tak trochu opustený ostrov na západnom pobreží spojený s pevninou mostom je často navštevovaný kvôli svojím opereným obyvateľom – papuchálkom. Tie sme už neúspešne hľadali na Islande, no žiaľ aj v Nórsku sme boli neúspešní. Papuchálky sa už odsťahovali (ideálna sezóna je vraj medzi májom a júlom). Napriek tomu sme videli stovky vtákov sediacich na útesoch a výhľady odtiaľto boli neskutočné.

Ďalšou veľmi peknou prechádzkou bola túra z mesta Andales k vysutej platforme s výhľadom na fjordy s názvom Rampestreken. Okolo 500 výškových metrov sme absolvovali za cca hodinku, úplne stačí dôjsť po vysutú platformu, lebo ďalej už krajší výhľad nebol. Dá sa dojsť až k stanici lanovky, kde je aj reštaurácia a alternatívne sa sem teda dá dostať aj lanovkou. Tak isto tu nájdete dve via ferraty.

Pátranie po chlpáčoch vo vnútrozemí

No a na záver niečo z vnútrozemia – Snohetta. Táto oblasť je známa predovšetkým svojimi chlpatými obyvateľmi a nie sú to losy alebo soby. Síce losa sme cestou sem videli, pásol sa kúsok od cesty. Sú to veľké takzvané muskoxy, slovenský preklad vám žiaľ nepoviem. Niečo ako byvol s dlhými chlpami. Žije ich tu vraj veľmi veľa, my sme na ne opäť až také šťastie nemali, ale odporúčam aspoň veľmi peknú prechádzku k výhliadke Viewpoint Snohetta, od parkoviska je to cca 40 minút chôdze. Cestou máte šancu vidieť rôzne ďalšie zvieratká a zhora je pekný výhľad na okolie.

Posledným odporúčaním taktiež aj pre rodiny s deťmi je prechádzka od Hulderstigen, tiež vo vnútrozemí Nórska neďaleko jazera Gjende (tu je tiež krásna, ale náročná túra na Besseggen). Pri Hulderstigen je malé parkovisko a odtiaľto vedie značená cesta až do blízkych lesov, kde nájdete stovky čučoriedok či hríbov. Takmer žiadni ľudia, len my a čistá nórska príroda :).

Nórsko a jeho mestá

Nórsko je hlavne o prírode, ale aj milovníci miest si tu príjdu na svoje. Hneď na začiatku našej cesty sme sa zastavili vo farebnom Stavangeri na západnom pobreží. Tu nás príjemne prekvapilo farebné centrum, ktoré hlavne počas upršaných dní hneď každému zlepší náladu :). Stačí sa len posadiť do jednej z kaviarní, vychutnať si horúcu čokoládu a pozorovať ruch mesta okolo. Najfarebnejšou uličkou je Ovre Holmegate. Okrem nej sa oplatí zájsť pozrieť do Gamle Stavanger, čo je staré mesto a uvidíte tu pôvodné biele domčeky, pár z nich dnes funguje ako obchodíky či malé kaviarne. Hneď pod starým mestom je prístav odkiaľ plávajú lode napríklad aj popod slávny Preikestolen.

Vraj jedným z najkrajších miest južného Nórska je Skudesnehavn. Okrem toho sa tu nachádza vraj najmenšie kafé sveta, musím úprimne povedať, že až také malé nebolo :). Samotné mestečko sme navštívili neskôr poobede a väčšina vecí už bola pozatváraná. Bol tu naozaj pokoj, len sem tam sme stretli na ulici ľudí. Zaujímavosťou bola sauna na vode s možnosťou schladiť sa priamo v miestnej zátoke. A celkom využívaná atrakcia :). Kúsok od Skudesnehavn sú veľmi pekné nórske pláže, v auguste už počasie na kúpanie nebolo, možno ak pôjdete v júli tak budete mať väčšie šťastie :). Tie najznámejšie sú Sandvesand a Akresanden, kde sa dá aj kitovať :).

Z tých väčších nórskych miest sme si prezreli Alesund, kde odporúčam vyhliadku na Aksla, 418 schodov a je tam pekný výhľad na mesto. Nám sa veľmi páčilo aj maličké mestečko Alnes na polostrove s majákom neďaleko Alesund. Oslo nás naopak vôbec neočarilo, takže môj názor, že ho môžete kľudne vynechať. Ak sa tu ale predsa len zastavíte tak za návštevu stojí park Vigeland a oblasť pri prístave Aker Brygge, sú tu pekné reštaurácie popri prímorskej promenáde. Neďaleko Osla sa dá absolvovať aj pekná a nenáročná prechádzka King’s View.